Som zlá matka
Dlhodobo trpím na všelijaké strachy ohľadne mojej malej dcery. Ja viem, existujú psychiatri a psychológovia, ale naozaj neviem či mi pomôžu. V každom prípade strach o dcéru ma začína celkovo dosť ovládať. Nech sa snažím ako viem byť dokonalá, nedá sa to. Začína jeseň a ja nedokážem odhadnúť ako obliecť svoje dieťa. Dnes som jej dala leginy, pod nimi mala plienku a na vrch som jej zobrala ešte také tenké nohavice. Išli sme v aute a tak som jej nechala iba leginy. Cestou sme našli kolotoče, tak som jej chcela urobiť radosť q ukázať jej ich, lenže keď sme prišli bližšie, bol tam vláčik, čo mala miluje. Tak som rozmýšľala či jubtam posadiť, nakoniec som ju tam dala. Hovorím si, 3 min jej neublížia. Keď sok lm ju brala preč, začala plakať, tak som ju presadila na miesto, kde bolo iné dieťa predtým a išla ďaľšie 3 min. Potom sme išli už do auta. Dcéra mala iba plienku a leginy (nie tie klasické tenké). Teraz sa tu celý deň od toho pbvinujem, že som zlá matka a že ju nedokážem dobre obliecť. Nemôžem spať, jesť, pričom išlo naozaj o okamih a nie o dlhé vysedavanie. Teraz mám strach co som jej mohla spôsobiť. Už neviem ako to prestať riešiť, ale posledný mesiac sa mi to opakujú tieto stavy pre rôzne veci, ale stále ohľadne malej. Či už vareniez kde všetko musí byť super čisté, maso úplne prepracované. Idem si sama sebe na nervy a neviem čo s tym robit. Hlavne nechcem nikoho pobúriť. Nie som sprostá, ale uz asi 2 a pol roka doma je na mňa príliš veľa a asi by som mala ísť pracovať alebo čo. Prosím o radu ako toto prekonat
Jeden pohlad: clovek, po fyzickej stranke je nadoba plna chemickych reakcii. Skus si dat b komplex. Pomoze na skludnenie nervovej sustavy pri dlhodobom strese. Asi si uz predrazdena, a mozno ti prave tieto vitaminy chybaju. Priznajme si starostlivost o dietatko da zabrat. Skus, naoaj taka prva pomoc na stres a uzkost je becko.
Druhy pohlad: Dietatko, akokolvek male, nie je bezmocne. Ak by jej napr. bola zima, plakala by, resp. inak naznacila. Trebars by uz chcela ist domov´ alebo by ukazala na nozky a pod. Tak ako zaplakala ze chce dalsiu jazdu, dala by najavo, keby jej je zima, chce pit, papat, cikat, kakat... takze nic sa ty neboj si spravna maminka. Spolahli sa viac aj na dietatko, ze sa ozve. Aj smerom do buducna zistis, ze je to ovela jednoduchsie, ked nechas dietatko prejavit sa a ked same vyciti a da najavo, co potrebuje. Urcite hranice treba dat, ale v niecom sa da byt aj prisposobivý spontanny.
Pr. Mam 7r babu a nechce nosit ponozky. Vlani bol kompromis, biele ponozky bola ochotna, tak sme nakupili biele a dajako sa to dalo. Tento rok uz biele byt nemozu. Skusila som cierne nakupit, nepresli ani take. Farebne uz vobec a krasne vzorovane vacsinou maju zvnutra take nadvazujuce nitky okolo tych vzorov, to neznasa najviac na svete. Doma ju nazujem, aby jej bolo teplo cestou do skoly, aby sa jej prilis neprepotili tenisky a nesmrdeli jej nozky, ked je v nich iba na boso... odprevadzam uz len po branu skoly, a ver, ze ona si hned v satni tie ponozky da dolu a je bez nich cely den... ucitelka mi este nedohovarala, ale druzinarka hej. Vyzeram ako krkavcia mat 🙂 A co mam spravit s malou tvrdohlavkou? Vyskusala som n veci, uz sa s nou normalne da porozpravat, povie, ze ponozky nema rada a nie je jej zima, tak preco jej nemam verit? Iba preto, ze je tu nejaka konvencia, ze ponozky musia byt? V Londyne vsetci chodia bez ponoziek aj v zime 🙂 Verim, ze ked jej bude zima, tak si tie ponozky necha, minule si sama dobrovolne doma obliekla, kedze ozaj bolo chladnejsie v byte. A tiez teraz ako prsalo a bolo zimsie, tak si aspon cestou zo skoly tie ponozky nazula, ale v triede jej vraj zima nie je, lebo uz im trochu kuria... Nevadi jej ani keby ju kamarati mali za cudacku. Dokonca ani prislub vreckoveho nie je nad bose nohy 🙂 nacuvat, ci menit? To je asi vecna otazka rodica, ale ak mozes, vyber si nacuvanie, je to lahsie, vychovas slobodnejsieho cloveka, co pojde podla svojich poctov, co sa bude moct na tie svoje pocity spolahnut.
Este kym som citala to o tom obleceni,tak som to brala, ale ked si pisala o tom vareni, tak to uz nieje v poriadku. Aby to nesklzlo este do horsih veci. Nepises ako je to s partnerom, lebo pri tejto obsedansii vacsinou zeny nechcu nechavat deti s nikym,lebo nikto sa tak o nich nepostara ako matka. Ja by som co najskor navstivila psychologa a urcite ti pomoze zvladat tieto stavy. Pretoze zatiak je dcerka mala,ale o chvilu budes najviac svojim pristupom ublizovat jej. Drzim ti palce.
s prvym som bola taka ista. mam druhe a uz take veci nestiham riesit 😀 takze sa musia aj inak zaujat. bud dalsie dieta alebo praca 😀
Myslim,ze ste dost mudra a inteligentna,ked si uvedomujete,ze nieco nie je v poriadku...to cim tepite je urcite uzkostna porucha...treba ist k doktorovi,kze psychiatricke a nornalne sa jej vyrozpravat...uvidite co Vam povie...tento svet chce aby sme plnili vsetky ulohy na 300% a ludska mysel sa niekedy nevie s tym vysporiadat...urcite to vsak treba riesit...aby to nezaslo do horsieho stavu.Ja to myslim vsetko v dobrom, a viem o com hovorim.Tu tieto rady typu,ze sa treba zamestnat adt...to su blbosti.Vy mozno trpite ochorenim, s ktorym Vam pomoze len doktor...a nie rady na koniku.A prosim Vas vo vlastnom zaujme, naozaj chodte za tou dr.Poznam blizku osobu,ktora sla velmi neskoro...mysel funguje na chemickych latkach, a ak Vam nejaka napr.chyba, kt.lahko dodaju liekom, mysel nevie dobre fungovat...a potom nam nahovara vselico co nie je pravda.Naozaj to nenechajte tak, koli sebe, rodine, detom.Verim,ze sa tam vsetko vyriesi.Drzte sa.Hlavne vy sa budete citit lepsie...aj ta osoba kt.osobne poznam sa tesi zo zivota a je spokojna a stastna...a presla sI podobnym.treba to podchytit!
@lagatta tiež trpím úzkostnou poruchou a beriem malé dávky AD.U mňa bol spúšťač iny, ale tiež som mala sebaobvinujuce myšlienky, že nezvládam veci ako ostatní, že nič nestíham, že že....to, čo píšu baby hore je pravda skrátka my ženy chceme deťom to najlepšie,až im škodíme.Bude to horšie a horšie začni to riešiť nedá sa žiť v neustálom strese a strachu.Mam kamarátku, ktorá celé dni upratuje zo spodu čistí topánky, lebo baktérie, drhne ruky deťom, lebo choroby...niekedy chyba nadhľad.Zial je to zníženým serotonínom v mozgu stresom predispoziciou, možno tvoja mama bola taká úzkostliva
Aj ja sa učím selektovať dôležité a je to dlhý a ťažký boj, ale ide to.su zeny čo dajú deťom x krúžkov len, aby boli vyťažené múdre šikovné v živote každá máme svoje strachy a pri deťoch sa to znásobí.Deti dokážu so ženskou psychikou veľmi zamávať.Urcite navštíviť psychológa zdôver sa a ten uvidí či treba lieky či budete len spolu diskutovať a preberať čo Ťa trápi.Mozog Ti bude vsugerovavat, že si to nespravila dobre, mala mohla ochorieť, si neschopná, sú to obludnosti never tým myslienkam
@moonlight1210 veľmi pekne si to napísala.Bola som podobne vychovávaná a žiaľ teraz sa chovam ako moja mama, lebo tento vzorec mi je známy a tak sme zili.Nechcem taká byť vo výchove môjho syna, ale žiaľ som.Pracujem na tom, aby raz nebol taký citlivý a všetko neriešil ako jeho mama
@jumama ahoj ako by si písala o naše malej tvrdohlavke😀 (8r.) tiež nechce nosiť ponožky a ak už ich oblečie tak mi každé rano urobí vietor v skrini kým jej nejaké sadnú a to sa mení každý den.a další problém sú gatky.nakupujem kvantum druhov a ona si vyberie ktoré dnes berie.prajem Vám nech sa Vám darí lebo ja som niekedy v koncoch😂
Precitaj si nieco o ocd, ci to na teba nesedi.. Su to opakovane myslienky plne strachu aj o tom co robis zle.. Ja som si nieco podobne zazila pri prvom synovi, plus som mala aj poporodnu depresiu.. Dost blbe obdobie ani neviem ako som to zvladla a kedy to preslo.. Asi ked sa narodila druha dcera, brala som vsetko lahsie..
Dolezite je pamatat ze NIKTO nie je dokonaly, hoci na nete (niektori aj osobne) sa casto ludia tak prezentuju a potom ti "nedokonali" maju pocit ze robia vsetko zle.. Jednoducho tlak okolia a moc myslienok..
Tiez sa priklanam k nazoru,ze bude najlepsie ist s tymto problemom k dr. ...
Teraz je dieta male a strach sa prejavuje zatial v "malichernostiach",ale s jej pribudajucim vekom to bude horsie a horsie... ako sa hovori: "male deti,male starosti" ... zblaznis sa(pardon za vyraz) ked ti pojde do skolky, skoly a nebudes pri nej nonstop(nebudes dohliadat na stravu,oblecenie, ...) ...
Chapem,ze chces pre nu to najlepsie,ale vsetkeho vela skodi!
V mojom pripade je to fakt asi tlak okolia. Nasla som si kammaratku, ktora ma 3 deti a vsetko zvlada super. Ona sice nevravi, ze je supermama, ale ja ju tak vnimamm. Dokazu ist s detmi sami po meste, ja este nie som schopna ist s 1 niekde sama. Alle je tiez pravda, ze vsetko chcem mat pod kontrolou a neviem kde som nasla tento problem. Asi to ide ruka v ruke s tym, ze je mala na mna hrozne pritisnuta. Nemozem ist ani na zachod lebo inac place hrozne a hoci je s nou manzel. V noci musim s nou spat v posteli, inac nespi, takze manzel spi sam. Nas vztah tym trpi. Malabsom obdobie, kedy som neriesila tolko veci, to bolo v lete a teraz ked mam okolo seba "dokonaale" matky, tak je to priserne. Porovnavam ssa s nimi a trpim. Dpstala som aj odovede, ze budes mat druhe a zmeni sa tp. Mam obavu, ze nie vzdy je to tak. Asi nie je normalne od strachu sediiet denne na internete a iba hladat co vsetko som zbabrala. Fakt neviem kedy to prerastlo do tohto stavu. Som s malou denne,cas pre seba nemam. Cele je to komplikovanejsie, ze sme mimo domova. Mozno aj s tym to suvisi. Davno som nevidela rodicov. Prekonali sme tazku tragediu v rodine a to ide asi jedno s druhym. Len najhorsie je, ze si stale opakujem aka som hrozna a zla matka a ze to nezvladam. Pricom pre malu by som urobila nemozne. Ja som si v zivoye presla mnohymi vecami a v minulosti som uz vyhladala psychologa, ale nikdy mi nepomohol.skusila som roznych, nie jedneho. Su to lekari. Lekari je mi luto, ale neliecia. Ja pottebujem riesenie a neviem ho najst. Doktor predpise antidepresiva len aby som ssa. citila ok, ale to nebude. Som zlomeeny clovek, nie psychiatricky pacient! Keby si niekto obul moje topanky, mozno by pochopil. Som znicena, unavena, nespim, aj ked nieco zjem, ide to von zo stresu. Som chuda, trapim sa sama naad sebou. Som v neriesiteelnej situacii. Izolujem sa lebo vidimm ako vsetky matky vsetko zvladaju lepsie. Cely den som doma v kuchyni a varim, peciem, periem, staram sa o domacnost a ano aj ja umyvam papuce zo spodu kvoli bakteriam a predsaa ta posadnutost o domacnost ustava sama. Nemam na to nervy uz. Asi 3 dni som nic nezmyvala a anni to neriesim. Som na to sama, nemozem cakat zazraky od manzela. 6x som si za 2 roky prekonala zapal prsnika. Mala ma 26 mesiacov a stale kojim. Pardon maaminky, niekde som sa uz musela o tom zdielat leboi raz z toho preskoci
@lagatta Zlé myšlienky posielaj preč. Normálne,keď prídu tak si povedz choďte preč , nie ste moje, nechcem vás a pomodli sa Otčenáš. Ja to tak robím a mne to pomáha.
@lagatta nehnevaj sa,ze to takto napisem,ale ak si presvedcena,ze ti nepomozu,tak to aj bude. Osobne si myslim ze tvoj stav je uz na psychiatra, zjavne nemas spracovane viacere veci z minulosti a len sa to na teba nabaluje. Ak by si bola vyrovnana osoba,tak sa vykasles na ine matky, co ty mozes vediet,ci aj tie v noci nerevu do vankusa. Nikto nieje dokonaly. Ak to nebudes cim skor riesit,tak prides o celu rodinu. Ziadna z nas nech napiseme cokolvek ti tu nepomozu.
@lagatta nechápem dosť dobre tú tvoju honbu za dokonalosťou ... chceš byť dokonalá a pritom neustále okolo dcery nervačiš, aby bolo všetko tip-top. No ver mi, tvoje dieťa bude spokojné a šťastné vtedy, ked bude mať veselú mamu, ktorá sa s ňou poblázni, bude s ňou chodiť von ... no a čo, že občas bude nedokonale oblečená (v legínach určite v tomto počasí nezamrzne, max chytí nádchu a vybuduje imunitu), alebo zje párky namiesto večere z bio-produktov podľa najnovších trendov z internetu (neboj sa, neotrávi sa).
Neporovnávaj sa s ostatnými mamami, veľa z nich to len "hrá" na okolie a doma je to úplne inak. Ak ťa niečo inšpiruje, tak kľudne si to prispôsob podľa seba.
Inak, ja som svoje deti brala na WC a sprchovala sa s nimi kym boli malé. A staršia spala s nami v posteli do 4 rokov, aby netrpel náš vzťah, spojili sme manželskú postel s jej postelou a spali všetci spolu. Proste z každého obdobia sa snažíme urobiť to najlepšie, čo sa dá. Ešte prídu horšie problémy, ako to, že decko občas reve, lebo si ho niekam presadila, alebo sa chceš vycikať so zatvorenými dverami na WC. Nad to sa proste musíš povzniesť, deti plačú, je to prirodzené, a pokial ju nenecháš vyplakávať naschvál desiatky minút, si v pohode mama.
PS: psychologovia sú na to, aby pomohli,ludia maju fakt aj horšie stavy, ako takéto pochybnosti.
@lagatta prepac, po precitani tvojho druheho prispevku, konstatujem, ze ano, si chora a ano, potebujes surne pomoc, neverim, ze si sa do tohto stavu dostala za mesiac...., lebo leto nie je tak dlho prec...Pokial odmietas pomoc odbornikov, tak ti asi nie je pomoci a musis sa zmierit s tym, ze asi nie si dobra matka, malo cistis papuce zospodu, musis pridat v dezinfikovani, varit viac bio a cele dni sa venovat dietatu a zamyslat sa nad tym, ci tie leginky neboli malo na tie tri minuty na tom vlaciku.... Ako sorry, ale precitaj si toto, len kratky opis toho co si popisala, ze robis a ak sama nepochopis, ze potrebujes odbornu pomoc, tak potom neviem...
@lagatta
podla mna je tiez toto uz v stave, ze by si mala skusit vyhladat nejaku odbornu pomoc. ak pises, ze nechces psychiatra a antidepresiva, ok, beriem, ale pokial mas nieco ako endogenna depresia fyziologicky podmienene, tak s tym sa asi sama len silou vole tazko vysporiadas a mozno by aj nejake lieky prospeli, ved to nemusis brat naveky.
mam oboch rodicov psychologov, a ver mi, oni sami su dost frustrovani z toho, ze x klientov pride s tym, ze: Ale ste mi nepomohli vobec ...
lebo maju mylny nazor ze psycholog povie, co mam robit a ked to urobim tak carymaryfuk, a do smrti mam po tomto probleme.
ale takto to vazne nefunguje.
psycholog je na to, aby Ti pomohol samej najst koren problemu, ktory moze byt maskovany vselicim a casto si sami myslime, ze je problem toto a ono je to tamto, lebo na seba ma clovek casto "slepu skrvnu".
cize podla mna, skus najst psychologa, ktory ma tento pristup a ist za nim s tym,ze TY chces nieco s tym robit, ale nech Ti pomoze zistit, co.
a este PS>
sama som sa musela v zivote vyrovnat s kadecim, od tragedii v rodine, alkoholizmu, rakoviny blizkej osoby, a vlastnych troch spontannych potratov a ver mi, ze vzdy sa mi polepsilo az vtedy, ked som si pripustila to, coho som sa najviac obavala, ze sa moze stat...
ale nikdy som si neverila, ze to dokazem sama silou svojej uzasnej vole.
a PS2 > mame 4 deti a ver tomu, ze neriesim, ako co vyzera a kto si co o mne mysli a ako to zvladam...robim co viem a stiham, a kto chce, bude Ta kritizovat aj keby si svata bola.
drzim palce, nech sa to zlepsi...
Nebudem radit nic len jedno. Okamzite vyhladat kvalitneho psychologa. NIE psychiatra, lieky ti nepomozu. Musis zmenit myslenie a toto uz clovek nedokaze sam. Cim skor to zacnes riesit, tym lepsie pre seba a dcerku urobis. Nie je to na jedno sedenie u psychologa. Je to na terapiu na nejaku dobu. Drzim palce. Btw... si ta najlepsia mama pre svoju dcerku a navyse velmi starostliva 😊😉
@evulienka26 ja som prave nasla tohorocny kompromis - silonkove ponozky alebo silonky mozu byt 🙂 ja sa priznam, ze patrim k zenam, co silonky neznasaju, ale ak si to vyberie, nuz co, mame nohy aspon trosicku v teple 🙂
Skús toho hypnotizéra, čo odporúča vilma7, ja som nikdy na nejaku hypnozu neverila, ale vyskusala som a vyriešil sa mi problém s ktorym som si nevedela poradit uz niekolko rokov. Predpokladam, ze myslim toho istého hypnotizera co spomina vilma7
A este ma napadla jedna metoda, vola sa to rodinne konstelacie. Ide to dost do hlbky a pomaha to.
