Vírus je drobná častica tvorená iba bielkovinovým puzdrom, vnútri ktorého sa skrýva dedičná informácia vo forme DNA alebo RNA.
Vírusy sú omnoho menšie než baktérie, majú vlastnú dedičnú informáciu ako iné živé organizmy a sú tiež schopné sa rozmnožovať, nič z toho však nedokážu bez hostiteľskej bunky, pretože nemajú vlastný metabolizmus ako zdroj energie. Vírusy sú tak niekde na pomedzí medzi živými organizmami a neživou prírodou.
Koronavírusy patria do čeľade Coronaviridae. Sú to RNA vírusy (okrúhle, oválne až podlhovasté) so špirálovou symetriou, veľkosti 60 – 220 nm. Obal má charakteristické kyjakovité výběžky.
Do čeľade Coronaviridae patrí viacero vírusov, ktoré spôsobujú časté ochorenia hospodárskych a domácich zvierat a u ľudí infekčnú nádchu.
Ľudské koronavírusy sa delia do dvoch rodov - príslušníci rodu Coronavirus osídľujú dýchacie cesty a môžu vyvolať nádchu až zápal pľúc, rod Torovirus tvoria tzv. ľudské črevné koronavírusy.
Vírusy spôsobujú veľké množstvo významných infekčných ochorení3. Vďaka jednoduchej štruktúre sa vírusy môžu ľahko meniť a prispôsobovať sa podmienkam.
Napríklad chrípkový vírus to s obľubou robí každý rok. Takto zmenený vírus ľudský imunitný systém vníma ako neznámu infekciu a nedokáže sa proti nej úspešne brániť.
Podobná situácia nastala aj v roku 2002 pri koronavírusoch. Dovtedy koronavírusová infekcia predstavovala nevýznamné črevné problémy v podobe hnačky alebo postihnutie horných dýchacích ciest v podobe bežného prechladnutia, pri ktorom sa vírusy obvykle nedostali až do dolných častí dýchacieho traktu. Komplikácie sa vyskytli u astmatikov alebo pacientov s chronickou bronchitídou.
Situácia sa výrazne zmenila počas zimy v rokoch 2002 – 2003, kedy sa zjavilo vysokonákazlivé, závažné a často smrteľné ochorenie SARS-CoV - (Severe Acute Respiratory Syndrome), t. j. ťažký akútny respiračný syndróm, spôsobený koronavírusom.
Druhým prípadom, kedy koronavírus ohrozoval ľudské životy bolo šírenie MERS-CoV (Middle East Respiratory Syndrome koronavirus), vírusového respiračného ochorenia, spôsobeného novým typom koronavírusu. Ochorenia boli zaznamenané predovšetkým v krajinách Blízkeho Východu (Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, Katar, Jordánsko, Omán, Kuvajt, Egypt, Jemen, Libanon a Irán).
Nový typ koronavírusov označovaný ako "nový koronavírus" čiže SARS-CoV-2 (pôvodne označený ako 2019-nCoV), prípadne aj ako wuchanský koronavírus, sa objavil prvýkrát na začiatku decembra 2019 v čínskej provincii Chu-pej, v ktorej sa nachádza 11-milionové mesto Wu-chan.
Vedci už dokázali opísať genetickú štruktúru vírusu. Je geneticky odlišný od koronavírusov SARS-CoV a MERS-CoV. Čína tieto údaje uvoľnila verejnosti, takže na výskume teraz pracujú odborné pracoviská po celom svete. Ochorenie, ktoré tento koronavírus spôsobuje, dostalo označenie COVID-19.
Nový koronavírus spôsobuje akútne respiračné ochorenie – vírusovú pneumóniu. Ochorenie sa prejavuje najmä horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou, zápalom pľúc1, v prípade komplikácií môže skončiť úmrtím.
Inkubačná doba je časový úsek ktorý uplynie od vniknutia choroboplodných zárodkov do organizmu až po zjavenie sa príznakov ochorenia. Pri koronavíruse je to od 2 do 14 dní, v priemere 6. Situácia sa však mení a s novými poznatkami prichádzajú aj nové otázky. Vyskytli sa prípady, kedy bola inkubačná doba dlhšia, ako uvádzané 2 týždne.
Dlhá inkubačná lehota je práve to, čo robí z koronavírusu silnejšieho protivníka, ako je chrípka. Zatiaľ čo pri chrípke sa vírus vylučuje z tela približne 12 až 72 hodín, pri koronavíruse to môže byť až 14 dní. Počas týchto 14 dní, je však nakazený bez príznakov, čo na jednej strane uľahčuje šírenie vírusu, no na strane druhej, pacient bez príznakov predstavuje menšie riziko než nakazení ľudia, ktorí kašľú a kýchajú. Do prostredia sa vtedy dostáva vírus obalený hlienom, vďaka ktorému vydrží v prostredí dlhší čas.
