Ako sa pozitívne naladiť počas neplánovaného tehotenstva?

Dobrý deň,

obraciate sa na nás s otázkou, ako sa pozitívne naladiť počas neplánovaného tehotenstva s 3.dieťatkom. Staršie deti majú 3,5 a 1,5 roka a vy ste v 9. t.t., ktoré má ťažký priebeh. Píšete, že na interrupciu by ste nedokázali ísť, ale zároveň sa nedokážete nastaviť pozitívne a dieťatko prijať.

Všetko, čo prežívate je prirodzené, keďže do vášho života prišlo niečo nečakané a neplánované a spôsobilo vám to fyzické a psychické nepohodlie. Veľkú rolu majú vo vašom prežívaní aj hormonálne zmeny, ktoré tehotenstvo so sebou prináša.
Situácie, ktoré sme neplánovali a niečím nás obmedzujú a frustrujú, prežíva človek ako krízu. Kríza však netrvá večne, je to len obdobie v živote, ktoré sa dá správnymi opatreniami zvládnuť. Momentálne máte pred sebou balvan, ktorý vám zastrel výhľad na život okolo, ale je isté, že ten život pokračuje ďalej. Sú v ňom aj dobré a pekné veci, len momentálne nemáte kapacitu ich vnímať, lebo vaše vnímanie je zúžené na problém neplánovaného tehotenstva. Navyše, keď je človek v kríze, čas mu plynie pomalšie. Možno aj vy budete mať pocit, že tehotenstvo trvá večne, že snáď neskončí obdobie, kedy je bábätko malé a vyžaduje si intenzívnu starostlivosť. S odstupom času však uvidíte, že je to len jedno životné obdobie so svojimi starosťami aj radosťami. Kým sa bábätko narodí, vaše staršie detičky budú znova o niečo staršie a samostatnejšie.

Skúste ísť krok po kroku dopredu. Je pravdepodobné, že keď je vám teraz ťažko a vnímate situáciu negatívne, prežívanie sa bude meniť postupne. Pravdepodobne nepríde obrat o 360 stupňov z dňa na deň. Potrebujete čas, aby ste sa so situáciou zmierili. Buďte k sebe súcitná, neobviňujte sa za svoje pocity. Naopak, odmeňte sa za každý aj malý krôčik dopredu. Neostávajte so svojimi pocitmi sama. Je dobré, keď máte možnosť hovoriť o svojom prežívaní s niekým blízkym. Nemusí vás pochopiť, ani vám dávať lacné rady. Je dôležité, aby bol nablízku a aby ste v ňom mali oporu, aby vás vypočul.

Vždy vychádzajte z možností, ktoré máte a ktoré sú pre vás vaše jedinečné a s nikým neporovnateľné. Napríklad, máte v okolí niekoho, kto by vám pomohol v tomto období so staršími deťmi a s domácnosťou? Skúste sa na to pozrieť ako na krízovú situáciu, ktorá si vyžaduje krízový režim. Človek v kríze nemôže pozerať príliš dopredu, pretože tento pohľad by ho ešte viac zaťažil. Mal by sa sústrediť na život TU a TERAZ. Keď si to takto zredukujete, čo sú TERAZ tie Vaše piliere, ktoré vám pomôžu zvládnuť prítomnosť? Je v okolí niekto, kto môže byť pre Vás momentálne jedným z pilierov, kým pominú tehotenské nevoľnosti a budete sa cítiť lepšie? Môže to byť manžel, rodičia, svokrovci, súrodenci, prípadne priatelia, platená opatrovateľka, pomoc z miestnej charity a pod. Piliermi môžu byť aj naše koníčky, spestrenie dennej rutiny niečím zaujímavým (výlet, prechádzka a pod.).

So spracovaním úzkosti by vám mohol pomôcť dobrý psychológ, ktorý vám pomôže nájsť váš vlastný spôsob, ako pracovať s úzkosťou. Sú rôzne techniky a metódy na zvládnutie úzkosti, napríklad správne dýchanie, relaxácia, prechádzky na čerstvom vzduchu, dobrá kniha, rozhovor s blízkym, atď. Dobrý psychológ vie tiež odhadnúť, kedy už nepostačuje psychologické poradenstvo a vie odporučiť prípadnú psychiatrickú pomoc. Niekto by možno namietal, že interrupcia by vám priniesla očakávanú úľavu. Chcem vás ale povzbudiť, že s úzkosťou sa dá naučiť pracovať a je škoda, aby ste kvôli problému, ktorý má svoje riešenie prišli o dieťa. Vy ale sama píšete, že na interrupciu by ste nedokázali ísť, takže tejto téme sa ani ďalej nebudem vo Vašom prípade venovať.

Pomaličky, verím, nájdete vzťah aj k svojmu nenarodenému dieťaťu. Dôležitými medzníkmi môže byť zistenie pohlavia dieťatka (dieťa začne byť „reálnejšie“, nielen niekto, kto nečakane prišiel do vášho života, ale váš syn alebo dcéra), pomenovanie dieťatka, prvé pohyby, pozorovanie bábätka na ultrazvuku a v neposlednom rade a zároveň najdôležitejší moment jeho pôrod. Vo veľmi výnimočných prípadoch sa môže stať, že ani po narodení dieťaťa u ženy nenastúpi materinský inštinkt, prípadne nastúpi popôrodná depresia, ale aj tieto problémy sa dajú riešiť. Keď problém príde, budete ho riešiť, nemusíte sa obávať dopredu scenárov, ktoré sa nemusia naplniť, lebo si vo svojej situácii ešte priťažíte. Od pôrodnej depresie je potrebné odlíšiť tzv. baby blues, ktoré súvisí s hormonálnou nerovnováhou po pôrode, zmeneným režimom, a zvykne spontánne odznieť po krátkej dobe. Žena je vtedy zvýšene dráždivá, plačlivá, úzkostnejšia a pod.

Zo skúseností klientok, ktoré sa nám ozývajú do poradne, vám môžem povedať, že materinský inštinkt je veľmi silný a dokáže zázraky, aj keď je dieťa neplánované. Aj vďaka nemu dokáže matka svoje neplánované dieťa milovať rovnako ako plánované. Ženy sa často zbytočne trápia, že dieťatko, ktoré na začiatku nebolo prijaté s eufóriou, bude traumatizované. Nebojte sa, život nie je len čiernobiely. Veľa žien prežíva v tehotenstve celú škálu pocitov a za niektoré sa aj hanbia. Dôležitejší je však postoj k okolnostiam, ktoré sa nám dejú, nie okolnosti samotné. Vo Vašom prípade je to rozhodnutie, že dieťa, ktoré sa vyvíja ste prijali a chcete ho milovať.

Na záver by som vám chcela napísať nielen pohľad odborníka, ale aj matky, ktorá má sama deti s podobným vekovým odstupom ako vy a s podobným ťažkým priebehom tehotenstiev s nevoľnosťami. Aj keď sa hovorí, že skúsenosť je neprenosná, verím, že vás dokáže aspoň trochu povzbudiť.

Keď sa nám narodilo naše tretie dieťa, mali sme už doma dve staršie -1,5 a 3,5 ročné. S odstupom času vnímam, že to bolo náročné obdobie, ale mám naňho pekné spomienky. Uvedomujem si, že malý vekový rozdiel medzi deťmi je na zvládnutie náročný, ale nie nereálny. Vyžaduje si dobrú organizáciu času, plánovanie, povzbudenie od okolia a prijatie takých opatrení, ktoré situáciu uľahčia, nie sťažia.

Prajem vám veľa sily a odhodlania do ďalšieho obdobia.

S pozdravom, Zuzana