Ako bezdetná som mala veľa teórií o rodičovstve, čo ako treba, ako bude a ako to robiť najlepšie. Nikdy, naozaj nikdy by ma ani len vo sne nenapadlo, že by existoval dôvod, pre ktorý by som nekojila svoje dieťa. Hold, stalo sa, nech som robila, čo robila, nikdy som zo seba viac, ako 30ml mlieka nedostala. A že to boli muky, nočné vstávania, aj keď drobec sladko spal, odsávania, neustáleho prikladania, doplnky stravy, pozitívneho myslenia až - až a želaný efekt nikde. Tak veľmi som túžila po tom, aby synček dostal materské mlieko, že som ho zháňala aj inde. Žiaľ, s maminkou, čo mala nadprodukciu a nosila mliečko do pôrodnice sme sa časovo minuli. Rozhodené siete nepomáhali. Bola som taká zúfalá, že pri pohľade na dojčiacu ženu som len zťažka odolávala nutkaniu na kolenách ju prosiť, aby dola aspoň cucnúť aj tomu môjmu drobátku. Nuž, čo, kde už je to teraz, vyrástli sme aj na krabiciach a synček je, našťastie, hravé, krásne, zdravé a prospievajúce dieťa. A zrazu až teraz, pri potulkách koníkom, narazím na maminu z okolia, ktorá je ochotná posúvať svoje materské mliečko. Že ako fajn, pomyslím si, pre maminy, ktoré sú na tom tak, ako som bola ja. No zrazu cena - 20 eur za liter. To akože vážne??? Pri predstave môjho syna, pijúceho v cca mesiaci 120 -150ml x 5 - 6 dávok denne sa mi vážne točí hlava. Pre dieťa len to najlepšie, ale na toto by som fakt nemala, veď to mlieko by nás vyšlo mesačne viac, ako hypotéka na dom!!! Vivat, farmaceutický priemysel a vaše náhrady za mlieko, ktoré sa mi zdali byť predražené. A zodpovedne prehlasujem, že až ja budem mať niekedy nadprodukciu (prosím - prosím, nech sa tak stane, klop klop klop), veľmi rada ponúknem svoje mlieko iným bábätkám, s láskou a zadarmo.