Smútok z odlúčenia od dieťaťa
Ahojte.
Viem že to čo napíšem je pre niekoho bežná vec a veľa z vás si povie ze ci som v "poriadku ".
Ide o to, že musím od pondelka odísť pracovne na 2 týždne preč. To ze sa mi nechce ponpracovnej stránke je jedna vec, nakoľko tam bude cudzí kolektív a zmení sa mi pracovné zaradenie ale na to školenie a navyše v exteriéri a na zime ísť musím....
Ale je tu aj druhá stránka a to je to, ze sa mi nechce odísť od malej. Proste ja som už x rokov nebol nikde na dlhšie ako 2,3 dní. Som človek ktorý má rád rutinu a zrejme som extrémne naviazany na dieťa. Jednak mam problém vyjsť z komfortnej pracovnej zóny ktorú mam teraz a potom ísť od nej preč. Od včera som nervózny a víkend bude to iste. Môžeme si večer Volať aj všetko ale proste neviem.
Neviem ako si nastaviť hlavu na to, ze to proste vydržím.
Tým ze sme mali aj mame doma so ženou problémy je pre mňa stelesnenim úprimnosti a nevinnosti a detskej lásky. Vždy som mal rád deti a za nu som veľmi vďačný a odkedy ju mame sa mi zmenil pohľad na svet skrz oči rodiča.
Viem, ze zajtra vecer bude plakať aj keď ma 7 a ja potom keď zavriem dvere na izbe...
Neviem ci je to v poriadku takto brat ale ja neviem ako s tým naložiť.
Ďakujem vopred za odpovede a pekný víkend všetkým
Tak ak tu nervozitu z odlučenia nechceš zastaviť pre seba a svoje zdravie, tak to skús pre svoje dieťa, lebo to ono z Teba cíti. Musíš si povedať čo z toho odlúčenia a cesty bude prínos a nie to čo ,,treba pretrpieť". Takáto naviazanosť rodiča na dieťa a opačne neprospieva nikomu. Dobrý vzťah je super, ale extrémne viazanie nie. Ona raz vyrastie a tiež pôjde fuč. Bude toto prežívať aj ona keď pôjde do školy v prírode, na plavecký, lyžiarsky? Chceš aby takto nerváčila aj ona? Nechceš jej ukázať, že sa to dá aj inak? Tešiť sa na nové zážitky, čo sa nové človek naučí a ako ho to posunie. Keď už pracovne nie, tak osobne tým, že prekoná sám seba a pôjde si to tam užiť a nie pretrpieť. Všetko je v hlave.
@anketkarka áno samozrejme ked pôjde tak ja sa prestavim aj keď ide k rodičom q nechce sa jej tak jej presne to vravím. Aj je nastavená tak ze ja idem lebo musím ísť aby som nemal v práci probelny a ze ak tam pôjdem tak dostanem lepšiu pozíciu a nebudem musieť chodiť do budúcna na takéto kurzy často ako by to bolo teraz. Všetkému rozumiem aj sa snažím aby to na mne nevidela. Aj cez víkend viem ze nemôžem byť extrémne prítulný lebo to potom vycíti a ráno keď odídem tak to nebude dobre. Všetkému rozumiem len sa trápim vo vnútri....
ja tomu rozumiem, tiez obcas od maleho syna musim sluzobne odist, sice na kratsie...naposledy som bola 2noci a obaja sme to zvladali uz ten posledny den tazsie...ked na to ani dieta ani rodic nie su zvyknuti, tak su podla mna tvoje pocity normalne...vezmi to z tej inej strany: cestovanie je jeden z rozmerov zivota, ktory ukazujes dcere, ze vies zvladat, ze ti to nieco prinasa, ona sa uci aj z tvojho prikladu a pristupu k zivotu....ja malemu vysvetlujem o svojej praci, berie to tym padom fajn, tesi sa, ze bude s tatom, je to pre neho specificka situacia a uzivaju si to bezo mna...zvyknem z cesty doniest darcek ako odmenu a pamiatku, a to vitanie potom po navrate stoji za to
@jozeffezoj
ahoj, mne to pripada, ze si sa nespravne upol nadceru aj ako nasledok vasich problemov so ženou. Ale dcera ti nesmie suplovat manzelku a to ani emocionalne. Dieta sa ma opierat o rodica, nie naopak. Na tvojom mieste by som to riesila s psychologom - pre dobro dietata aj teba. Pokojne ma oprav ak sa mylim.
Fuha, klud
@svetlonos tak pravda v niečom je ale zas jo to nepreháňam aj keď to tak možno vyzerá. Aj pokročilých aj vyžadujem aj vswtko. Aj chodí j rodičom kde ju nastavujem a vysvetľujem prečo atď a nemá problém ak som v práci či ak som 2,3 dní preč.
Áno riešim to komplexné aj s inými vecami..
@jozeffezoj prikláňam sa k @svetlonos
No mala ma 7, neni to úplne malé dieťatko. Ja som dosť upnutá na svoje deti, ale sú podstatne menšie a skôr som sa vždy bála ako zvládnu odlúčenie najskôr oni.
Určite by som riešila psychológa a možno aj malej. Deti to vnímajú viac ako si myslíme. A myslím, že tu naozaj vzniklo upnutie sa na malú po nezhodách so ženou. Držím palce a určite riešiť. Nieje to hanba, skôr sila
@jozeffezoj veď to vydrzis, veci sa menia, zas nie je to malé batoľa, už ma 7 rokov a je na mieste aby si jej vysvetlil že ty teraz musíš odísť kvôli práci, ze skratka to máš teraz inak ale ze prídeš. Lebo nie len ty si nezvyknuty na odlúčenie, ale aj ona. Keď jej to vysvetlíš tak aby to pochopila, tak to bude aj inak brat a nebude toľko plakať. S matkou dcéry žijete v jednej domácnosti? Mali by ste si sadnut všetci traja a dcére to vysvetlit. Podľa mna máš väčšie obavy z toho ako to zoberie tvoja dcéra, preto si podľa mna aj nervozny. A taktiež tu nervozitu prenášaš na ňu.
@jozeffezoj chápem Ťa, som podobná ako Ty. Viem si predstaviť,čo prezivas.
Ak musíš ísť, tak si hovor, že je to len na kratko, dočasné a jednorazové.
Držím palce!