Pôrodnice a pôrodné plány
Pouzili ste niektora porodny plan vo svojej porodnici? Ak ano tak kde a ako ho akceptoval personal ?
@kajka82 Rodila som ešte v dec. 2010 a presne som vedela čo chcem a čo nie. Môj PP nechceli akceptovať ani na pôrodnom a ani na novorodeneckom oddelení, pričom v ňom nebolo nič nezmyselné a nereálne. Chcela som len čo najprirodzenejšie porodiť a chcela som neobmedzený non-stop kontakt s bábätkom ihneď po pôrode, žiadne odnášanie na vyšetrenia, kúpania a vizity bez mojej prítomnosti, atď. Zažila som si ironické poznámky od personálu, tak som PP nakoniec preformulovala ako oznámenie nemocnici o mojich pôrodných prianiach, to som podala na podateľni nemocnice, takže ho museli akceptovať či sa im to páčilo alebo nie. Nakoniec všetko dopadlo tak ako som chcela a celý personál čakal za dverami pôrodnej sály na divožienku čo si dovolila v 21. stor. rodiť prirodzene. Mala som vynikajúceho zazmluvneného pôrodníka, ktorý mi naozaj vyšiel 100% v ústrety. Môj pôrod bol krásnym zážitkom, maličkú som mala po pôrodne ešte na pupočnej šnúre na bruchu celú dobu na stole, pupočník sme nechali dotepať a po 1,5 hodine som prešla po svojich na izbu a maličkú mi hneď priniesli. Nebolo to bez boja s personálom, ale stálo mi to sakra za to. Ten zážitok je neopísateľný a nesiem si ho celý život. Odporúčam všetkým žienkam nenechať sa obrať o to najprirodzenejšie čo je v nás!!!
@bubulka722 prosim ta a to ktora nemocnica bola takto ochotna?? i ked nie hned, ale predsa?? TN, PN, ci niekde inde, ked pozeram, ze si z NM??
@rolla20 V PN, predtým som si prešla PP s Kaščákom v TN. Aj napriek tomu, že ma najskôr presviedčal, že u nich nemajú s ničím problém, tak nakoniec mal problém so všetkým. V PN som sa dohodla a zazmluvnila dr. Glesa, ktorý bol naozaj úúúžasný, takže som nemala nad čím váhať. So samotným pôrodom problém nebol a všetko do bodky akceptoval s úsmevom a veľkou podporou. Nepríjemné ťahanice boli s novorodeneckým. Môžem som skopčiť môj celý príbeh, ak by si to niekto chcel prečítať. Teraz len zo zvedavosti z času na čas sledujem či sa aj na Slovensku konečne niečo v tejto oblasti mení.
@bubulka722 ahoj, mozes napisat o co islo na novorodeneckom, aky mali problem? rada by som si to precitala.
Je to dosť dlhé, ale napísané čerstvo po pôrode, takže do detailov pravdivé.
V noci 21.12. o 2:00 hod. som sa zobudila na hrozný pocit, že ma oblialo čosi teplé. Keď som konečne precitla, uvedomila som si, že to je plodová voda. Opatrne som vstala a dokotúľala sa do kúpelne, dala si sprchu a chcela si ísť ešte na chvílu oddýchnuť. Akonáhle som si ľahla, obiala ma ďalšia dávka. Bolo toho veľa a keďže bola voda sfarbená ro ružova, oznámila som mužovi, že túto noc už spať nebudeme a asi by sme sa mali pomaly chystať do pôrodnice. Bolesti nastúpili až pol hodiny po odtečení plodovej vody, boli mierne v asi 10 minútových intervaloch, teda jasný signál, že na domáci pôrod to nebude. Nachystala som syna do školy, pripravila mu desiatu, dali sme si skoré raňajky a okolo štyroch sme sa pobrali do nemocnice.
Po príchode ma hneď dali na CTG a zavolali sme dohodnutého lekára. Po vyšetrení skonštatoval, že som otvorená na 5 cm. Spísali sa papiere a hneď som sa pýtala či je voľný nadštandard, pretože inak by som musela zostať sama bez muža. Našťastie bol voľný, tak sme sa presunuli do kľudu malej útulnej izbičky, pustili si telku a rozprávali sa. Postupne sa kontrakcie zintenzívňovali a intervaly medzi nimi sa krátili. Celý čas som sa prechádzala a sprchovala v teplej vode a duševne som bola stále so svojim dieťatkom. Prihovárala som sa jej a veľmi sa tešila na všetko čo príde. Bola som v neskutočnom psychickom rozpoložení a ničím som sa nenechala rozladiť. Po čase prišla pôrodná asistentka s dopplerom popočúvať maličkú a upozornila ma na nutnosť podania antibiotík kvôli pozitívnemu streptokokovi, ktoré som odmietla. Kontrakcie boli už dosť silné keď sa nám prišla predstaviť v celej svojej kráse lekárka novorodeneckého. Tá si začala hneď z príchodu s prednáškou o nutnosti podania ATB. Práve vtedy mi začala ďalšia dosť silná kontrakcia, tak som ju viac-menej vôbec nepočúvala. Bola veľmi drzá a neprestala ani keď videla v akom som stave, tak zakročil muž a po striktnom vysvetlení odišla. Asi po 3 hodinách sa prišiel lekár spýtať, či ma môže vyšetriť. Súhlasila som a prešli sme do vyšetrovne. Bola som už na 7 cm otvorená, podpísala som tam negatívny reverz kvôli ATB a odkráčala som si naspäť do izby. Kontrakcie nadobúdali na intenzite a ja som sa snažila byť čo najviac uvoľnená a spojená s bábätkom. Všetko krásne postupovalo a ja som sa snažila nechávať počas kontrakcií panvové dno čo najviac uvoľnené. Necítila som bolesť, len tlak, ktorý som sa snažila predýchať. Stále som sa prechádzala, alebo sprchovala teplou vodou. Intervaly sa postupne krásne skracovali, čo mi robilo veľkú radosť. Pri kontrakciách som sa snažila bábätko púšťať a byť čo najviac kľudná. Konečne som sa dopracovala do finále a prišli dlho očakávané tlaky na konečník. Asi tri tieto kontrakcie som si užila na izbe podoprená mužom v závese o jeho krk a bol čas presunúť sa na pôrodnú sálu.
Po príchode náš lekár vyšetroval inú pacientku a na prechádzky už nebol čas ani nálada. Mala som len veľkú potrebu o niečo sa rukami zavesiť a najlepšiu oporu som našla samozrejme v mužovi. Stále ma hladkal po krížoch a chrbte a ja som bez prestania fučala. Prišli tlaky, ktoré sa už nedali zadržať a musela som začať tlačiť. Pôrodná asistentka mi stále opakovala, že je ešte čas a vraj tlačiť nesmiem. Ovplyvniť sa to už nedalo, tak som po nej zakričala, že už rodím. Neveriacky sa usmiala a ponúkla mi pôrodné kreslo. Keď som si sadla, začala mi vykladať nohy do strmeňov, čo mi bolo veľmi nepríjemné, tak som si ich dala dolu, poriadne som sa vzoprela a tlačila. Asistentka začala kričať, všetci sa rýchlo zbehli, začali si naťahovať rukavice, chystať nástroje a priťahovať stolíky, skrátka nebol čas. Ja som zacítila silný tlak na hrádzu, siahla som si a ucítila hlavičku. Bol to nádherný pocit, ktorý mi dal obrovskú silu a odhodlanie do ďalšieho boja. Všimol si to lekár, ktorý po mne zakričal aby som to nechytala, priskočil a už len zachytil malinkú do rúk. Hneď začala silno plakať a ja s ňou. Bola som neskutočne šťastná a kričala som, aby mi ju dali. Odsali jej zvyšky vody a už aj bola na mojom brušku. Lekár počkal a asi po 10-tich minútach sa ma spýtal, či môže prestrihnúť pupočník. Ten bol už dotepaný, tak som súhlasila. S mužom sme si láskali a hladkali maličkú a užívali si tieto neopakovateľné chvíle. Onedlho krásne bez akéhokoľvek násilia a medikamentov vyšla placenta a lekár urobil pár stehov, vraj aby sa muž na neho náhodou nesťažoval. Boli to len drobné trhlinky ktoré si vyžadovali len miernu korektúru.