Aj vďaka dlhej inkubačnej dobe bez príznakov sa koronavírus v porovnaní s chrípkou šíri ľahšie. Pacient s koronavírusom nakazí v priemere 2,2 človeka. Človek s chrípkou infikuje priemerne 1,3 človeka.
Vírusy chrípky aj koronavírus sú podľa epidemiológa Rastislava Maďara, ktorý to uviedol pre Denník N, podobne agresívne. Zatiaľ čo napríklad pri salmonelóze sa človek nakazí, až keď zje jedlo s niekoľkými desiatkami tisíc baktérií, pri chrípke či koronavíruse stačia k nákaze jednotky vírusových častíc.
Nový koronavírus 2019-nCOV bol prvýkrát zaznamenaný koncom roka 2019 v čínskom meste Wuhan.
Ako prameň pôvodcu nákazy sa predpokladajú zvieratá na trhu v čínskom meste Wu-chan. Predpokladá sa, že ľudia sa nakazili kontaktom so živými zvieratami, ktoré sa predávajú aj na spomenutom trhu. Vírus sa pôvodne pravdepodobne vyskytoval u netopierov, avšak vedci predpokladajú, že pri prechode na človeka mohol svoju úlohu zohrať prechodný hostiteľ. Zatiaľ nie je presne isté, z akého zvieraťa môže nákaza pochádzať.
Na trhu bolo na predaj ponúkané veľké množstvo divých a exotických zvierat vrátane živých líšok, krokodílov, vĺčat, obrovských mlokov, hadov, potkanov, pávov, dikobrazov a mäsa z tiav. Peking ďalej potvrdil, že vírus sa prenáša z človeka na človeka bez akéhokoľvek kontaktu s teraz už uzatvoreným trhom.
Koronavírus sa prenáša tzv. kvapôčkovou nákazou. Nákaza hrozí aj od človeka, ktorý ešte nemá žiadne príznaky. Keďže inkubačná doba je pomerne dlhá, umožňuje nakazeným osobám presúvať sa aj na väčšie vzdialenosti, kým sa u nich ochorenie prejaví, čo uľahčuje šírenie vírusu.
O víruse sa toho ešte veľa nevie a momentálne sa pracuje aj s možnosťou, že je ho možné dostať opakovane. Objavil sa totiž prípad, kedy sa vyliečená pacientka opäť nakazila.
Medzi verejnosťou sa objavili obavy z možnej nákazy prostredníctvom tovaru objednaného z Ázijských krajín. Pri nákupoch na internete je dodacia lehota z ázijských krajín (napr. z Číny) obvykle tri týždne a viac. Nepredpokladá sa, že by vírus prežíval na plochách taký dlhý čas. Riziko šírenia nového koronavírusu z výrobkov alebo obalov je teda v tomto prípade veľmi nízke. K uvedenej téme vydala stanovisko aj Slovenská pošta a ubezpečila, že zásielky z ázijských krajín sú bezpečné.
Nový koronavírus spôsobuje akútne respiračné ochorenie – vírusovú pneumóniu (zápal pľúc). Ide o všeobecné príznaky virózy, respektíve klasických respiračných ochorení, napríklad aj chrípky:
Čínski vedci však identifikovali aj nový typ koronavírusu v moči pacientov a teda sa dostáva do kanalizácie. Toto zistenie prispieva k objasneniu spôsobu, ako sa vírus šíri.
Fakt, že sa vírus našiel v moči, podľa vedcov znamená, že sa s krvou premiestňuje telom, takže zasiahnuť môže nielen pľúca, ale aj ďalšie orgány, napríklad obličky a srdce. Odborníci zatiaľ ale za hlavný prenos nákazy považujú stále respiračné cesty a kontakt s chorým.
Liečba je symptomatická. COVID-19 je vírusové ochorenie, neúčinkujú naň antibiotiká4.
V najťažších prípadoch je nevyhnutná intenzívna starostlivosť o pacientov so zlyhaním dýchania pri zápale pľúc. Liečba je vždy individuálna a vychádza z konkrétnych potrieb pacienta.
K podpornej liečbe sa využívajú bežne dostupné lieky, množstvo symptómov ochorenia COVID-19 sa dá úspešne liečiť. Vysokú účinnosť liečby potvrdzuje na svojich stránkach aj Svetová zdravotnícka organizácia.
Vladimír Krčméry, riaditeľ Slovenského tropického inštitútu pre denník Pravda uviedol, že na koronavírus existujú účinné lieky a sú na Slovensku bežne dostupné. Ak ich pacient začne včas užívať, jeho ohrozenie na živote je minimálne.
