Ľutujem, že mám druhé dieťa. Ako zmením negatívne myšlienky?
ZodpovedanéDobrý deň,
pred Vianocami som porodila dcéru, ktorá má teraz mesiac. Ľutujem, že som sa dala na to nahovoriť. Je to moje druhé dieťa (prvá dcéra má 17 mesiacov). Pred svadbou sme s manželom uvažovali, že budeme mať 2 - 3 deti, ale po prvom hroznom pôrode a pri starostlivosti o prvú dcéru som jednoducho precitla do reality a cítila som, že jedno dieťa je na mňa viac ako dosť.
Pri prvej dcére som mala veľmi ťažké začiatky. Prvé mesiace boli hrozné, psychicky som sa cítila veľmi zle, bola som negatívne naladená, podráždená, zúrivá s myšlienkami na samovraždu. Keď sa na to dívam spätne, asi neliečená popôrodná depresia. Dcérku som si začala užívať viac až po niekoľkých mesiacoch. Cítila som sa potom v pohode a ďalšie dieťa som nechcela.
Manžel veľmi chcel druhé dieťa a chtiac - nechtiac som sa teda dala nahovoriť na druhé. Už počas tehotenstva som tušila, že to bola chyba. Celý čas som bola naladená negatívne, vôbec som sa netešila. Niekedy som mala dni, kedy som si priala, aby tu ani nebolo. Pôrod bol rýchly a nebol to pre mňa taký zlý zážitok ako ten prvý. Taktiež som bola po pôrode psychicky v pohode.
Cítim však, že celá táto situácia je na nič. Mám výčitky voči staršej dcére, pretože nemám toľko času, aby som sa jej mohla venovať a bude to len horšie. Som smutná, že máme druhé dieťa a vnútorne cítim, že tu byť nemala. Svoje pocity nijako nedávam najavo, fungujem tak nejako automaticky.
Starám sa o obe deti. Aj druhorodenú dcéru mám rada. Viem však, že by mi bolo lepšie, ak by tu nebola. Východisko nevidím, lebo ani nie je. Tú situáciu beriem tak ako je, no je mi veľmi ľúto, že je tu a ukracujem staršiu dcéru o čas.
Dajú sa vôbec zmeniť tie negatívne myšlienky?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako vysvetliť rodine, že nechcem a už nebudem mať druhé dieťa?
- Ako spracovať pocit, že pôrod nebude taký ako som si vysnívala?
- Dcérka po narodení súrodenca preferuje otca. Je to len obdobie?
- Ako zistím, či chcem tretie dieťa?
- Nezvládam rodičovstvo a svoje emócie. Ako začať na sebe pracovať?
- Ako napraviť náš vzťah po pôrode?
Dobrý deň,
prichádzate s nesmiernou otvorenosťou a témou, o ktorej naozaj len veľmi málo ľudí hovorí. Veľmi ďakujeme za dôveru.
Pochybnosti či ľútosť nad našimi rozhodnutiami bývajú často prítomné v živote.V situáciách, ktoré už nevieme zvrátiť, vieme už len hľadať to, čo vieme zmeniť. Najčastejšie je to náš postoj k tomu, čo žijeme.
Z príbehu vnímam veľkú tiaž či výčitku, že príbeh s prvou dcérkou mal byť iný. Je úplne pochopiteľné, ak je Vám to ľúto, že život len o Vás dvoch trval kratšie, ako ste chceli. Po príchode súrodenca je proste fakt, že máte menej času na staršiu dcérku. Čo ale v tejto situácii môžete robiť je, vedome si vytvárať čas len na bytie s ňou. Na to je samozrejme nevyhnutné zapojiť manžela, prípadne širšie okolie (rodina, kamaráti). Doprajte si čas aj sama pre seba na spracovanie tejto zmeny. Pocity chýbania prvorodeného dieťaťa sú naozaj časté. Tým, že príde nový člen do rodiny, tak sa rodina buduje nanovo. To prináša veľa nových situácií a aj veľa intenzívnych emócií.
Rozmýšľam tiež nad vzťahovou rovinou príchodu druhého dieťaťa. Rozhodnutie mať dieťa je v ideálnom prípade úplne jasným súhlasom oboch strán. Ale nie vždy žijeme ideálny život, preto môžeme súhlasiť s dieťaťom i napriek tomu, že niečo vnútorné v nás spochybňuje toto rozhodnutie. Môžete rozmýšľať, čo bolo to, čo Vás od rozhodnutia odrádzalo. Čo ale s tým, možno sa pýtate. Máte v manželstve otvárať aj tieto témy?
Píšete, že fungujete automaticky, prežívané pocity a emócie nedávate najavo. Rozumiem tomu. Nemusí to byť ľahké, nemusí byť na to priestor. Chcela by som Vás však podporiť v tom, aby ste na toto obdobie neostávala sama. Máte niekoho, s kým viete hovoriť aspoň o časti toho, čo prežívate? Dlhodobé potláčanie emócií často nevedie k ničomu dobrému. Ak ste podobne ťaživé obdobie zažívali aj po prvom pôrode, môže sa stať, že podobné prežívanie sa objaví aj teraz. Ak budete mať dlhodobo pocit, že sa necítite dobre, je naozaj dobré až potrebné zvážiť pomoc aj z vonka vo forme minimálne psychoterapie. Tu nájdete krátky návod ako na to.
Plne verím, že máte rada svoju druhú dcérku. Aj to, že hľadáte spôsoby, ako sa s touto situáciou vysporiadať, je toho dôkazom. Niekedy však na to, aby sme uvideli riešenia, potrebujeme pohľad z vonka. Negatívne myšlienky sú niekedy veľkým darom, ak ich vnímame a hľadáme to, čo nám chcú povedať. Často sú pre nás nositeľom informácií, ktoré sa k nám nevedia inak dostať. Zvyčajne však práca s takýmto prežívaním nejakú dobu trvá. Ak by ste sa vydali na tú cestu, môže to byť pre vás naozaj prínosné.
Človek si zvykne na všetko. Verím, že aj vy časom prídete na to, ako fungovať v roli dvojmamy. Čím menej tiahy si v tom celom budete niesť, tým lepšie. Možnosti ako na to existujú.
Veľmi vám držím palce.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk