olivieree
18. máj 2016
53751 

Keby ste len vedeli to, čo ja

Tento článok som našla na facebooku (preklad zrealizovala mamila.sk) a nedá mi nepostnúť ho aj tu, keďže sa k nemu neustále vraciam a zrazu som za to moje večne kričiace a niečoho sa dožadujúce dieťa vlastne vďačná. Hovorí však aj o inom - o tom, aby sme nesúdili ľudí, ktorých nepoznáme, pretože nikdy nevieme, čo všetko si zažili.

Milá pani z obchodného domu!

Viete, už som to počula. Že si „rozmaznám bábätko“. Boli ste presvedčení, že sa nikdy nenaučí byť „nezávislá“. Usmiala som sa na vás, pobozkala jej hlavičku a pokračovala som vo svojom nákupe.

Keby ste len vedeli, čo viem ja.

Keby ste len vedeli ,že strávila prvých desať mesiacov svojho života načisto osamotená v sterilnej kovovej postieľke, kde jedinou možnosťou upokojiť sa bolo sať si palčeky.

Keby ste len vedeli ako vyzerala jej tvárička v momente, kedy mi ju po prvý raz sestrička zo sirotinca podala, aby som ju pohojdala – letmé momenty pokoja zmiešané s panikou. Nikdy predtým ju tak nikto nedržal a ona nemala poňatia, čo má robiť.

Keby ste len vedeli, že ležala v postieľke po zobudení a nezaplakala, pretože až doteraz nikto na jej plač nereagoval.

Keby ste len vedeli, že bežnou súčasťou jej dňa bola úzkosť, búchanie hlavičky o tyče postieľky a kývanie sa sem a tam, aby aspoň niečo vnímala a aspoň niečo ju upokojilo.

Keby ste len vedeli, že to bábätko v nosiči je až srdcervúco „nezávislé“ a že spolu strávime minúty, hodiny, dni, týždne, mesiace a roky pokúšajúc sa prepnúť program jej mysle, ktorá kričí „trauma“ a „nebezpečné“.

Keby ste len vedeli, čo viem ja.

Keby ste len vedeli, že toto bábätko teraz mrnčí, keď ho položíme, a nie vtedy, keď ho berieme na ruky.

Keby ste len vedeli, že toto bábätko teraz ráno alebo keď po zdriemnutí dáva najavo, že je hore z plných pľúc, pretože vie, že jeho džavotanie privedie niekoho, kto ho zodvihne a vymení mu plienku.

Keby ste len vedeli, že toto bábätko teraz uspáva hojdanie mamičkinej alebo ockovej náruče, namiesto toho, aby sa uhojdalo ono samo.

Keby ste len vedeli, že toto bábätko rozplakalo všetkých naokolo, keď prvý raz spontánne samo požiadalo o utíšenie.

Keby ste len vedeli, čo viem ja.

„Rozmaznávanie tohto bábätka“ je najdôležitejšia práca, akú som kedy mala, a je to moja výsada. Budem ju nosiť o niečo dlhšie – alebo tak dlho, ako mi dovolí – pretože sa tým učí, že je v bezpečí. Že niekam patrí. Že je milovaná.

Keby ste len vedeli, čo viem ja...

Kelly Dirkes

preložila mamila.sk

originálny článok tu: https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=10209592037176963&id=1209079850

Krasne..
A velka pravda. Keby tak ľudia prestali súdiť...

18. máj 2016

Malý má už 9 mesiacov a ja som si myslela, že už so odolná. Ale nie som. Zase ma niečo rozplakalo. Asi už nikdy nebudem odolná 👣❤👣

18. máj 2016

v mojom profile mám túto myšlienku ,na ktorú nezabúdam 🙂

18. máj 2016

@megika1 v tom zmysle ,že závisť je najväčšie negatívum

18. máj 2016

Zasa som si poplakala. Ja viem, ze to k tejto teme nepatri, ale prave kvoli odkladaniu deti do decakov som radsej za potraty. Je mi rak neskutocne luto, ze tieto deticky vyrastaju s pocitom, ze ich nikto nechce a nelubi. Kiezby aspon adopcny system fungoval ako hodinky a nasli tieto deticky laskave domovy. Cele zle toto :(

18. máj 2016

@mirecka0809 ja mam pocit ze uz nikdy nebudem odolna. Myslela som ze po porode sa to da do poriadku ale houbeles, je zo mna citlivka ako hrom!

