Záchvatovité prejedanie

Záchvatovité prejedanie (v angličtine binge eating disorder, BED) je psychická porucha patriaca medzi poruchy príjmu potravy. Ide o chronické ochorenie, môže trvať aj niekoľko rokov a je sprevádzané skonzumovaním veľkého množstva jedla za krátky čas, ktoré končí, až keď je pacientovi veľmi zle a nemôže pokračovať. Táto situácia sa pravidelne opakuje. Nie je to tak známe ako mentálna anorexia alebo bulímia, pritom je snáď najčastejšie zo všetkých porúch príjmu potravy. Väčšinou si ľudia myslia, že sa jedná len o nedostatok vôle, skutočnosť je taká, že sa jedná o závažný problém a je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Choroba vedie k obezite, avšak nie je to nutnou podmienkou.

Ako choroba prebieha?

Hneď na úvod je nutné si uvedomiť, že záchvatovité prejedanie nie je to isté, ako je prejedanie. Je rozdiel v tom, keď si dáte na obed sviečkovú so šiestimi knedľami alebo pol plechu koláčov u rodičov na návšteve a v tom, keď vás prepadne neuveriteľná túžba sa prejesť a vybieliť celú chladničku. Pridať si porciu pri obede alebo dopriať si sladké a nezdravé jedlo na návštevách, po ktorom sa cítime plní a nafúknutí, to občas urobí každý. Je to úplne normálna ľudská záležitosť. Avšak, pocítiť záchvat prejedania sa, to je niečo trochu iné...

V prípade záchvatovitého prejedania prepadne človeka obrovská a neopísateľná túžba jesť, či už sa jedná o akékoľvek jedlo, sladké alebo slané. Podľahne a začneš do seba hádzať jednu potravinu za druhou, väčšinou to nezdravé jedlo prevláda, ale keď nie je k dispozícii, tak príde rad aj na zdravšie potraviny. Koľkokrát ľudia ani nevnímajú, čo jedia, len proste potrebujú niečo žuť a prehĺtať, tak do seba napchajú všetko, na čo prídu. Často konzumujú kombinácie, ktoré by normálne nezjedli, napríklad čokoládu so syrom alebo zemiačiky zároveň so sušienkami a podobne. Najhoršie je, že človek, čo trpí záchvatovitým prejedaním, to nie je schopný zastaviť. V hlave mu "prepne" a on bude jesť až do chvíle, kým mu nebude úplne zle a nebude tak môcť pokračovať.

Keď je po všetkom, prídu výčitky, pocit zlyhania a pocit nenávisti voči sebe samému. Chorý sa cíti sklamaný, že dokázal podľahnúť jedlu a nedokázal sa v danej chvíli ovládnuť a túžbu utíšiť.

Ľudia nad jedlom premýšľajú stále, a to aj keď nemajú hlad, aj keď práve dojedli a jedlo sa pre nich stáva hlavným bodom vesmíru. Berú ho ako odmenu, ako riešenie dobrých i zlých správ aj ako nástroj na zajedanie smútku. Strácajú prehľad o tom, ako vyzerá zdravý jedálniček a primerané porcie, čo je potom nepríjemná záležitosť, keď sa snažia jesť ďalší deň po tejto prejedacej epizóde normálne.

Prečo to ľudia robia, akú majú motiváciu?

Choroba sa vyvíja postupne. Môže sa rozvinúť ako následok držania diét, kedy je telo vystavené kalorickému deficitu.

Najčastejším prípadom je prejedanie striedané s obdobím držania diét, často drastických, odopierania si jedál, ktoré majú ľudia radi a výrazný kalorický deficit. Takže, napríklad, týždeň držíte striktnú diétu a potom máte na niečo obrovskú chuť, dáte si trošku a v hlave sa rozoznie zvonček "už to nemá význam, skazil/a som to". Potom vzniká tá motivácia, že teraz to musím využiť, dať si všetko, na čo mám chuť. To bohužiaľ nie je úplne ideálny postup. Práve u večných dietárov sa problém vyskytuje najčastejšie.

Tiež pacienti trpiaci inou poruchou príjmu potravy, ako je anorexia alebo bulímia, avšak tam to nie je ako samostatný problém, tam je to brané ako súčasť ich ochorenia. U anorexie to býva z dôvodu dlhodobého hladovania, kedy si potom telo uvedomí, že potrebuje energiu z jedla a pacienta prepadne "vlčí hlad", ktorý nemá silu zastaviť. Pri bulímii sa zase strieda obdobie prejedania sa s vracaním a obdobie hladovania a odopierania si potravy.

Ďalším príkladom je nuda. Ľudia sa nudia, tak chodia otvárať chladničku a čas od času si niečo vezmú. Potom majú chuť na ďalšie jedlo, tak idú znovu, až sa prejdete. Áno, toto by bolo ešte normálne a v poriadku, každý občas máme na niečo chuť a podobný scenár sa odohráva v našej kuchyni. Lenže postupom času sa z toho stáva zvyk, až sa to práve môže prehupnúť do záchvatového prejedania a človek to nebude schopný ovládať. Ďalší prípad je zajedanie emócií. Rovnaký princíp, v priebehu času sa vypracuje závislosť, ktorá nekončí dobre. U niektorých pacientov je prejedanie súčasťou iných psychiatrických diagnóz, ako sú úzkosti, depresie¹, niekedy sa môže choroba objaviť ako následok užívania niektorých druhov liekov alebo pri hormonálnych poruchách.

