Po 15. rokoch vidím konečne ostro

Ahoj, Modrý koník,

ozývam sa po 12. dňoch od operácie. Po 15. rokoch píšem bez asistencie kontaktých šošoviek a mnou toľko nenávidených okuliarov... Tak dlho som na ten pocit čakala a je to tu! Vidím ostro, farebnejšie, jasnejšie! Ale to už predbieham.

Všetko to začalo výhrou vo výzve vďaka @konik_testuje a očnému laserovému centru Excimer v Bratislave. Usmialo sa na mňa šťastie, prišla radostná pošta z Modrého koníka, mail od marketingovej manažérky p. Imrichovej, ktorej ďakujem za trpezlivosť (s mojou netrpezlivosťou 🙂), rýchly termín vyšetrenia a operácie, následne telefonát z kliniky s milou sestričkou, ktorá mi v krátkosti vysvetlila, čo ma čaká a neminie. Nechala priestor aj na moje otázky, upokojila moje obavy, ponúkla mi možnosť ubytovania v centre a s prianím krásneho dňa sa rozlúčila. 

Od tohto dňa, dva týždne pred termínom, som sa dúfam nadlho - možno aj navždy - rozlúčila s kontaktnými šošovkami (dva týždne pred OP sa nesmú nosiť mäkké kontaktné šošovky, tvrdé 1 mesiac pred), nasadila erárne okuliare a užívala si v rámci možností posledné dni prázdnin so svojimi deťmi a manželom. 

5.09.2018 - streda - Deň vysetrenia a operácie

Termín bol dohodnutý na 9:30. Kvôli mojej obave z dopravnej situácie v Bratislave počas rannej špičky sme z domu, na protest môjho manžela, vyrazili už o 5:00. A mala som ho poslúchnuť: pred Excimerom sme parkovali už o 7:30. Ale nakoniec to bola aj výhoda, prichádzajúci zamestnanci centra nás hneď aj pozvali dnu a tým sa náročný deň posunul o hodinu skôr (čo ocenila babka, ktorá sa starala o naše 3 ratolesti). Hneď ma prijala milá sestrička Deniska, s ktorou som aj pred dvomi týždňami volala, a začali sme vypĺňať formuláre.

Pacientov pribúdalo, no žiadny chaos sa nekonal, všetci boli pekne zohratí a všetko išlo ako po masle.

Prešla som radou vyšetrení, na základe ktorých sa malo rozhodnúť, či som vhodný adept. Vyšetrenia boli vykonané modernými prístrojmi. Pred každým vyšetrením mi bolo vysvetlené, čo sa bude diať. Mala som aj dostatok času na otázky. Vyšetrenia neboli bolestivé. Iba pre mňa nepríjemné rozkvapkanie očí, ktoré sa však dá zvládnuť (u mňa s pocitom opitosti a zhoršeným videním, ale aj napriek tomu počas čakania, kým sa zreničky vrátia do normálu som absolvovala prechádzku po okolí centra).

Viac informácií o tom, ako prebieha predoperačné vyšetrenie a operácia, nájdete na ich stránke.

Po vyšetrení nasledovala konzultácia s lekárom, počas ktorej som sa dozvedela, že som vhodný adept. Bola mi odporučená operačná metóda najmodernejším 7D laserom, metódou bez rezu SmartSurfAce. Pán primár mi vysvetlil, ako bude operácia prebiehať a aj prečo budem operovaná práve touto metódou. Na základe operácie som mala ísť z dioptrií -5,25 na pravom oku a - 5 na ľavom oku (kontaktné šošovky som nosila -4.50) na 0!

Zostávalo už len čakať na moje rozšírené zreničky a mohli sme ísť na to. Operáciu sme dohodli na 11:00, takže som mala ešte cca hodinu a pol. Čas sme využili na prechádzku, kávičku a potom oddych v centre, kde som dostala prospekty s inštrukciami a informáciami o období po operácii, umelé slzy, ATB kvapky do očí, kvapky proti bolesti, tablety proti bolesti a slnečné okuliare so 100 % UV ochranou, ktoré mi budú robiť spoločnosť najbližších 6 mesiacov.

