Samota a osamelosť
Citim sa v zivote velmi sama. Som takmer v strednom veku a som sama. Vztah mam, ale netravime spolu vela casu. Kamaratky, blizskych vo svojom okoli nemam. Rodicov a inych najblizsich mam, ale velmi daleko. Desi ma vsak pocit, ze hoc som i teraz sama, ze raz budem uplne osamela, bojim sa o rodicov, maju svoj vek, svoje choroby, bojim sa najvacsej straty...smutno mi je, ked toto pisem. Citim sa byt v zivote uplne sama. A len tak zijem ako dni idu, snazim sa pracovat, obcas ani to nejde, oddychujem tiez sama...je to hrozny pocit samoty, vlastne hladam pri niekom tu rodinu, rodicov, najblizsich, najblizsieho cloveka, ktoreho nemam, mam tak daleko. Co by som mala v mojom zivote zmenit? Bydlisko, zivotny styl, nieco ine? Mam sa s tym zmierit?
@mikitilik29 bingo!!
A prečo ste s partnerom tak málo? Partnerstvo by som riešila v prvom rade. S tou smrťou rodičov.... nevyhneme sa tomu.. čiže ak pôjdeme na druhý breh v "správnom" poradí, tak otázka nie je "či", ale "kedy" 😔 chápem, tiež mám obavy z tej straty
Prestahovat sa ku rodicom.
Jediný kto môže zmeniť svoj život si Ty! Chceš zmeniť prostredie, zmeň. Chceš ísť bývať bližšie ku rodičom, choď. Ak niečo nezmeniš ty, samo sa nezmení .Viem, že také to zmeny sú ťažké. Nič nie je jednoduché. Taký je život.
A co tak dieta.. to je zmysel zivota, radost, clovek nie je roky sam. Ja mam deti uz dospele a necitim sa sama, hoci su daleko, ale naplnaju mi zivot uz len tym, ze ich mam.
Nájdi si vzťah s ktorým budeš tráviť viac času, budete spolu bývať atď. Máš ženatého partnera alebo co vám bráni tráviť spolu viacej času?
Tak ja ti nevim, Karle, ale písala si, že si takmer v strednom veku a teraz že priateľ ešte študuje a býva u rodičov, tak neviem, či máš zajačika či ako to berieš, zrejme by bolo celkom fajn na začiatok si ujasniť, kto má koľko rokov...V každom prípade...o rodičov príde v istom veku, žiaľ, každý z nás...nie je to fér, lebo niekto skôr, niekto neskôr, ale vždy je to akosi tak viac fér a najmä v súlade s prírodou, ako keby to tak nebolo a nastala tá druhá možnosť a to,že rodič dieťa prežije...ak to tak cítiš,tak si nájdi prácu bližšie k nim, aj keď nemusíš bývať priamo u nich,ale blízko nich a môžte byť spolu denne, kým máte ešte čas. Neviem, čo podľa teba znamená, že si už blízko k strednému veku, ale väčšina žien, ktorá chce deti, v tomto veku už nejaké má, mnohé v nich vidia zmysel života a ktorá aj nie, môžem ťa ubezpečiť, že pri dvoch malých deťoch žiadna nemá čas sa veľmi zamýšľať nad životom a neverím, že niektorá z nich sa cíti osamelo či sama (ak tam nie je nejaká diagnóza). Nepíšeš nič o tom,či ty deti chceš, plánuješ, v každom prípade ak priateľ ešte študuje a býva u rodičov, zrejme ich on tak skoro chcieť nebude. Na vzťahoch treba pracovať, ak v mieste,kde bývaš, nemáš kamošky a chýbajú ti,treba si nejaké hľadať, z teba mám však pocit,že máš depresiu a ak áno, tú treba riešiť a nakopnúť sa k zmenám v živote tak, aby si ty bola spokojná a šťastná a netiekol ti život len tak pomedzi prsty...
Partnera