Ľudia, ktorí vás poznajú len v prípade potreby
Ahojte. Asi sa chcem len vyrozpravat, pripadne zistit, ci to mate niekto podobne. Mam 23 rokov a posledneho polroka zistujem, aki su niektori ludia v mojom okoli sebci, mysliaci len na seba a svoj prospech, castokrat aj falosni. Aby som bola konkretna, uvediem par prikladov. Ludia z okolia, ktori cele roky nevedeli ani odzdravit, zrazu zistia, co robim a nieco potrebuju, tak nemaju hanbu zacat sa tvarit ako najvacsi kamarati, aby dostali, co chcu. Idealne hned a zadarmo. Vobec im to nie je blbe.
Dalsia kapitola je rodina, ci uz zo strany otca alebo mamy… Taktiez sa ozvu len ak nieco potrebuju, inak sa cely rok nevidime, nenapisu, nezavolaju k meninam (aj ked my ano..). Proste cele tie vztahy su zalozene len na tom, ze zavolaju, ked daco potrebuju a koniec.
Ja som sa snazila byt doteraz mila, napomocna, ale uz mam toho dost. Nemam chut pomahat ludom, ktori ma poznaju len ked nieco potrebuju. Zaroven ale viem, ze ak sa ohradim a poviem, ze nemam cas/nechcem/atd…, budem za tu zlu. Neviem ako si s takymito ludmi poradit.
Stačí odpovedať: momentálne sa mi to nehodí, teraz nemôžem, na toto nemám čas,...
Musis pochopit, ze naozaj mozes urobit ciaru medzi vami, za ktoru nepojdes ty smerom k nim a oni smerom k tebe. Hranicu. Nastavovanie si hranic je uznanie sameho seba ako cennej bytosti, prejav lasky k sebe samemu.
Casto dobri ludia konaju ochotne voci druhym, pretoze ocakavaju, ze vsetci ludia su podobni, ze vstahy su idealne. Ne su. V idealnom vztahu je respekt voci tomu co si zelas ty sama a co asertivne das inym najavo, v idealnom vztahu je reciprocita - dava jeden, dava druhy...
Nikto nema narok na nic, co mu ty sama nechces dat, nech sa ofrnuje kolko chce.
@tundra Su to take tie sluzbicky, ktore vyplyvaju z povolania, ktore vykonavas a teda vedia, ze sa vyznas v danej oblasti a oni ocakavaju, ze kedze sa s tebou poznaju z videnia/su vzdialena rodina, tak z principu maju narok na okamzitu bezplatnu pomoc. Napr. otca takto roky zneuzivaju na to, aby im poprerabak veci u nich doma (ale otec je taka povaha, ze mu to neprekaza)… Mne to prekaza a uveodmujem si to cim dalej, tym viac.
A prave asi to je ten problem… bola som vychovavana tak, aj vlastne na otcovi som to videla, ze treba inym vyhoviet (aj ked je nam to proti srsti a oni to neoplatia) a teraz sa dostavam do takeho vnutorneho konfliktu a bojujem sama so sebou. Neviem ako si mam s tymto pomoct.🙈
Presne ten tvoj ocko je dobry, makky zneuzitelny a oni to vedia. Mne presne tiez takto clenovia rodiny aj pracicky vyplyvajuce z povolania vzdy davali riesit aj mala som konicek sitie a vsetci zrazu potrebovali presit to ci ono, usit to ci ono.
Mam jedu taku vlastnost, ktoru neviem prekonat, poctivost, takze ja by som tych ludi, aj ked su rodina neuprednostnila, a pomoc spocivala iba v rade, ako co urobit, pripadne som vzala do prace papiere co k tomu vyplnili a zaniesla na dane oddelenie. Je to niekedy az smiesne, ako si ludia spoja, ze toto potrebujem vybavit v tej a tej institucii a ked vedia, ze tam pracujes, akoby si mysleli, ze ti ta institucia patri 🙂
A to sitie - ja som rada sila urcity konkretny druh veci, neznasam parat pokazene zipsy a nasivat nove a podobne veci 🙂 A ked si ludia nieco vypytali usit, a ja som este aj latky musela na to kupit sama, to uz som si fakt povedala, ze stacilo. Cize uplne chapem tvoje pocity.
A chcem ti iba povedat to co predtym: Ak nastavujes hranice, preukazujes tym, ze si rovnako cenny clovek, preukazujes tym lasku sebe, ze sa nenechas zneuzivat, ze nenechas inym kradnut ti energiu a radost. Osvoj si to, ze nie si povinna plnit vsetky zelania vsetkym. Iba vtedy, ked to tebe vyhovuje, ked mas na to energiu a ked ti to prinesie radost. Nerob veci, co ti kradnu energiu a radost.
presne tak, treba sa jednoducho naucit povedat nie. ja uz som sa to naucila, kedysi to ludia vedeli nepekne vyuzivat a nic dobre z toho pre mna nevzislo. 🙈
Stojí tá to veľa času a námahy pomôcť iným? Ja pomáham celkom cudzím ľuďom v súvislosti s mojím povolaním a nemám s tým problém.Ide o môj dobrý pocit .A hocikedy zas pomôžu mne keď to ani nečakám.Vsetko v živote sa ti vráti.
@janinah Nepisala som o case a namahe, ale o tych vztahoch, kde protistrana caka, ze automaticky nieco bude mat. Pride si kedy chce a je jej jedno, co prave robis, automaticky sa mas zacat venovat jej a riesit, co ona potrebuje. To je pre mna vrchol drzosti, aj keby mi to ma zabrat len minutu. Samozrejme, ziadne prosim ta a ani dakujem nepocujem potom. A hej, aj to s tym „vratenim” pomoci od takych ludi sa clovek nedocka, aspon my nie a ked parkrat vynimocne, tak strasne pindali ako „musia” pomoct, pritom to, ze im clovek roky behal okolo zadku nevideli.
Staci povedať jednoducho a zreteľne nemam čas, mam toho vela, nehodi sa mi to.. nie je tvojou povinnostou pomáhať, toto je zneuzívanie
odstrihni ich alebo ich zacni bombardovat kolko potrebuješ požičať, kedy ti postrazia macku a ze potrebuješ aby ti vybavili nejaku dobrú robotu a podla možnosti čím skôr. Sami sa zdekuju z tvojho života.
Nepises, o aku pomoc sa jedna.Nie je tvoja povinnost, ludom bezodplatne pomahat.Ak,ta to unavuje,staci slusne povedat,ze mas toho vela.Co si kto, pomysli,ta trapit nemusi😉.