Dostali sme aj pozvanie od pána riaditeľa Mgr. Michala Bernátha na krátky príjemný rozhovor s ponukou fotografky, ktorá ma sprevádzala až na sálu, aby ste so mnou mohli zdielať môj deň. Za fotky veľmi pekne ďakujem 🙂.

Aj s ostatnými pacientmi sme boli zavedení na čakačku, kde nám bol ešte raz vysvetlený postup a informácie o pooperačnej starostlivosti. Čakalo nás občerstvenie a kávička. Na rad som išla druhá, pred sálou som dostala anestetické kvapky do očí, operačnú výstroj a čakala som, kým bude prvý pacient hotový. Spoločnosť mi robili papierové vreckovky, nech mám od stresu čo stláčať a po cca 15 minútach ma zavolali dovnútra. Napätie by sa dalo krájať, ale nebolo cesty späť, chcela som plnohodnotne vidieť, tak som nemohla cúvnuť.

Setrička ma uložila pod laser, kde už čakal veľmi milý pán doktor s nesmierne upokojujúcim hlasom. Do ruky som namiesto vreckoviek dostala antistresové loptičky a plyšového medveďa 🙂.

A mohli sme začať. 

Mala som veľké obavy, ako udržím svoje citlivé slzavé oči otvorené. Prekážalo mi silné svetlo z lasera, ale poradili si so mnou... Jedno oko prelepili, na druhé nasadili svorku, ktorá bránila zavretiu oka, oko vyumývali (myslím, že aj poutierali nejakou śpongiou - v tom strese som nestíhala registrovať), zaplo sa zelené svetielko na laseri a mojou úlohou bolo len sledovať to zelené svetielko. Celé to trvalo pár sekúnd, ale tak nejak reflexne mi oko utekalo, čo ale nebol vôbec problém, laser si ma našiel, bolo počuť len pokojný hlas pána primára - zelené svetielko, bradu vyššie, zelené svetielko... Asi som nebola vzorný pacient, lebo to bolo počuť viackrát... Bolo cítiť zápach spálených vlasov a to sa vlastne pálili moje dioptrie 🙂. Celé to trvalo pár sekúnd, nič nebolelo. Odrazu svetlo vyplo, do oka vložili ochrannú šošovku na 5 dní (keďže som so šošovkami mala skúsenosti, dohodli sme sa, že si ich vyberiem sama), operované oko prelepili a celá procedúra sa opakovala aj na ľavom oku. A bolo po operácii.

A tu už išlo do tuhého 🙂.

Po skončení operácie ma sestrička odviedla vedľa, nech sa trochu upokojím. Potom som prešla s jej pomocou za manželom. Popýtala sa, ako sa mi je. Oči som mala ešte zavreté, neboleli, len sa mi nedali otvoriť, ako keď po prebudení niekto zapne silné svetlo. Nakvapkala nejaké kvapky a už to išlo ľahšie. Pán po mne ale prišiel normálne, akoby na operácii ani nebol. Po pár minútach sme mohli odísť, sestrička nám na cestu domov nabalila za pol tašky sendvičov 🙂. Nasadila som okuliare a prešla do auta. Od začiatku som videla oveľa lepšie ako bez okuliarov, len ma trápila svetloplachosť, sem tam sa mi zrak zaostril, potom zas rozmazané videnie a pocit pozerania sa cez vodu. Ale toto všetko je normálne a postupne sa to malo zlepšovať.

Cestu domov som prespala, slnko mi vadilo aj cez slnečné okuliare, tak som si cez ne prehodila ešte vreckovky a už to bolo znesiteľnejšie. Doma mi muž kvapkal kvapky, ešte stále som mala problém mať otvorené oči, ale dalo sa to zvládnuť. 

Prvá noc bola bez bolestí, ale trapili ma suché oči, takže som sa na to budila aj každú hodinu, opatrne otvárala oči a kvapkala umelé slzy. Všetko bez bolesti, iba s nepríjemným pocitom.

1. deň po operácii - štvrtok

Ráno manžel deti odviedol do škôlky, ja som celé doobedie prespala, s prestávkami na kvapkanie kvapiek. O 12:00 sme vyrazili na prvú kontrolu, cestu som prespala, po príchode ma hneď vzali a vyšetrili, oči sa krásne hojili, prečítala som pár riadkov - ani som netušila, že to už dokážem. Bola som úplne bez bolestí. Cestu domov som opäť prespala s vreckovkami na okuliaroch. A po príchode domov to začalo: pálenie, rezanie, štípanie... Nič príjemné a dosť bolestivé, aspoň pre mňa - u každého je to ale individuálne. Bolesti neprestali ani v noci, plus suché oči. S kvapkami, tabletkou proti bolesti, s pomocou doma a možnosťou spánku som to ale prežila. Večer som dokonca s najstarším riešila aj domácu úlohu - mohla som čítať, ale veľmi rozmazane, až som panikárila, že budem musieť nosiť okuliare na čítanie... V stave zúfalstva som to aj skúsila s babkinými +2 🙂  A išlo mi to lepšie, tak som v panike nútila muža googliť, či to je vôbec možné... 

2. deň po operácii - piatok

Dnes už manžel nastúpil do práce, takže ranný zhon okolo chystania detí do školy a škôlky zostal na mne. Bolesti ešte pretrvávali, ale musela som sa vzchopiť - deti odniesť - máme to kúsok od domu. Okuliare som mala na očiach aj vo vnútornom priestore. 

Po príchode domov som opäť zaspala a zobudila sa už fit, bez bolestí. Podvečer sme už boli aj na prechádzke. Videnie ešte stále nebolo tip top, ale citeľne sa zlepšovalo.

3. deň po operácii - sobota

Deň ako každý iný, bez bolestí, s deťmi sme zvládli aj jarmok. Na šoférovanie to ešte nebolo, ale videla som už oveľa lepšie. Dá sa povedať, že som už fungovala úplne normálne. V noci som si však ešte stále musela kvapkať umelé slzy.

4. deň po operácii - nedeľa

Opäť bežný deň, akurát s vnútorným nepokojom, kvôli vybratiu šošoviek. Večer som ich ale vybrala úplne jednoducho, bezbolestne. Keby som to nezvládla sama, v pondelok by som musela ísť na vybratie na kliniku.

5., 6.,7. deň po operácii - pondelok, utorok a streda

Zrak sa lepší. Zisťujem, že okuliare na čítanie nebudem potrebovať, už sem tam aj TV pozerám, v mobile už čítam ako drak... Ale nie dlho, oči dajú vedieť, kedy stačí.

Slnko vonku mi vôbec nevadí, sem tam vybehnem aj bez okuliarov, pocitovo mi je tak dokonca lepšie.

8. deň po operácii - štvrtok

V centre odporúčali šoférovanie až po 2 týždňoch, ale opäť je aj toto individuálne. Dnes som to zvládla, zrak je už ostrý. Kvapky kvapkám stále poctivo, aj keď pocit suchých očí cez deň nemám.

9. deň po operácii  - piatok, kontrola

V centre som mala termín na 9:30. Ako vždy tam boli presní, žiadne veľké čakanie, všetci milí, ústretoví... Rohovka sa hojí, je tam pár trhliniek, suché oči, ale inak všetko v poriadku. Musím poctivo kvapkať slzy, v noci pomaly oči otvárať a hlavne poctivo nosiť slnečné okuliare.

Neprečítala som len posledný riadok. A to sa ešte upraví... Do 2-3 mesiacov. Dostala som nové kvapky, ktoré budem používať dlhodobo a s umelými slzami budem asi tiež dlhšie kamarátka, ale vôbec mi to neprekáža. Za ten pocit vidieť AŽ ZA ROH TO NAOZAJ STOJÍ.

Excimer naozaj odporúčam, skúsenosťami, prístupom, vybavením, lekármi, sestričkami. Nemôžem napísať nič negatívne. Azda len, že ľutujem, že som sa sama neodvážila ísť už omnoho skôr. Ešte stále sa v noci sem tam zobudím s panikou, že som si zabudla vybrať šošovky 🙂.

Tak všetci, ktorí váhate: niet sa čoho obávať, dá sa to zvládnuť. Čestne prehlasujem, že by som do toho išla znovu 🙂.

#test_excimer #recenzia