Konkrétne ide o antimalarikum Chlorochín a Kaletru s obsahom dvoch účinných látok – lopanovírom a ritonavírom, ktorou sa lieči malária a HIV. Tieto lieky majú indikačné obmedzenia, teda sú zaregistrované na HIV a maláriu a dostupné len pre pacientov s týmto ochorením. Krčméry uviedol, že ak by Slovensko malo pacientov s koronavírusom, toto indikačné obmedzenie by musel rezort zdravotníctva zrušiť. Denník Pravda rezort zdravotníctva oslovil s otázkou, či sú pripravení v prípade potreby zakročiť a ten potvrdil, že ak by takáto požiadavka prišla od odborných skupín, legislatíva je pripravená zareagovať.
Overená účinná očkovacia látka zatiaľ neexistuje. Na výskume očkovacích látok a liekov proti vírusu SARS-CoV-2 sa pracuje v niekoľkých krajinách, ich príprava však bude trvať najmenej niekoľko mesiacov. Pokusy s použitím známych antivirotík neboli pri SARS a MERS príliš úspešné, pri COVID-19 prebiehajú.
Ako vhodná alternatíva je očkovanie proti chrípke, ktoré chráni pred chrípkou počas prebiehajúcej chrípkovej sezóny. Ak by človek ochorel na infekciu vyvolanú koronavírusom, eliminuje sa ďalšie ochorenie prebiehajúce súbežne, ktoré by znamenalo zbytočné vysoké riziko komplikácií.
Vírus napáda všetky vekové kategórie. Medzi ohrozené skupiny patria seniori, detské skupiny, chronicky chorí alebo osoby s oslabenou imunitou.
U ľudí nad 60 rokov má nadpriemernú úmrtnosť (podiel zosnulých z vírusom nakazených), najvyššia je úmrtnosť u ľudí starších ako 80 rokov.
Naopak u mladších ľudí (do 40 rokov) je úmrtnosť na desatine priemeru. U detí až na výnimky doteraz nespôsobuje závažné ochorenie. Prečo to tak je, v tejto chvíli nie je jasné (napríklad chrípka je proti tomu pre malé deti relatívne nebezpečnejšia). A v najmladšej kategórii (deti do deviatich rokov) Číňania neevidujú žiadne obete.
Ak má niekto doma chronicky chorých príbuzných, napríklad po onkologickej liečbe alebo s vážnou srdcovou chorobou, je možno lepšie, aby sa na nejaký čas vyhli kontaktu s ľuďmi, ktorí teoreticky môžu byť prenášačmi koronavírusu, aj keď sa u nich neprejavili príznaky.
Toto je veľmi zákerné hľadisko novej infekcie, ktoré umožňuje jej rýchlejšie šírenie. Zatiaľ sa uvádza, že bezpríznakových nosičov koronavírusu SARS-CoV-2 môže byť až niekoľko percent. Na jednej strane to ukazuje, že príznaky ochorenia sa u mnohých osôb nemusia prejaviť a ich telo si s vírusom poradí bez problémov. Na druhej strane sa títo ľudia stávajú roznášačmi infekcie.
A tak na prvý pohľad zdanlivo zdravé vnúča, môže byť nebezpečné pre svojich starých rodičov, ak patria do rizikovej skupiny. Z toho dôvodu je potrebné brať ohľad na najzraniteľnejších členov spoločnosti a predvídať.
Koronavírus sa šíri kvapôčkovou nákazou rovnako ako napríklad chrípka a tak sa odporúča dodržiavať preventívne opatrenia, ktoré by mohli znížiť pravdepodobnosť nákazy.
Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že k prenosu nákazy koronavírusom môže dôjsť pri kontakte, keď je vzdialenosť nakazeného do 1,6 metra a zároveň trvá minimálne 15 minút.
Dodržiavaním základných hygienických návykov, najmä dôkladným umývaním rúk, môžete zabrániť šíreniu respiračných ochorení, ku ktorým patrí aj COVID-19:
V takom prípade sa odporúča počas 14 dní kontrolovať svoj zdravotný stav. V tomto čase je potrebné myslieť na prevenciu. Pri kýchnutí si treba zakryť nos a ústa jednorazovou papierovou vreckovkou, ktorú treba následne zahodiť do koša, rovnako je potrebné si často umývať ruky mydlom a vodou.
Ak je podozrenie, že by osoba mohla byť nakazená koronavírusom a ešte u nej nenastúpili žiadne symptómy, je možné, vzhľadom na jej vlastné rozhodnutie, podstúpiť domácu izoláciu na 14 dní v samostatnej izbe, v domácnosti zvýšiť intenzitu dezinfekcie povrchov a používať ochranné prostriedky.
V prípade bezpríznakových osôb ide o štandardný postup aj v iných európskych krajinách bez potreby zavedenia prísnych karanténnych opatrení.
Odborníci upozorňujú, že je to zbytočné. Pred nákazou ich totiž rúška neochráni.
