Partner a tehotenstvo/pôrod/starostlivosť o dieťa

ja mam naopak pocit ze moj muz si neuvedomuje, ako velmi sa nam zivot po narodeni dietata zmeni. nestrasim ho tym samozrejme, ale mam dojem, ze zatial mu to az tak nedochadza 🙈

Ja neviem, ale podla toho co pises, tak to ty beries celkom lahko a partner velmi prehnane 😅. Ci sa vam zivot zmeni? Ze vahas! Za mna boli zaciatky mega narocne a obcas je to stale velmi narocne a to bude mat syn pomaly dva roky. Ale na druhej strane to samozrejme urcite zvladnete! Podla mna je zdrave sa naladit tak nejako neutralne, tesit sa z dietata, ratat so vsetkymi moznymi negativami aj pozitivami.

@jomarch u nas tak podobne, skor muzovi nic nedochadza 😄 ja tiez nejak nestresujem, ale teda pripravujem sa, pomalicky co to studujem lebo o detoch viem prd makovy

Ja som uvažovala úplne rovnako ako ty, nepanikárila som vopred, hovorila som si, že na čo, možno bude moje bábätko úplne pokojné, bude veľa spinkať, prečo by som mala stresovať - no opak sa stal pravdou 😄 mám že veľmi náročné bábätko a ja sa nestíham z toho spamätávať. Ale úprimne? Neviem si predstaviť, že by som sa na to vedela pripraviť vopred. Jedine ak by mi to niekto predtým povedal, tak by som si odložila niekoľko tisíc eur LEN na to, aby sme si mohli dovolit každý deň výpomoc od nejakej baby sitterky 😄 nič iné mi nenapadá…ale to asi bežne reálne nie je.. možno pri druhom dieťati AK bude sa už tak zariadime 😄 takže máš pravdu že ak to aj náročné bude, vyriešite to už počas toho procesu ☺️ Lebo akokoľvek náročné to je, aj po najťažších hodinách plaču, nevyspatia prídu momenty kedy si vydýchnem, pospím si, manžel preberie štafetu a len si tak v pohodičke sadnem na gauč s kávou, smejeme sa s malým a užívame si náš spoločný rodinný život..je pravda že tých bezstarostných a príjemných chvíľ je oveľa menej ako som si to predstavovala.. ale SÚ. A to budú v každej situácii, nech by bola akokoľvek náročná. A práve tie chvíľe ťa nabijú znovu energiou a radosťou.

ono je to v každej rodine iné... Ja keď som bola na študijnom pobyte (v rodine) dostala som do rúk 1. mesačné dieťa a staraj sa. Pani mi len ukázala koľko vody a mlieka 🤨 Všetko ostatné šlo nejak prirodzene a "od ruky" Dovolím si o sebe tvrdiť, že som v živote zdatná a o zverené deti bolo bolo vždy tutti frutti postarané. Proste sú ženy, ktorým to ide s deťmi easy. Samozrejme aj mužom. Potom sú typy žien, ktoré sú v živote stratené a je úplne jedno či má doma novorodenca, alebo 12 ročného 🤷‍♀️
Máme v blízkej rodine dva také prípady, takže viem... Baba "múdra" ale po pôrode ani nevedela kde a ako s úradmi a listinami, po mesiaci pozerá na nás ako puk, keď jej povieme, že dieťa má pravdepodobne koliku, pojem baby probiotiká, masáž, rektálna rúrka - ani obraz ani zvuk🙄 Nevie, že pri prerezávaní zúbkov môže byť zvýšená teplota, hnačka, plačlivosť, nevie, že dieťa má rozleptanú pokožku z riedkej stolice a natrie zadoček telovým mliekom, s argumentom: Veď to je z lekárne 🤨 Obe rodičky viac ako 30 rokov. Tak tomu fakt nerozumiem a v duchu si poviem chudák dieťa 🤷‍♀️
Nevieme, ako vy dvaja v domácnosti fungujete...Je fajn byť pozitívne naladená a nevyvolávať strach, ale... Každopádne treba byť pripravení, že to nemusí byť prechádzka ružovou záhradou a krásny obraz šťastia ako z katalógu. Po pôrode to chce veľa trpezlivosti, tolerancie, síl, tímovej súhry, možno prijať pomoc.... Lebo? Sú aj deti ktoré plačú 3 roky vkuse 😵‍💫
Držím palce a prajem všetko dobré!

Nie nemala pretože ja som s tým rátala, že sa nám celý život zmení....on nie a tak to dopadlo... rozhodne partner má byť na podporu a nie deptanie!

On ma strach so zmeny, Ty nemas. Proste si to musi v sebe upratat

Ja by som sa tešil. Deti sú investícia, čím lepšie sa im venuješ v prvých rokoch života, tým viac sa to v budúcnosti vyplatí.

Mu povedz, te uz je neskoro plakat nad rozliatym mliekom😂 bude, ako bude. Uz to neovplyvnite ani jeden, len si uzite spolocny cas vo dvojici, kym to babatko este nie je vonku, ale pohodlne vnutri teba a o vsetko je postarane 🙂

Ano moj manzel bol taky. Pred porodom sme mali doma vsetko nachystane, mal nacitane knihy od kiedronovej a vyhliadnute kurzy o manipulacii a baby plavani.
To iste ocakaval odo mna, ze si nieco nastudujem, ze si zajdem na nejake cvicenie pre tehotne pripadne na predporodny kurz. Islo ma z toho porazit, kazdy den som to mala na stole.
A vies co? Aj ked som frflala je to skvele. Manzel je prikladny otec, ktory mamod prveho dna dokazal plnohodnotne zastupit. Nikdy som sa nemusela bat necjat s nim babo ani som nemusela riesit ze mi nepomaha.
Tvoj pristup je maximálne nezodpovedny (hovorim ti to ako clovek, ktory ho mal rovnaky😁). Tiez som si hovorila ze ved nejak bude a ze ako zena to budem vediet a citit a intuicia a bla bla. Nakoniec som bola happy ze ma dokopal k predporodnemu cviceniu, nebala som sa porodu ani nemam traumu, sitie nic. A bola som happy aj z kurzu manipulacie. Ako prvorodicka som sa bala babatko chytit a robit pokusy. Vsetko nas naucili, odchadzala som istejsia a blizsia si s babom. A ked dovrsil cas na baby plavanie som nesla ani raz. Vsetko zvladli krasne spolu.
Nie na vsetko sa da pripravit ale su veci ktore neolutujes. Tak nefrfli a bud rada.

Zivot sa nieze zmeni ale obrati naruby!netreba sa vsak stresovat,na to su dobre predporodne pripravy,knizky(odporucam Aha,rastiem),aby bol clovek pripraveny aj na tu variantu,ze nepojde vsetko podla predstav,napr.tazsi/predcasny porod,horsia rekonvalescencia,koliky,alergie,nespave uplakane babatko atd.lahsie sa potom reaguje a clovek sa rychlejsie prisposobi danej situacii,ako ked vstupi dnom porodu do uplneho neznama a po nociach googli co moze byt dietatu ked place.mam 3 deti,kazde bolo ine,ine tehotenstvo,iny porod,ina rekonvalescencia,ale uz som vedela do coho idem a tak ma niektore veci nezaskocili tak,ako pri prvom.

My sme sa do 2,5 roka nevyspali. Keďže sa nám nedarilo, naša predstava bola, že to bude tým pádom anjel, dobrý jak cumel 😁. Presný opak....Máme chlapca,je to brutál živel. Neviem čo je horšie...že či keď mal pol roka, alebo teraz 3😁. Je tvrdohlavý, teraz obdobie vzdoru, obliekanie -hrôza, des..ešte sem tam záchvaty hádzania sa o zem,keď niečo neni po vôli... ,, rodinné prechádzky,, boli také, že sme sa striedali kto bude teraz bežať , keďže vždy sa rozutekal opačným smerom. Zase u nás žiadne módne vychytávky, že teraz nedám dieťaťu po zadku, keď je toho už dosť.. áno dám a ideme rovnakým metrom s mužom. Už som tiež alergická na reči typu: len vydržať,to prejde atď. . Áno viem , niekedy je to na palicu... Život sa zmení,to je jasné..len takým smerom,akým ho nasmerujeme... Ale zase neviem si predstaviť život bez dieťaťa, na konci dňa ťa objíme a dá pusu, zabudneš na všetko zlé 🙂 môj muž nič neriešil,ale určite to neni na škodu. Mne napríklad pomohlo,keď prvý týždeň bývala u nás moja mama.