18. máj 2016

@jankacaa kym som nemala vlastne dieta nikdy ma taketo veci netrapili. Zrazu mi trha srdce pomyslenie ze su deti ktore placu osamote, ktore nemaju nikoho co by ich utisil a pomojkal. Ta predstava je priserna. Ziadne dieta by nemalo byt bez domova, bez rodicov. Ziadne dieta by nemalo zaspavat same. Suhlasim, kiezby adopcny system fungoval ako hodinky. Aby ziadne dieta nebolo same.

18. máj 2016

To nie je rozmaznavanie, to je láska <3

18. máj 2016

@olivieree ja nemozem pozerat ani filmy, kde trpia deti a mladi ludia. Predstavim si, ze by sa to stalo mojej dcere a koniec. Clovek v mnohom pochopi svojich rodicov az ked sa stane rodic aj z neho

18. máj 2016

@jankacaa tak to je velka pravda. Ja sa na svoju maminu pozeram uplne inak odkedy som sa sama stala mamou.

18. máj 2016

👍👍👍👍

18. máj 2016

Uz som to.citala na mamile,no citala.som zas,krasnea tak.pravdive

18. máj 2016

je mi z toho smutno... až zúfalo...

18. máj 2016

@lucinenka77 pri pomysleni ze to moze byt denna realita malych deti je aj mne zufalo. Na Slovensku vraj nastastie adopcny system takto malych babatiek funguje cez pestunske rodiny, ale co jedna baba pisala, byva v Indii vedla sirotinca a tam je nocny plac babatiek bezny ☹

19. máj 2016

toto je dost silne ... krasne

12. jún 2016

Boze a najsmutnejsie na tom je, ze takto "opustene" su mnohokrat deticky ktore rodiny maju lenze rodicia ich nechcu "naucit na ruky" ☹ bolo mi do placu ked sa mi znana s 3 mes babatkom "stazovala" ze jej maly akosi zle zaspava, ze kazdy vecer pred spanim 2-3 hodiny place. Na otazku ako ho utisuje, ci ho nosi na rukach alebo ako, odpovedala "na rukach ho nenosim vobec aby si nezvykol ale bud ho vozim v kociku alebo sa mu prihovaram".

8. júl 2016
Komentár bol odstránený

Nádherne napísané!!! Článok plný materinskej lásky!!!

8. júl 2016

@martuska413 viem o com hovoris, nedavno som nieco podobne zazila na chalupe a doteraz je mi z toho nanic. Nerozumiem tomu zmyslaniu, akoby ludska naruc bola nejake zivotu nebezpecne tabu ☹

8. júl 2016

@martuska413 pohodlné matky sak nech sa radšej vyreve akoby som ho mala nosit. OMG. Hrozne moje deti nikdy neplakali lebo som ich hned brala aj beriem na ruky sak sú moje tak čo.

10. júl 2016

Joj úplne som si zas poplakala Moja mala ma 3 mesiace a tiež ju nosím našťastie ešte som sa nestretla s negatívnymi reakciami každý to chváli vidia aká je malá pri mne spokojná ona mi kočík odmieta tak ho používame iba keď nutne musíme inak len nosič už od dvoch týždňov lebo inak by som sa s ňou nikam nedostala potrebuje ma cítiť pri sebe a vtedy je spokojná minule som šla za kamarátkou autobusom a jeden pan sa mi prihovoril že je to veľmi krásne až na foto že ale puto je medzi mnou a malou že je to hneď vidieť aká je spokojná úplne mi to urobilo krajší deň lebo keď plače a neviem ju utíšiť cítim sa hrozne robím všetko preto aby prestala a znova sa usmiala na mňa je to moja láska určite ju nenechávam vyplakať niekedy si poplače dosť keď neviem čo ju trápi a snažím sa všemožne ju utíšiť neviem si predstaviť schválne ju tak nechať plakať 😱😱😱😱 za deti by som dala aj život a nie len za tu moju ale za ktorejkoľvek dieťa na svete je to najkrajši zázrak aký môže byť 😇

10. júl 2016
10. júl 2016

Až mi ešte raz bude dopriate mať živé a zdravé dieťa v náručí budem ho nosiť! Pretože teraz si dieťa nosím naveky iba v srdci a v medajlóne ... "keby ste len vedeli, to čo ja" budem asi často používať ... krásny článok!!!!

18. júl 2016

ja neodsudzujem zeny kt nosia len stale pocuvat nosiy nosit ...

18. júl 2016

@janulik2008 nerozumiem. Od koho pocuvas stale ze mas nosit?

18. júl 2016

❤krasne 🙂
Ľudia maju, predsudky!

4. aug 2016

Ja som svoju dcérku nosila veľmi dlho, má skoro 6 rokov a nosím stále🙂 aj keď nie tak často🙂 a téma detské domovy je pre mňa veľmi osobná,v jednom robím už 10 rokov ....preto svoje dieťa tak rada nosím,čo by tie detičky dali za obyčajné pohladenie...

6. aug 2016

detské domovy.....je v nich veľa detí, ktoré potrebujú lásku, ktoré nikto nezoberie na ruky, keď majú nočné desy, zlé sny,.....a keď človek má záujem o dieťatko, trvá im to večnosť, kým súdy rozhodnú.....čakám na druhé dieťatko, ktoré si beriem do pestúnstva a všetko máme už za sebou, len súdy si dávajú na čas :( trhá mi srdce, keď viem, že je naše a nemôžem si ho pritúliť

6. aug 2016

Pfuuu, ja sa dost casto pozastavujem, hlavne ak mam cas len tak trosku popremyslat nad tym, kde a ako to zijeme. Niekedy mam dojem, ze laska je uz len fraza. Ale tak....Minule som nosila mojho maleho 8mesacneho syna na rukach. Bolel ma chrbat, ale maly chcel byt pri mne stoj co stoj. Segra mi hovori:"No, ked si si ho tak naucila"A vtedy som si uvedomila, ze ako velmi si chcem uzivat tie chvile s mojim dietatkom. Kaslat na chrbat...Potom, ked vyrastu tie nase deticky budeme my uz len spominat a dufam, ze oni budu vediet, ze maju mamu a samozrejme aj otca, ktorí ich velmi lubili a aj lubia.....

6. aug 2016

Presne tak a preto som si kazde jedno dietatko uzivala,kazde jedno uspavala na rukach a hoc som aj zaspavala na nohach hoc ma aj bolel chrbat,hoc si prsnik pytato v noci kazdu chvilu vzdy som bola pri nich... Trha mi srdce pri metodach zaspavania... Nechat vyrevat,nezobrat na ruky... Pride mi to strasne... Bezcitne... Krute... S dcerou som chodila spinkat do 8 rokov maly ma 4 a pol a este stale ho vecer uspavam,hladkam ho po hlavicke a on pomaly zaspava... Je to nadherny,neopisatelny pocit... Robim to z lasky,pretoze je to moje dietatko a ja ho neskutocne lubim...

7. aug 2016

viem presne. aj my to máme za sebou a nikdy nezabudnem na pocit keď na mne malá prvýkrát zaspala. a teraz už má tretinu mojej váhy, ale keď chce ísť na ruky sa poľúbiť tak ju vezmem a vôbec nerozmýšľam o tom, čo si pomyslia ostatní

7. aug 2016

Velmi pekny clanok. Skoda len ze velmi vela deticiek konci v detskom domove a nemaju nikoho kto by sa o ne staral a rozmaznaval ich.. Fnuk.. Skoda ze to takto funguje a vela deticiek nema svoj milujuci domov :( babatku z clanku a maminke co ju lubi prajem vsetko naj ;)

29. aug 2016

Nikdy ma na tomto zamaskovanom, umelom a studenočumákovom koni nič nedonútilo pustiť slzu... Až toto 💜💜💜

6. sep 2016
10. apr 2017

Začni písať komentár...

Odošli