Jednoduché masky sú podľa nich určené už infikovaným pacientom, aby chorobu nešírili. Ich vrstvy sú veľmi tenké, takže po nejakých desiatich minútach zvlhnú a nositeľ rúška je na chorobu náchylnejší. Nákaza sa totiž prenáša kvapôčkami.
Ako ochrana pred koronavírusom poslúži skôr respirátor. Existuje ich však niekoľko druhov, pričom jediný účinný by mal byť s FFP3 filtrom. Jeho dostupnosť je však problematická.
Prvé potvrdené prípady koronavírusu v Európe boli 25. januára vo Francúzsku. Za necelý mesiac sa vírus rozšíril po celej Európe. Medzi najzasiahnutejšie krajiny patrí zatiaľ Taliansko.
Ani jeden prípad nákazy zatiaľ neeviduje len Bulharsko, Cyprus a Malta, z ostatných európskych krajín zostávajú bez výskytu vírusu Albánsko, Čierna Hora, Moldavsko a Turecko.
Ak vás zaujímajú aktuálne informácie o šírení koronavírusu vo svete, môžete si pozrieť aktuálnu mapu, ktorá zachytáva všetky potvrdené prípady.
Vláda SR vyhlásila núdzový stav. A prijala nasledovné opatrenia:
Úrad verejného zdravotníctva dal príkaz:
Ústredný krízový štáb SR a ÚVZ SR zároveň odporúča:
Ústredný krízový štáb SR v súvislosti so šíriacim sa ochorením COVID-19 (koronavírus) nariadil od 7.00 13. marca 2020 povinnú 14-dňovú karanténu pre všetkých občanov, ktorí sa vrátia zo zahraničia.
Osoby vracajúce sa zo zahraničia budú v karanténe spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. Každý, kto sa bude vracať zo zahraničia, má kontaktovať svojho všeobecného lekára, ktorý ho informuje o ďalšom postupe.
Za nerešpektovanie nariadenia môže byť občanovi uložená pokuta do výšky 1659 eur.
Zároveň sa všetkým osobám, ktoré sa od 16.marca 2020 vrátia zo zahraničia ako organizované skupiny alebo sa o ich repatriácii rozhodne, nariaďuje izolácia v zariadeniach MV SR.
Ak má lekár podozrenie na ochorenie COVID-19, pričom zodpovedne posúdi klinické a epidemiologické kritériá s dôrazom na cestovateľskú anamnézu, pacient je riešený na príslušnom infektologickom pracovisku, ktoré určí ďalší postup liečby.
Laboratórne vyšetrenie vzoriek zabezpečuje Národné referenčné centrum pre chrípku zriadené pri Úrade verejného zdravotníctva SR v Bratislave.
Výsledky sú do šiestich hodín, ale tým, že sa testuje len v Bratislave, môže sa tento čas predĺžiť najmä pre presun vzoriek.
Vzorky by sa mali testovať po novom aj v Banskej Bystrici a Košiciach. Okrem dopravy sa predlžuje čas aj pre veľké množstvo vzoriek. Pacienti, ktorí majú podozrenie, sú buď v nemocnici, alebo v domácej karanténe, ak nemajú príznaky.
Biologický materiál od pacientov je najvhodnejšie odoberať v prvých dňoch po nástupe klinických príznakov respiračného ochorenia, v tomto období je najväčšia pravdepodobnosť záchytu vírusu.
Pred nástupom príznakov je odber zbytočný, množstvo vírusových častíc v organizme pacienta ešte nemusí dosahovať takú hladinu, ktorú by bolo možné zaznamenať.
A teda počas inkubačnej doby, kým neprepukli príznaky sa test na koronavírusy môže javiť ako negatívny a napriek tomu sa môžu o pár dní objaviť prvé známky ochorenia. Takáto osoba si môže mylne myslieť, že nie je infekčná a môže infekciu šíriť ďalej.
Pri odbere vzoriek na kontrolu sa má na Slovensku prechádzať na iný systém. Ak bude podozrenie na ochorenie koronavírusom, a dotyčný nebude mať vážne zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali hospitalizáciu, po telefonickej konzultácii zostane doma. Sanitka s personálom na odber krvi a vzoriek príde priamo k nemu domov. Určite by pacienti s podozrením na koronavírus nemali navštevovať svojich lekárov.
Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR situáciu monitorujú a verejnosť bezodkladne informujú prostredníctvom médií, sociálnych sietí a svojich webových portálov, najdôležitejšie informácie sú zhrnuté na stránke MZ SR a na stránke ÚVZ SR:
https://www.health.gov.sk/?koronavirus-covod-19
http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_conten...
Pre občanov sú k dispozícii infolinky s nepretržitou prevádzkou:
Otázky môžete adresovať epidemiológom aj prostredníctvom e-mailu: novykoronavirus@uvzsr.sk.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu