Strach zo smrti a z toho, že už nebudem existovať
Dnes ráno keď som sa pozerala na priateľa ako spí som si hovorila v duchu ako ho strašne milujem a že jeden život mi na to nestačí na lásku ktorú mu chcem dať... (a dávam) Povedala som si to len tak nič vážne .. no asi o minútu na mňa prišiel taky neskutočný strach, úzkosť, panika..v hlave sa mi premietlo toľko otázok... Že nechcem zomrieť čo so mnou bude po smrti toto všetko je zbytočné... všetko čo robím na čo to je keď zomriem... nechcem zomrieť a prísť o neho... nechcem prísť o rodičov o blízkych čo sa s nami stane po smrti len tak prestaneme existovať? A keď nie tak je raj a peklo? Každý sme hriešny každý robíme denno denne chyby... čo je pravda a čo klamstvo čo sa s nami stane ako fakt tieto myšlienky mi prebehli behom sekundy všetky v hlave a ja som teraz z toho tak mimo... mám 20 rokov (prosím keby sa dalo a neboli by
ste nepríjemný v komentároch) viem ze to vyzerá choro ale neviem si pomôcť z ničoho nič ma to tak chytilo nechápem... Kedysi som mala ťažké obdobie a chcela som zomrieť dokonca som mala také všelijaké myslienky o samovražde a teraz toto... nechcem zomrieť bojím sa toho len tak prestanem byť nebudem s tými ktorých milujem pominiem.... Čo sa so mnou stane... s rodinou.. síce som mladá mam 20 rokov ale mam veľa zdravotných problémov..
Cim budes starsia a pridu vo vyssom veku choroby, slabost, unava, tak smrt zacnes vnimat ako prirodzeny koniec cesty. Teraz ked si mlada, v najlepsom, najkrajsom veku, je to nepredstavitelne.
Strach zo smrti je tu s nami uz od nepamati. Nastastie sa jej povenovalo uz tolko ucencov/filozofov/psychologov ze si mozes vybrat z celej skaly poznatkov a myslienok ktore Ti urcite pomozu sa vyrovnat so strachom zo smrti.
Ja nemam strach zo smrti ale niektore myslienky mi aj tak pomohli sa pozerat na smrt inak napr. si spominala ze "bojím sa toho len tak prestanem byť ". V tomto stave si uz bola raz predtym a to bolo ked si este nebola narodena, takze sa vracias do svojho povodneho stavu bytia, a to uz nie je take zle 🙂
Je to úzkosť
Podľa mňa to je prirodzene sa občas nad takými myšlienkami pozastaviť. Aspoň si človek trošku viac začne život vážiť. A k tomu,že je mladá.....ľudia umierajú v rôznom veku, bohužiaľ.
Ty sa nebojis smrti,ale umierania.To máme všetci tak.
Do istej miery je strach zo smrti prirodzeny. Ak ta to trapi velmi intenzivne alebo dlhsiu dobu, skus terapiu a pripadne aj lieky. Skoda prezit zivot v uzkostiach. Drzim palce.
Si velmi mlada na to, aby si rozmyslala o smrti .. uzivaj si zivot a nemaj take pochmurne myslienky... Myslim, ze kazdy mal minimalne raz v zivote tazke obdobie, ale treba sa pozbierat a ist dalej. Tiez som mala tazke obdobie a nerada na to spominam, ale je to uz minulost.. netreba sa obzerat co bolo, pretoze to sa uz zmenit neda, ale treba sa pozerat dopredu a zit v pritomnosti a tesit sa zo zivota. Zivot je vzacny, tazky ale zaroven krasny. .. treba si to vazit.. Venuj sa svojim konickom alebo si nieco najdi, aby si nemala taketo skarede myslienky. 🙂