Záchvatovité prejedanie

Kto je ohrozený?

Čo sa týka zastúpenia v populácii, väčšinou sú ohrozenejšie ženy, konkrétne dospievajúce dievčatá. Či už z dôvodu, že chcú byť dokonalé a krásne chudé, chcú sa páčiť a tak držia diéty, ktoré dostávajú ich telo do kalorického deficitu a jedného dňa si povie "dosť, potrebujem jesť", alebo preto, že sú citlivejšie. Zároveň je to najčastejšie diagnostikovaná porucha príjmu potravy u mužov.

Do istej miery hrá úlohu aj genetika, ako takmer pri každej chorobe. Tej sa bohužiaľ nedá odporovať, avšak je možné ju ovplyvniť.

Zdravým stravovacím návykom neprispieva ani dnešný sedavý štýl života a málo pohybu v populácii. Stáva sa pravidelným zvykom, že si ľudia vezmú nejakú dobrotu k počítaču alebo maškrtenie pri televízii.

Následky záchvatovitého prejedania

Epizódy prejedania, ktoré sa opakujú, môžu, ale nie je to podmienkou, viesť k obezite. Dokonca štúdie preukázali, že vyše 50% chorých už obéznymi boli, keď u nich choroba prepukla. A obezity sa týkajú aj komplikácie, keďže nie je pre telo zdravé mať nadváhu. Vyskytuje sa značné riziko kardiovaskulárnych chorôb, ako sú infarkty, vysoký krvný tlak, ateroskleróza alebo srdcové zlyhávanie. Ďalej sa môže rozvíjať diabetes mellitus 2. typu, známy ľudovo ako cukrovka. U žien sa rozvíjajú aj komplikácie s otehotnením alebo môže dôjsť k vzniku syndrómu polycystických ovárií.

Potom samozrejme poruchy spánku, chronická bolesť alebo ďalšie duševné ochorenia, často chorí prepadajú depresiám a nenávidia sami seba a svoje telo. Tiež majú problém sociálne zapadnúť, nadviazať a udržiavať vzťahy, prípadne môžu byť aj šikanovaní. Výrazne im choroba znižuje kvalitu života.

Liečba

Tento kolotoč je veľmi ťažké prelomiť, ale je to možné!

Prvým krokom k úspechu je si uvedomiť problém. Ľudia sa koľkokrát sami sebe ospravedlňujú, že je to predsa stále ešte normálne a že to zvládnu vyriešiť sami, alebo sa za svoje správanie hanbia a chcú ho utajiť pred okolitým svetom. Ďalej je vhodné sa niekomu zveriť. Blízka osoba dokáže vyjadriť podporu a vyhľadá pomoc odborníkov. Možno potom chorý zistí, že nie je na celú nepríjemnú situáciu sám, že niekoho trápi to isté a hneď je motivácia s tým niečo urobiť. Nie nadarmo sa hovorí, že vo dvojici sa to lepšie ťahá.

U samotnej liečby je hlavným kľúčom zistiť, prečo táto choroba vznikla a snažiť sa odstrániť jej príčinu. Liečba je teda komplexnou záležitosťou a je to beh na dlhú trať. Či už je to nuda alebo psychický stres, ak sa nepátra po tom, kde to všetko začalo, nie je šanca na úspech. Pacient má chodiť na sedenie k psychoterapeutovi. Je veľmi dôležité, aby človek zmenil pohľad na seba samého, začal sa mať rád a chcel svojmu telu dopriať len to najlepšie.

Tiež hrá dôležitú úlohu nutričný terapeut, ktorý pacientom vysvetlí, čo sú bielkoviny, sacharidy a tuky a koľko je potrebné ich za deň prijať. Tiež by mal pacienta naučiť rozpoznať správnu veľkosť porcií a naučiť ho si strážiť svoj denný kalorický príjem. Väčšine pacientov pomôže, keď si potom potraviny presne vážia a zapisujú, napríklad do aplikácií na smart phonoch ako sú Kalorické tabuľky alebo My fitness pal, kde majú prehľad, koľko toho za deň zjedli a koľko živín to obsahovalo. Alebo si môžu viesť denník, kam si všetko podrobne zapíšu a spolu s tým aj to, ako sa v danej chvíľu cítili, či mali nejaké chute na sladké alebo na prejedenie sa.

Existujú aj lieky, väčšinou je táto možnosť lacnejšia ako terapia. Nedá sa ale povedať, že by boli tak efektívne, ako práve sedenie u psychoterapeuta, pretože je to riešenie len krátkodobé. Používajú sa antidepresíva, antiepileptiká a lieky na poruchy pozornosti s hyperaktivitou.

Návrat choroby bohužiaľ stále hrozí, takmer nikdy nie je možné povedať, že "už som z toho vonku". Ako prevenciu návratu je vhodné dodržiavať zdravý životný štýl, neobmedzovať sa v jedle, dopriať si v malých porciách to, na čo máme chuť, pravidelne športovať a dostatočne spať. V prípade, že sa potom bude pacient cítiť, že to "na neho ide", je vhodné sa zveriť blízkej osobe a nebyť sám alebo stiahnuť svoju pozornosť iným smerom, ísť sa napríklad prejsť, zavolať kamarátke alebo upratovať.