Ahoj dievcata. Moj cely pribeh je zlozitejsi na vysvetlovanie, ale pokusim sa. Uz fakt neviem, kam sa obratit. Mam 28 rokov a zijem v Prahe, mam 4-rocnu dcerku a snubenca, dcerka je stastna, chodi druhy rok do skolky, nic jej nechyba, rozkrajali by sme sa pre nu. Zijeme v 3-izbovom byte, na dom nemame momentalne, ale to nie je prekvapive v tejto dobe. Od svojich 20. rokov sa zivim sama, prestahovala som sa sem za starsim bratom, ktory mi na zaciatku pomohol velmi, ale velmi rychlo som sa osamostatnila. On uz so svojou rodinou byva v Bratislave cca 4 roky. Ale - zacala som tu v Prahe pracovat ako servirka v istej restauracii, kde som spoznala kopec skvelych ludi a aj prave mojho sucasneho partnera. Po materskej som sa do tejto restauracie vratila na polovicny uvazok, pretoze moj dobry kamarat sa tam stal medzicasom sefom a pise mi smeny podla mojich poziadaviek, vzdy ked potrebujem volno kvoli malej, tak nema problem a nejako to zariadi a ja mam tak dostatok casu sa stale venovat malemu dietatu a zaroven si zarobit peniaze. Moj partner je kuchar a tiez si zaraba celkom slusne.
Akurat problem je, ze mi je stale vycitane hlavne od rodicov, ze si mam najst inu pracu (idealne nejaky kancl, kde by som sedela za papiermi, pretoze to je podla nej praca pre zensku). Uz v minulosti ma nahovorila na VS na verejnu spravu, lebo je to vraj “take vhodne pre zenu”. Praca v gastre je pre nu absolutne nepochopitelna a mysli si, ze nerobim nic ine, iba roznasam chlast cely den, ale 100x som jej vysvetlovala, ze chodim pracovat aj do kuchyne (mam moznost striedat pozicie v tej restauracii) a to je pre nu podradna praca. Vzdycky, ked si dovolim sa postazovat, ze som napriklad unavena alebo ma nieco boli, tak hned obdrzim odpoved, ze si mam najst sedave zamestnanie.
Tolko krat som sa s nou uz o tom hadala a uz nemam energiu. Podotykam, ze si zarobim celkom slusne, nasa dcera je spokojna a nic jej nikdy nechybalo, zijeme ako slusna rodina.
Co v tomto pripade robit?
Majte krasny den.
KAZDA praca, ktoru clovek robi poriadne a este k tomu celkom rad je DOBRA praca. A ked mas v nej urcitu volnost (co by za to mnohi dali), slusnych kolegov, dokonca aj sefa a este aj adekvatne ohodnotenie (to vsetko dohromady je uz priam zazrak), tak... nechapem tych, ktori ta tlacia do ineho. A navyse sedave zamestnanie moze byt pomala cesta k zdravotnym problemom.
Obraz hodnoty samej seba si mas vytvarat sama. Nezalezi co hovori tvoja mama. Si dospela zena, matka, partnerka. Pokial budes svoju sebahodnotu stavat na reciach inych, stastna nikdy nebudes.
@klokanncek Tvoj život Tvoja práca...Vždy si nájdu. A netreba žiť podľa podľa toho aby boli pokojný iný,ale ty a tvoja rodina.