Nechapem preco tak zatrhavas pomoc odbornika.. Ja sa nehanbim za to, ze som parkrat psychologa navstivila a pomohlo mi to aby som to obdobie zvladla aj bez liekov.. Pomaha porozpravat sa s niekym kt vie o co ide a poradi osobne ako to zvladat.. Uvedomila som si, ze to moje myslienky su chore, nie ja.. Neviem to dost dobre vysvetlit, ale odkedy viem ze mam ocd, je mi lahsie a viem tie blbe myslienky viac ignorovat, aleb resp.nebrat tak vazne.. Velmi mi to pomohlo a mozem povedat, ze hnacou silou k tomu aby som s nimi nieco robila bói prave moje deti.. Ja z nich totiz nechcem vychovat strachoprdov, co sa boja liezt aj cez preliezku.. Mozem povedat, ze sa mi zatial dari vychovavat deti co su uplne normalne a maju aj urazy (lebo ja sa nebojim spiny, ale skor urazu) syn aj velmi casto ako klasicky 5r chalan.. A prezivam to celkom v pohode.. Keby som to nechala tak a neuvedomila si par veci, tak predpokladam ze sedi na zadku a boji sa aj vyjst na ulicu.. A ja chcem mat STASTNE DETI..
@lagatta ahoj.ja som na tom podobne.myslim,ze este horsie.mam stvormesacnu dceru a tiez chcem aby bolo vsetko tip top a ked proste nie je,tak si to spatne vycitam,placem,nejem,nespim.vzdy som bola uzkostliva,ale odkedy som otehotnela je to ovela horsie.zacalo to s nakupom vybavy,porodom a pokracuje dalej.vycitam si to,ze som svoju dceru v porodnici prikrmila um,aj ked doteraz bez problemov kojim,to,ze som jej dala espumisan ked ju bolelo brusko,lebo su to lieky,to,ze ju vobec bolelo brusko,isto zo mna,lebo som daco spravila zle.chystam sa na psychiatriu,lebo si uvedomujem,ze to nie je v poriadku.je to tlakom okolia aby bolo vsetko dokonale,aby nahodou malej nic nebolo a pod.treba s tym daco robit
@lagatta si dobra mama a robis pre dcerku dost. Az moc.
Ale uvedom si, ze cim viac ju budes chranit a vyberat pre nu len najlepsie z najlepsieho, tym jej viac ublizis.
Svet jej nikdy neponukne najlepsie z najlepsieho. Moze ako starsia preto skoncit z toho sokovana, sklamana, depresivna alebo naopak nahnevano agresivna.
Na druhej strane ona ti nebude musiet byt schopna oplatit vsetko rovnakou "posadnutostou" o teba. Ako starsia moze potom zazivat uzkost, ze ti nie je dost dobrou dcerou. Alebo ty mozes mat pocit, ze ti veci neoplaca dostatocne.
Mozes sa na nu prilis upnut. "Opicia" laska dieta len znici. Nemusi byt rozmaznane. Ale bude tebou dusene.
Alebo si nevybuduje zdravu zodpovednost za seba. A tym ani samostatnost.
Pre tieto veci a mnohe dalsie tu pomoc u psychologa radsej skus vyhladat.
Neriesene negativne drobnosti vedia vyrast v riadne problemy. A ty sama mas pocit, ze to nie je v poriadku co robis a citis. A to je aj prvy krok k tomu, ze to mozes vediet zmenit, kedze to vnimas. Takze je sanca, ze tebe psycholog pomoze.