Lekár sa pred odochodom ponúkol, že nás vyfotí. Maličkú som si za pomoci muža a skvelej detskej sestry začala prikladať. Najprv sa jej to moc nepozdávalo, ale nakoniec sa krásne prisala. Asi po 30-tich minútach krásneho popôrodného pokoja som súhlasila aby malú ošetrili a muž odišiel s ňou. Keď sa vrátili, dali mi malinkú nezabalenú znova na bruško. Lebedili sme si tam necelé 2 hodiny. Po nich maličkú vzali oblieť a ja som si odkráčala na izbu. Sestra mala stále potrebu ma podopierať, ale nebolo to vôbec potrebné. Bola som jak rybička, netočila sa mi hlava a bolo mi neskutočne dobre.
Hneď ako sme prišli na izbu, doniesli mi Bianku a spoločne sme sa tešili z nádherného zážitku. Muž mi rozprával, že po pôrode išiel dohodnutý lekár do vedlajšej miesnosti kde ho čakal celý lekársky personál aj s primárom. Muž tam nasledoval lekára kvôli fin. vyrovnaniu a keď tam vošiel, tak sa tam živo bavili o našom pôrode. Vraj sa tam čakalo čo to za hrdinku prišlo rodiť a kedy si začne pýtať niečo proti bolesti. Aj počas vyšetrení som počula samé šepkance a poukazovania, že to je tá s tými požiadavkami. Bolo to naozaj smiešne aký rozruch dokázal urobiť jeden dobre formulovaný papier.
S novorodeneckým bola komunikácia oveľa ťažšia a všetko to vyriešila až návšteva riaditeľky nemocnice.
Hneď po presune z pôrodnej sály (po vlastných) mi priniesli Bianku. Na nadštandarde bol muž stále somnou, takže sme si ju spoločne naozaj užívali, hladkali ju a pozerali čo po ktorom z nás zdedila. Do tejto pohodky vpálila lekárka z novorodeneckého jak fúria. Vraj musí malú vyšetriť. Spýtala som sa jej čo ide robiť a ona ma dosť drzo odignorovala a začala si malú vyzliekať. Keďže som ju mala na posteli, pritiahla som si ju k sebe a spýtala sa znova. Konečne zareagovala, vraj len bežné vyšetrenie... Malú som si vyzliekla a lekárka ju začala prehmatávať. Popri tom po mne ziapala, že jej zajtra budú kvôli mne- nezodpovednej matke brať krv na vylúčenie infekcie, keďže som pred pôrodom odmietla ATB kvôli streptokokovi. Odvrkla som jej, že najprv musím s tým ja súhlasiť a až potom jej môžu tú krv brať. Začala robiť jak zmyslov zbavená a popri počúvaní malej cez fonendoskop sa mi začala vyhrážať, že na mňa zavolá políciu. Spýtala som sa jej ako vlastne môže cez tento prístroj počúvať moje dieťa, keď popri tom na mňa kričí. Zrevala, vraj nie je hluchá... Spýtala som sa jej, kvôli čomu na mňa vlastne chce volať políciu, keď som sa nedopustila žiadneho priestupku ani trestného činu a nech pochopí, že to čo žiadam je mojim právom. Muž jej povedal, že si nepraje aby pri našom novorodencovi takto kričala, to už bolo na ňu moc, tak vyletela von jak rafika. Netrvalo dlho (asi hodinku) keď nám na dvere niekto zaklopal a opatrne vošla znova „milá“ pani doktorka aj s privolanou riaditeľkou nemocnice. Riaditeľka bola veľmi milá, slušne ku nám pristúpila, podala nám ruku a predstavila sa. Na moje predstavenie zareagovala, že ona vie kto som a začali sme riešiť ten zajtrajší veľký problém odberu krvi. Pýtala sa ma prečo mám s tým taký veľký problém, že ide o prevenciu a dobro môjho dieťaťa. Tak som jej odpovedala, že ak by pani doktorka prišla za mnou tak ako ona a slušne by mi vysvetlila prínos tohto úkonu, nemala by som problém jej nevyhovieť, ale pokladám za veľmi drzé ak sa mi niekto vyhráža, že zavolá políciu ak odmietnem nejaké z jeho vyšetrení a pritom ignoruje moje práva pacienta. Ja totiž nie som v base ale v nemocnici a chcem aby sa podľa toho ku mne aj správali. Riaditeľka sa mi v jej mene ospravedlnila a znova sa spýtala, či teda nebude problém ak malej tú krv vezmú. Povedala som jej, že nie ak bude pani doktorka rovnako ústretová voči mne a bude ochotná splniť moje požiadavky z oznámenia, ktoré som podala. Konkrétne som jej tie najdôležitejšie vymenovala a na to ona znova neprimerane reagovala, že som strašne náročná a s takou konfliktnou pacientkou sa tam vraj ešte nestretli. Pani riaditeľka ma prekvapila jej reakciou na lekárku keď sa jej spýtala, či by to bol z jej strany ozaj taký veľký problém a keď som jej ja vyšla v ústrety, tak by sa mohla pokúsiť aj ona. Zostala tam stáť jak obarená, totálne penila a najradšej by ma v tej chvíli roztrhala v zuboch. Ticho súhlasila a riaditeľka to uzavrela tým, že bude rada ak bude všetko v poriadku, pretože má toho pred sviatkami veľa a nemá čas vracať sa sem.
Na druhý deň si prišla sestra ráno o 7:00 pre malú na vizitu. Drzo si ju vzala z postielky, tak som sa jej spýtala čo to robí a kam ju berie. Odvrkla, že na vizitu. Povedala som jej, že idem s ňou. Vraj je to zbytočné, pretože tam ešte pani doktorka nie je a načo by som tam čakala. Vzala som jej malú s tým, že ja si ju tam prinesiem, len nech mi teda povie, kedy tam mám prísť. Naštvaná a hrozne urazená odvrkla , že o 7:30. O tomto čase som klopala na novorodeneckom na dvere. Otvorila sestra a hneď si brala malú. Ja som sa bez okolkov tlačila do dvier za ňou. Spýtala sa kam idem,tak som jej zopakovala odsek z môjho oznámenia na čo zareagovala s poznámkou či si myslím, že tomu môjmu „decku“ tam hlavu utrhnú, vraj tam doktorka ešte nie je. Tak som jej povedala, že si malú teda beriem späť a keď príde doktorka a oni budú chcieť urobiť aj malej vizitu, nech ma prídu zavolať na izbu. Tak sa aj stalo, malú som si tam priniesla, vyzliekla, lekárka ju bez slova vyšetrila, vzala jej podľa dohody krv, znova som ju obliekla a bez slova odkráčala na izbu. Kúpanie som odmietla, takže nás viac nikto neotravoval. Poobede prišiel za nami muž a priniesol mi z pošty list od právneho zástupcu nemocnice, ktorý sme si vyzdvihli našťastie neskoro. Celý list bol formulovaný v zmysle, že PN nemocnica nie je schopná vyhovieť našim požiadavkám, preto nám odporúčajú zvoliť si iné zdr. zariadenie.
V tento deň (streda) bola aj veľká vizita z pôrodníckeho, takže sa na izbu dotiahla celá tlupa lekárov na čele s nejvyšším – prímárom. Jasná rutina, ukázať vložku, povedala som im, že je to zbytočné, pretože som si ju práve vymenila . Ohrádzať sa na neintimitu alebo na lekárske tajomstvo nemalo dôvod pretože som na izbe bola sama. Nechali ma teda na pokoji, postláčali mi len brucho, spýtali sa ako sa cítim a pobrali sa preč. Toto bola posledná služba lekára, ktorého som mala pri pôrode, tak mi podal ruku a popriali sme si všetko dobré. Na neho mi zostali naozaj veľmi pekné spomienky, pretože ako jediný sa ničomu nečudoval, nerobil mi žiadne problémy a vo všetkom mi do bodky vyhovel.
Vo štvrtok bola už službukonajúca sestra informovaná o „problematickej“ pacientke, tak mi prišla ráno len oznámiť, že môžem ísť s malou na vizitu. Deň čo deň tam ostatné deti hodinu od 7:00 asi hodinu do príchodu doktorky revali jak zmyslov zbavené a nikto si ich nevšímal. Ich mamičky si v klídku raňajkovali a vôbec sa nezamysleli na čo je to vôbec dobré, až kým som sa ich to nespýtala. Po vizite prišla poobede na izbu lekárka, že jej ide vyšetriť sluch. Asi o hodinku sa zastavila, že ak chcem, mám si ju nachystať a pôjdeme dolu na sono. So mnou jedinou zišla dolu, urobila malej sono obličiek (sono mozgu a bedr. kĺbov som odmietla) a išli sme späť. Popri tom sme sa začali rozprávať aj o iných veciach a atmosféra bola skoro priateľská. Ostatné deti išli hromadne bez matiek na druhý deň. Okolo obeda je zaužívaná tradícia tejto nemocnice kúpať deti keď ich matky obedujú. Povedala som preto sanitárke, že si obed zjem neskôr a išla som s malou na kúpanie. Keď som videla ako necitlivo ju tá neurotická sestra vyzlieka, povedala som jej, že si ju vyzlečiem sama. Potom vzala malú a ako kura ju začala umývať pod točkou. Malá plakala jak o dušu, ja som to nezniesla a začala som sa navážať do nej prečo sa ku deťom chová tak necitlivo. Vyletela po mne jak fúria, tak som jej povedala, že ja rozhodujem ako s ňou bude zaobchádzať. Totálne vytočená som si ju obliekla a išla preč.
Stále som kula plány ako odtiaľ čo najrýchlejšie zdrhnúť. Ženy z ostatných izieb sa ma stále pýtali,prečo ja chodím na vizity aj na kúpanie, prečo som bola na vyšetreniach s ňou, tak som ich zásobovala informáciami, že na to isté majú právo aj oni, len sa musia ozvať. Týmto som bola viacmenej tŕňom v oku celému personálu, pretože som nestíchla ani keď sa sestra špacírovala poblíž a načúvala. Rušila som im tak ich rutinu a všetci po mne zazerali. Pri piatkovej vizite doktorka povedala, že ak stihne pripraví mi papiere na zajtrajšie prepustenie. To mi nebolo viac treba a spýtala som sa, či by čisto z ľudského hľadiska nemohla urobiť výnimku a pustiť ma domov ešte dnes keďže je Štedrý deň. Pozrela na mňa a povedala, že by som jej ale musela podpísať reverz, s čím som bez rozmýšlania súhlasila. Poobede ma sestra prišla zavolať ešte na odber z päty. Doktorka mi odovzdala lekársku správu, ja som jej podpísala reverz, podarovala DVD s filmom „Čo chcú bábätká“ s odporučením aby si ten film pozrela, pretože jej ako žene a zvlášť pediatričke určite veľa povie. Podali sme si ruky, popriali pekné sviatky a rozišli sa dalo by sa povedať v dobrom.
Večer o 17:00 si prišiel tatinko pre nás a keďže naši chlapi sa s hrncami nekamarátia, štedrá večera bola pre nich nachystaná u mojich rodičov, ktorý bývajú len 3 km od nás. Tí vôbec netušili, že nás pustia domov a so synom čakali na muža, kým sa vráti z nemocnice. Vianočné prekvapenie bolo naozaj rozprávkové, keď sme sa všetci traja objavili vo dverách. Od šťastia všetci plakali, pretože takýto vianočný darček nikto z nich nečakal. Boli to asi naše najkrajšie Vianoce, aké by som si ani nevedela vysnívať.
@bubulka722 ahoj, súhlasím s tým, že v prvom rade pacienti majú trvať na svojich právach .. ale nerozumiem jednému - prečo si odmietla tie ATB a sono mozgu a klbikov,
@bubulka722 ani ja nechapem preco take dolezite veci ako atb hlavne koli tomu ze ked mas ty infekciu tvoje dieta ju mohla chytit na ocka a sono dolezite klbou tiez nechapem,hold asi som stara skola ale mna by ani nenapadlo robit taketo caviky ,
@bubulka722 tak ten porod ufffff dobre ze si vedela ze uz to ide 🙂)) boze ved skoro si porodila bez nich!!! som zhrozena z toho pristupu lekarky co na teba zacala kricat, naozaj niektori lekari si myslia ze vedia vsetko.. len jedno nevedia - slusne sa spravat.
@moon1979 @mnamko Odmietla som so svojim najlepším vedomím, že robím pre seba a dieťa to najlepšie čo sa dá. Nechápem prečo sa ženy doslova zhrozia, keď napíšem že som odmietla ATB. Viem že nič lepšie som urobiť nemohla.
K tomu atb. Medzi mojimi deťmi je 11 ročný rozdiel. Pri prvom tehotenstve mi nikto vyšetrenie na streptokoka nerobil a nikto žiadne atb. pri pôrode nepodával. Pýtala som sa preto lekára, odkedy a na základe čoho sa s tým začalo. Podľa jeho odpovede sa tak robí posledných 7 rokov a vôbec mi nevedel zdôvodniť nutnosť tohto úkonu. Začala som si zháňať informácie. Atb. podané priamo do žili počas pôrodu sa dostávajú okamžite cez placentu do tela ešte nenarodeného dieťaťa, kde mu výrazne oslabujú ešte veľmi labilnú imunitu a môžu tým spôsobiť nákazu novorodenca rezistentnými baktériami, ktorými je nemocnica preplnená. Vtedy sa na 4. deň okrem toho očkovalo BCG vakcínou, čo bol riadny kliniec pre takto oslabený organizmus. Očko sme samozrejme odmietli tiež.
Sono kĺbov je rozumné podstúpiť najskôr vo veku 6. týždňov dokedy sa novorodencovi kĺby stále vyvíjajú. V tomto období je postačujúce zhodnotiť ich stav a v prípade zlého nálezu zahájiť liečbu. Slovensko je jednou z mála krajín kde sa toto vyšetrenie robí ešte v nemocnici. Asi je náš zdravotný systém tak bohatý, že si jednoducho môžeme dovoliť zbytočnosti.
Doteraz nie je jednoznačne preukázané, ako pôsobí sonograf na veľmi mäkké tkanivo akým je mozog novorodenca a nechcela som jednoducho podstupovať podľa mňa vyšetrenie s nulovým benefitom a veľmi otáznym rizikom.
@linda20111 Pri prirodzenom nechemickom pôrode máš stále plnú kontrolu nad svojim organizmom, takže nevedieť že rodíš sa asi ani nedá. Myslím, že ak pôrod prebieha v poriadku, porodiť sa dá úplne v pohode aj bez lekára, mne osobne by bohato stačila PA. Ja som bola tá neslušná, zrevala som po nej na plnú hubu aby pochopila, že to myslím vážne. 😀
@bubulka722 obdivujem ta fandim ti 🙂
@kajka82 Ďakujem!!! Viem, že to zvládneš!!! 😉
@moon1979
@bubulka722
@mnamko. Aj mne bolo pri poslednej poradni zistený streptokok,ale keďže som mala rýchly pôrod,nestihli mi dať ATB a čuduj sa svete,nič sa mne ani synovi nestalo 🙂
@lenkaks Myslím, že sa robí kvôli mnohým veciam veľké haló zbytočne. Farmafirmy potrebujú zarobiť a treba sa naozaj zaujímať čo je naozaj potrebné a hlavne prospešné.
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Podobné diskusie
Aký plán?Ja neviem stále,môj plán je ísť porodiť a ísť domov ja nemám iný plán 😀