@madeincssr tiez som sa jej to snazila vysvetlit, ze je to vlastne uplny zazrak, ze sef je schopny mi vyhoviet kedykolvek. Ja som za to neskutocne vdacna, lebo som si vedoma, ze v inej praci by mi to neprechadzalo. Ja sama tam nechcem pracovat do smrti, ale kym mam takuto moznost a zaroven mam moznost mat 4 dni za sebou volno. Ale rodicia maju fakt predstavu strasne skreslenu, maju obaja po 60ke. Chapem, ze taka praca v ich mladosti nebolo nic moc, ale tu si viem zarobit fakt ovela viac, nez keby som sedela za papiermi niekde na urade…
Ale stale pri kazdej prilezitosti je mi to vycitane, pretoze si to oni predstavovali inak… o tom, ake prostredie doma bolo v mojom obdobi dospievania ani nebudem rozpravat, pretoze to bolo prave to, co ma tak rychlo vyhnalo z domu…
Dakujem inak za podporu, ja som velmi citlivy clovek, co odjakziva trpi syndromom menejcennosti, aj ked sa snazim nad tym povzniest a nejak racionalne si dookola vysvetlovat, ze nie som menejcenna, aj tak to tam je niekde vnutri
Neviem, akosi vela slov okolo jednoduchej veci - raz mas dobru pracu, aj zarobis a najma Ti vyjdu v ustrety pri malom dietati, co viac chciet? Ci si kominar alebo doktor - ak si vies poctivo zarobit na zivobytie, neviem naco riesit blbe reci inych.
Vobec by som sa nad tym nepozastavovala. Navyse nezijes s rodicmi, jednym uchom dnu druhym von. Zbytocne to rozpitvavas.
@cukroska ano, je to tak… ale ked si pri kazdej prilezitosti podpichnu, je to fakt narocne 😕 odkedy som sa osamostatnila, nechcela som po nich ani korunu… nepoviem, keby som robila fakt nejaku hroznu pracu alebo bola fetacka na ulici… ale normalne zijem, tak, ako momentalne dokazem a som schopna sa riadne starat o dcerku… uz neviem, co viac urobit, aby si ma vazili, pretoze nebudem si hladat novu pracu len tak na povel, lebo im sa to nepozdava. Pritom tam ani v zivote neboli a vobec nevedia o co ide. Ani ich to nezaujima. Keby som ale bola niekde v korporate alebo na urade, este lepsie keby som bola nejaka top manazerka, to by som podla mamy mala nejaku hodnotu…
@colsami Ja viem, tiez som si hovorila, jednym uchom dnu druhym von. Ale ked to pocuvas pri kazdej prilezitosti, tak sa fakt citis zle. Nie sme kazdy rovnaky, niekto by to mozno neriesil vobec a ani by sa nad tym nepozastavil. Ale ja som proste taky clovek, ktory sa nad tym dost zamysla a ked sa to deje opakovane, boli ma to. Pretoze je to blby pocit, ked si o tebe vlastni rodicia myslia, ze si vlastne neschopak, co musi behat s tackou alebo varit a nevie si najst “normalnu” pracu.
@klokanncek načo sa s takým človekom kontaktuješ?
Keby si to tak raz úprimne povedala rodičom? Ze keď ti hovoria to a to, tak sa cítiš ponížene, ako keby si bola v ich očiach neschopná a bolí ťa to? Možno by si ich tým uzemnila. Kľudne im aj povedz, že mrzí ta ich postoj, ale ty si šťastná a spokojná tak, ako momentálne žiješ. Keď ta napadnú tieto menejcenne myšlienky, vždy skus si povedať to, čo by si povedala v rovnakej situácii najlepšej kamarátke - ze predsa nemá sa nechať ovplyvňovať názorom iných ľudí, že máš prácu, ktorá ti vyhovuje časovo i finančne, robíš to rada, dobre vychádza s kolegami, naozaj mnoho ľudí by ti mohlo závidieť.... A tvojich rodičov skus vnímať raj, že oni ti nechcú zle, len vyrastali v dobe, keď bolo normálne, že rodič svoje nesplnené sny nanútil na svoje deti.
Ja by som sa spytala...: dobre zmenim pracu ale ked mi mala ochorie prides ku nej na tyzden aby som ja mohla chodit do prace. Lebo v novej robote nebude tak ustretovy sef? Alebo dobre ale teraz zarobim tolko ked zarobim v novej robote menej: pomoze nam financne potiahnut standard aky zijeme?
Lebo nie, nikto ti toto nevyriesi, a nikto ti napriklad s tymito dvomi vecami dlhodobo pomahat nebude. tak nech nik ani nerisi aku mas pracu..
A ak si niekto mysli ze zo sedavej prace nie su zdravotne problemi tak sa myli. Ja mam sedavu pracu, ale niekedy by som isla aj casnicku robit, radsej nez cely den sediet v budove..
@klokanncek No treba si uvedomit, ze nie si na svete na to, aby si splnila predstavy rodicov. Prisla si sem zit svoj zivot, pridat k svetu nieco vlastne, naucit sa to, co je pre teba dolezite, proste vyuzit svoj zivot tak, aby mal pre teba zmysel. Co tym zmyslom presne je, samozrejme nikto uplne nevie, ale myslim si, ze takmer urcite to nie je splnit niekoho predstavy o tebe. Ten s tymi predstavami je rovnaky clovek ako ty, ani viac, ani menej, a urcite nerozhoduje o tom, ci ty za nieco stojis.
Ale chapem, ze sa s tym pocitom neocenenia a nepochopenia od rodicov tazko zije. Ja ucim na VS a pravidelne sa stretavam s tym, ze tam niekto je kvoli rodicom a v podstate sa trapi, nejde mu to, ani ho to nebavi, nasledne ho niekedy prestane zivot bavit tak nejako celkovo. Vzdy je mi to dost luto. Moj nazor je, ze najlepsie, co mozes so zivotom, ktori ti rodicia dali, urobit, je zit ho tak, aby si bola rada, ze zijes.
@klokanncek je super,ze mas na prvom mieste v rebricku dceru a prispôsobila si pracu,aby si bola s nou co najviac.Prave teraz,ta mala velmi potrebuje.
Poznamky rodicov vôbec neries,ty vies najlepsie,co je pre teba dobre.Mozno to robia schvalne,lebo si vyletela z domu a postavila sa na vlastne nohy.
Tiez zijeme v zahranici a ked manzelka s detmi odchadzala za mnou,nestretli sme sa s pochopenim rodicov.Niekedy je lepsie prijat realitu a vôbec ju neriesit.Postoj rodicov nezmenis,ale ty môzes zmenit, ten tvoj,k rodicom.Mozno,ked budu vidiet,ze si z toho nic nerobis,tak ti to prestanu pripominat,pri kazdom stretnuti.Drzim ti palce,zi svoj zivot na plno a nedaj si zobrat svoje sny a stoj si za svojimi rozhodnutiami.My snazime dat detom kridla na rozlet v zivote.Najstarsi je len o dva roky starsi od teba😉.
@klokanncek Podradná práca?Si drogový díler alebo slovenský politik?Nie, si šťastná, dcéra je šťastná, partner, ľúbite sa. Otvor si akúkoľvek tému tu, kde sú ženy bez peňazí, podvádzané, bité. Aká práca za PC?Ľudskému telu je najprirodzenejší pohyb. Zaujímalo by ma, čo také "nepodradné" robí tá osoba. Ak sa snaži znechutiť život 2 šťastným a starajúcim sa ľuďom/rodičom, v prvom rade je nešťastná a so svojím životom nespokojná ona. Mala by si byť na seba hrdá!
@klokanncek presne tak sedavé zamestnanie a nič ťa nebude bolieť 😂
Otvor oci a trosku sa na svojich rodicov pozri inak:
Ak by si bola na urade, zas si cosi najdu. Ich povaha a pristup k tebe zrejme je "budeme ju motivovat podpichovanim". To sa nikdy nezmeni.
Skus si dat od nich este vacsi odstup: Zrejme sa takto spravaju aj medzi sebou, jeden k druhemu, alebo k inym ludom. Je to naozaj ich povaha, ktora sa nezmeni.
A kedze citis, ze ti to nevyhovuje, je to teraz na tebe, aby sa nieco zmenilo. Kedze oni sa nezmenia. Ty mozes medzi vas postavit murik - a to co povedia, narazi zvonka na ten murik a stecie po nom prec, bez toho, aby to prenikalo k tebe. Ty si v duchu povies, no a co, ja to mam inak ako vy. A za tym tvojim murikom - teda tvojimi hranicami, budes si zit svoj stastny zivot, nezavisly na mienke rodicov.
Ano, kazdy chceme laskavych rodicov, so zaujmom a podporou. Je to tazke, ze niektori taki nie su. Mozes to odzialit, ze nemas podporujucich rodicov, vyplakat sa z toho, vyzalovat sa z toho, vyzurit sa z toho... lebo oni sa naozaj nezmenia.
Skus si predstavovat ten murik - skus si predstavit ako sa za tymi hradbami vo svojom peknom zivote ty sama so svojou rodinou citis stastne a bezpecne. A rodicia su vonku a hudu si svoje, ale nema to na teba vplyv.
Da sa im odpustit, ak sa pozries hlbsie do ich zivotov, zrejme aj oni mali rodicov, co ich takto podpichovali... prenasaju to dalej. Mas sancu to zastavit. Cez ten murik, cez naucenie sa nastavovat druhym hranice.
@klokanncek mama podniká, alebo je aspoň riaditeľka firmy?😉teraz ti to vyhovuje tak jej to tak povedz.Ano, ako budeš staršia tak to prehodnotis určite nebudeš v 45 r servírka.Mozno ti chce dobre, ale nešťastne to podáva.To sú takí ľudia moja kamarátka ma upratovaciu firmu veľmi úspešnú a jej mama stále tvrdí, že je pekná a mala by sedieť niekde na sekretariáte😏a nie tepovat a upratovať
Musíš sa obhájiť už ozaj nie si malé dieťa aj ty vieš mamu slovne" zhodiť" čo by mala ako by mala atď...
@klokanncek si inteligentna dievka a vies, co je v zivote dolezite. Nie su to peniaze, ani kariera a dokonca ani praca ako taka. Ale ludia okolo nas, ktorych mame radi a robenie veci, ktore nas naplnaju, tesia, nasa vnutorna spokojnost, vyrovnanost, pokoj. Myslim si, ze aj keby tvoja praca nebola platena podla tvojich predstav, aj tak by to stale bola dobra praca (s dobrymi kolegami, ustretovym sefom a moznostou venovat sa malemu dietatu a dobremu partnerovi). A navyse, mozno mas rada aj svojich zakaznikov (vela z nich) a oni teba. To je tiez fajn pocit.
S tym sebavedomim to mame mnohi slabsie. Velmi sebavedomi ludia nam mozno ani nesedia, nie su nasa krvna skupina. 'Každej sme ňákej' a celkom zmenit sa asi nedokazeme. Mozno by to ani nebolo dobre, uz by sme to neboli my.
@klokanncek skús porozmýšľať,či je toto fakt tvoja srdcová práca.Nejde o to,čo vraví mama,ona si môže tak akurát povedať svoj názor.Ale nie je v poriadku,že teba to dáva dole.Cize nie si vysporiadana s tvojou situáciou,pretože keby to tak bolo,mrdnes plecom,nech si mama povie,lebo ty si šťastná.
@klokanncek Áno ja ti rozumiem úplne. Ja toto musím pripomínať každý jeden deň mame. Celý život jej to opakujem .Že nič jej nie je dosť dobré a furt sa do neičoho montuje. Žijem tým a pritom má mňa ktorá sa i ňu stará každý deň,dobré deti si myslím ,dobrých vnukov aj pravnučku. Každý pracujeme,nemáme feťákov,alkoholikov každý žije poriadnym životom. A predsa...
A akú máš školu?
@klokanncek este som chcela dodat, ze sa kvoli tymto reciam citim strasne ponizene a menejcenne, lebo nesplnujem predstavy niekoho ineho… fakt ma to dost podkopava…