Po materskej som dala výpoveď,aj by som tam zostala keby viem čo bude,len sa nedodržiaval Zákonník prace a nikdy som nemala zaplatené všetko.Proste som si povedala,že si nájdem niečo lepšie.Lenze už začínam druhý mesiac doma a nič.Málokde sa priznám,že mám deti.A to sú vždy komentáre,že nemôžem u nich robiť ak mám deti.Je.mi z toho zle.Manzel ma pohyblivu pracovnú dobu,ak sa niečo udeje môže kedykoľvek odísť.Vie sa postarať,navariť,naučiť sa s nimi.Problem je iba ráno,že to nemôže a deti musím do škôlky vodiť ja.Tak v práci môžem byť najskôr o 8mej,nemám autoPoobede to je jedno,môžem robiť do noci.Ale nikoho nezaujíma,ze deti mám vyriešené.A veľké mínus už je môj vek,väčšinou kde som bola sú mladunke baby okolo 20, ja mám 40 bože.Uz pred pohovorom stačí,že vojdem a už po sebe pozerajú,čo tam chcem taká stará.Bohuzial,nie som ani atraktívna,nemôžem s nimi súperiť a držať krok.Na druhej strane som šikovná,mám prax,keď som niekde na brigáde som rýchlejšia aj príjemnejšia k ľuďom ako baby čo sú tam dlho.Zacinam byť riadne zúfalá.Zachvilu nás začnú tlačiť financie.A som ešte vo väčšom strese.Mozno je to zo mňa cítiť,že mi na tom tak strašne záleží.Dalsia vec,nechcela som skočiť do prvej práce čo sa naskytne,chcela som niečo,kde môžem rátať,že budem aj o rok,dva,tri a budem možno aj s nižším platom,ale v pohode a bez nervov.A som tam kde som nechcela,som nútená zobrať hocičo,len ani v tom hocičo ma nechcú.Vzivote by ma nenapadlo,že takto dopadnem.Rozmyslam aj nad zahraničím,ale muž je zásadne proti
V čom si odborníčka?
Niekedy je to ťažšie si nájsť prácu. Skúšaj to ďalej, posielaj životopisy, možno sa to podarí, nevzdávaj to. 😉
Ja si tiež teraz hľadám prácu.
Ja som to zase mala opačne ako ty. Ja som bola najmladšia v celej firme tá firma mala 80 zamestnancov. Ja mám 20 rokov a kolegovia mali okolo 40.
Nie som odborníčka v nicom.Robila som predavačku,krajčírku,opatrovatelku,vo výrobe,v administratíve.kurzy angličtina,rozšírený zdravotnicky.Len to bolo dávnejšie a proste to dnes už nikto neberie do úvahy.Pred deťmi som chcela nejakú prácu,išla som a dostala som ju.Teraz to je zúfalé.
Nepremyslala si ist robit opatrovatelku? Tam mas vzdy pracu istu.
Je mi to ozaj luto, ako citam diskusie, na Slovensku to maju zeny naozaj tazke. Ja si pamatam na svoj prvy pohovor po porode. Normalne som povedala, ze dcera bude mat 4 mesiace, ked nastupim, ale ze mam vsetko zariadene. A buduca sefka mi povedala, nech neostavam pri jednom, ze ona viac ako 1 mat nemohla a vzdy tuzila. Bola to skvela praca, kde mu vsade vysli v ustrety. Ale ani ja som nikdy neodmietla, ked potrebovali. Este lepsiu som si nasla po 2. dietati, dokonca ma po 2 mesiacoch povysili, aj ked vedeli, ze mam dve malinke deti. Som tam treti rok, jedna kolegyna ma uz dospele deti, druha deti nema a aj tak som ja ta, na ktoru sa mozu najviac spolahnut, ktora nepyta kazdy druhy vikend volno..a uz sa sef nastval a zacal mi ho davat pravidelne..
A aku mas skolu a prax pred detmi?