Unavené mamičky prvorodičky

ahoj miskachrumka,

pisem jednou rukou, lebo maly spi na mne 😉

u nas je to podobne, od maleho som sa az na jednu sesthodinku este nepohla. zijeme mimo slovenska a na vsetko sme sami. totalne na vsetko. priatel tiez viac pracuje ako je doma, su dni, ked ho vidim 2 hodiny 😕 no ked moze, pomoze, od zajtra je 4 dni doma, tak aspon niekam vybehneme.
okrem maleho mam este styroch psov. a s nimi treba denne vencit, co spajam s kocikovanim, varit im, cesat, trochu pocvicit a pohladkat 🙂
a to nevravim o nakupoch, vareni, starostlivosti o dom...
snazim sa rozbehnut biznis, tak dost premyslam ako na to a ci sa to vobec oplati 😕

prve noci boli horor, prve dni a kojenie horor... 😲 teraz mi da pospat si 3 x 2 hodky, kojenie uplne v pohode kazde 3 hodinky. stacilo byt len trpezlivym 😎

neboj, vsetko sa da zvladnut. toto obdobie sa uz nikdy nezopakuje. snazim sa to brat pozitivne, aj ked niekedy sa musim pretvarovat 😉 skus dat maleho cez vikend priatelovi a pospat si na tak dlho ako sa len bude dat. mne aj polhodinka medzi kojeniami velmi pomoze.

je to strasne tazke ale ked sa pozriem na maleho a on sa na mna tak zlato usmeje a "prihovori" sa mi tou svojou "recou" tak na vsetko zabudnem a som stastna ze ho mam.

ahoj miskachrumka.... nie som síce prvorodička, ale teraz mám 9 mesačné bábo... Inak, pri prvom synovi som mala úplne rovnaký pocit. Bola som v jednom kolotoči, úplne som bola vyčerpaná, absolútne nič som nevládala, čo bolohoršie, mala som pocit , že mám málo mlieka a celú noc, každú polhodinu chcel jesť. Myslela som,že umriem od únavy. Toto sa ťahalo 3 mesiacem, potom už spinkal viac. Dostala som sa do takého štádia, že ked mal 6 mesiacov, od únavy som začala trpieť nespavosťou,vôbec som nevedela zaspať, ani cez den, ani v noci.. Takže viem, o čom hovoríš

ahoj, uplne si pisala o mne 😉 ja mam 21 rokov a tiez som cele dni s malym sama, kedze muzik maka jak fredka a aj ked je doma, pomocou sa to nazvat teda neda..
sak pockaj, ked bude maly taky velky ako ten moj, to bude este horsie.. zlate casy, ked bol mensi, teraz uz lozi, sedi, o vsetko mozne aj nemozne sa stavia a aj to, co som postihala predtym, teraz nehrozi.. ledva umyjem zuby 😒

tak to všetko poznám.môj manžel jazdí na kamione,takže je takmer stále preč.aj keď je teraz doma viac,väčšinou až večer,keď už spíme alebo ideme spať.bola som 2dni doma z pôrodnice,musel na 5dní odísť a ja doma sama s 2deťmi.novorodenec a chorá 4-ročná dcérka,kt.nemohla ísť do škôlky.ale všetko sa dá zvládnuť.len treba zatínať zuby.keď odvediem staršiu dcérku do škôlky,mám pocit,že byť s 1dieťaťom je vychádzka rajom.možno je to aj tým,že veľa vecí už robím inak ako po 1.pôrode.najťažšie sú prvé týždne.potom sa to nejak utrasie,utvorí sa určitý režim a bude to lepšie.hlavu hore 😉

jooj.. no pridam sa 🙂 v noci sice spime krasne a budime sa len na kojenie (hned ako je syta zasa odpadne a spi nastastie dalej) ale den je vycerpavajuci.. o to viac ze som s nou stale sama. Pomaha mi ked mam spolocnost - mama sestra kamoska.. proste niekto na mojej urovni komunikacie 🙂 potom nemas pocit ze pri dietati nic neurobis lebo ho mas stale na rukach. Na rukach sice bude a aj tak nic neurobis ale v tej chvili si to nebudes uvedomovat a nebudes mat z toho stres :D (Az ked odidu 😠 )
uz len cakam kedy sa bude vediet sama hrat 😀

Miska, musis to brat trocha s nadhladom, ja viem, ze niekedy je toho na nas vela, ale ja pri druhom dietati to beriem ovela viac v pohode, pozitivnejsie, lebo viem, ze je to len ista doba, mozno teraz sa ti zda dlhy jeden cely den, hlavne ked si unavena ale to prejde velmi rychlo a kazdym mesiacom co je babo vacsie to bude lepsie, uvidis. tie babatka su velmi malinke a ked nespia tak sa zabavia same len velmi kratko, su vynimky zeby 3 a mesacne babo sa dokazalo napr. hodinku hrat v postielke, vacsina babetiek stale vyzaduje permanentnu starostlivost. No o tom je materska "dovolenka". A maly ti nepospi ani v kociku? A v noci ti ako spinka? Viem ze prikrmujes , tak na priek tomu sa nevyspite?
MOja spinka prevazne v kociku, prave som bola vonku 2 a pol hodinky, nakojila ju, zavrela dvere a zatial je ticho, ale viem, ze o par minut som opat v kolotoci, aspon sa stiham najest. Domace prace a varenie robim az ked vecer zaspi, jedine ze zaspi mi doma cez den, tak sa to da, ale nikdty si to tak neplanujem, lebo nikdy neviem, aka bude mala cez den.

Miska a neboj sa maleho nechat trocha poplakat, ked je syty, prebaleny a pod. , tak ho nechaj v postielke, zavri dvere do izby, ty sa zavri do kuchyne , nebude ta znervoznovat jeho plac a normalne sa najedz, osprchuj sa a pod., to babo to tolko bez teba zvladne.Ja mam aj druhe dieta, takze napriklad rano, ked ju chystam do skolky, nezaoberam sa tym, ci mala prave v postielke place alebo nie, jednoducho musim ju obcas nechat poplakat ci chcem alebo nie.

ahojky
toto je teda téma, prečítat si, že je nás viac unavených mamičiek a u nás aj otecko
žijeme v čechách a obaja sme slováci, teda starý rodičia riadne daleko - ale už o pár dní ideme k nim na prázdniny, tak sa neskonale teším, že si konečne oddýchnem
manžel dokonca dnes vyletel zo skúšky, čo sa nemal kedy učit a včera večer zaspal od unavy nad knižkami na kuchynskom stole. teda sa snaží ako to ide, ale chodí do práce, tak často bývam doma sama a niekedy aj 2dni je preč. a aj ked je to už lepšie, stále mám pocit, že nič nestíham. spával cez den zásadne len v kočiari a pri prechádzaní sa, žiadne státie a doma zas vačšinou na rukách, alebo sme sa spolu hrali, teda varit a upratovat sa mi dalo, len ked bol manžel doma. kojenie v noci niekedy po 2hod, inokedy aj po polhodke. to som už ani nevládala chodit na tie prechádzky. teraz už sa chvílku zahrá v postielke aj sám a spáva len raz denne a v postielke, vtedy možem aj niečo doma porobit. ale už pomaličky začíname chodit, tak zas budú iné starosti. ako som písala, už sa neviem dočkat, ked budeme u mojich rodičov a budem sa moct so starostlivostou o neho s niekym podelit. kolkokrát som už bola taká unavená a nervozna, že som kričala po manželovi, ale niekedy som zvýšila hlas aj na chudáčika synčeka a to som bola potom z toho ešte viac neštastná. poznám to a držím nám všetkým palce, aby sme to zvládali.

ahoj miška, tieto pocity poznám dokonale. Som takisto stará ako ty, bývam 120km od rodičov a od svokrovcov velku pomoc neočakavam. Muž chodí do práce a k tomu staviame dom, takže je tiež vela preč. Ale ja sa stale utešujem, že bude lepšie, ked maly trošku odrastie. Ja som nebola bez neho viac ako pár hodín a aj to len 2krát. Inak som s ním stale a niekedy som tiež z toho nervozna. Myslím, že tu pomôže len zatat zuby a vydržat.

ahojte dakujem sa rady a pochopenie!ja akurat konečne odycujem mali je vykupany napapany vygrgany a priatel zmna umyva riad tak konečne odychujemm 🙂 !ste zalte a je to dobry pocit vediet že niesom vtom sama! 😒

prepacte za chyby nejak nevidim už!!!!!!!!! 🙄

Ahoj Miska, no tak aj ja sa zapajam. My zijeme s muzom v zahranici a viem dobre co to je, ked si na vsetko sama. Hned na druhy den po porode ma z nemocnice poslali domov a tak sme na vsetko boli s muzom sami. No a ked sa po tyzdni manzel opat vratil do prace, tak som mala zo vsetkeho chvilu hokej ako svet a nevedela som co skor. Stale som mala pocit ze nestiham a nevladzem. Kazdy den mi pripadal ako jedno kojenie (odsavanie mlieka), prebalovanie, uspavanie a stale dokola. Nastastie mame zlateho syna a v noci spaval dobre od narodenia a malo place. Mne jednoducho v takych tazkych chvilach pomahalo sa pozerat na syna a bolo mi jasne, ze ta neprekonatelna unava stoji za to. Neboj ked bude tvoj Davidko starsi budes to mat doma veselsie a nad tymto tazsim zaciatkom sa pousmejes.

Ahoj Miska, ja som toto poznala hlavne pri staršej dcérke. Má 8 rokov a tiež som s ňou bola stále sama. Moji rodičia nebývajú ďaleko, ale mama si nerozumela s mojim mužom a tak sem nechodila. A vieš čo bolo najhoršie? Že vtedy ešte nebol internet bežne v domácnosti a ani mobil som ešte nemala. Poviem ti, že to sa nedá porovnať s tým, čo je teraz. Keď mi je ťažko, tak si prečítam príspevky iných mamičiek a hneď mi je lepšie, že v tom nie som sama. Ale vtedy nič. Ani kočárov vonku toľko nebolo ako dnes. Nemala som žiadnu kamarátku a stále som postávala pri okne a čakala manžela. Mala som jednu knižku o deťoch a tú som mala prečítanú asi 100x. To boli všetky informácie, čo som mala.

ahoj, musim sa aj ja pripojit do temy.
donedavna som sa citila podobne ako ty, plakala som s malou lebo som nevedela co s nou, tak sa nedala utisit. nechcela spavat, nosila som ju cely den v satke, lebo len tam bola akotak kludna, ale to som s nou musela chodit a natriasat sa. a uz zhruba od minuleho tyzdna je to uplne vymenene babatko. pospi si aj cez den cca 4-5 hodin dokopy a to ju necham pekne samu zaspat na posteli, ked je hore, tak sa dokaze sama zabavit. zacinam mat pocit ze sa doma nudim 🙂 tak si teraz veelmi uzivame toto obdobie, lebo neviem dokedy bude trvat hehe.
takze si myslim ze kazde babo raz z toho vyrastie... treba len vydrzat. drzim palce.

poznam tuto unavu dokonale. Lenze kazda to mame ine....ked pocujem ze niekomu babatko spi cez den par krat po 2-3 hodky, je mi nanic....moj maly absolutne nepotrebuje spavat od narodenia. Cez den 2 az 3 krat pol hodka a potom ficat az do polnoci! Prvych par mesiacov zaspaval priblizne o 00.30. Kojenie sa rozbiehalo pomaly a tazko, v noci sme boli hode hodinu az dve zakazdym, potom chvilu spanok a znova......a dni som uz popisala.....takze niektore mamicky toto ani nemozu pochopit, pretoze kym im babatko zaspi, najedia sa, osprchuju, alebo si lahnu. Muz cele dni v robote, sme tu takito sami, totalne, maly je len somnou. Ale nikdy by som ho nenechala plakat. Boli dni kedy som ho mala na rukach 14 az 20 hodin....problemy s prdikmi, rozbiehanie laktacie, jeho total nezaujem o spanok a vyzadovanie zabavy...na tento ucel mam manducu, schuli sa na mne, oddychne si, ja mam volne ruky....
Teraz spi v manduce na mne. Ma take precitlivele obdobie, nemozem sa ani pohnut od neho. Uz spaval v noci krasne, asi 3 hodinove intervaly mal. Ale v tomto obdobi, co sa nazyva aj uzkost osemmesacnych sa budi kazdu hodinu. Ked mam stastie, tak po 2 hod..... potrebuje sa pritulit na dudku a uistit ze maminka je vzdy pri nom, ze sa nestratil...nezavriem za nim nikdy dvere aby plakal. Babatkom clovek nie je dlho a chcela som ja jeho, nie on mna povodne, tak tu pre neho musim byt.
takze som totalne rozbita, ale to clovek vydrzi. Dokonca ani kocikovat som ho poriadne nemohla chodit, lebo mam po porode problem s panvou, otrasne bolesti a nemame vytah, takze sme tu vacsinou zavreti a von ideme vecer s pomocou tatka. Ale ideme sa uz stahovat, tak toto sa poriesi a aspon na vzduch pojdem....
Takze ja nemat zdravotne problemy a mat babatko co vie zaspat na 2-4 hod tak neviem co s casom 😀 no hlavne nech je drobcek zdravy, uz sa budi, tak ideme santit 🙂

no ja mam 25 prve dieta 9mes.muž chodi do prace na cele dni 3 až 4dni v tyždni.a niekdy aj noci.mamu mam 150km.tu prinas je akurat svokra.staršia tak že s uplne odlišnym nazorom na život.maly byval velmi uplakany tak že som ho cele dni len nosila hojdala natriasala.varovat som ho nenechavala nikomu preto že ak plakal len ja som ho vedela utišit.domacnost troška postala ,nič som nestihala .take niečo že spat pri nom cez den nieje.ale aspon v noci krasne spinkaval.budil sa len na pitie a potom spal dalej.teras ked je väčši som bola prvy raz uplne vyčerpana.maly len chodit ,spoznavat, zabavat sa.ked si snim sadnem chytava jedy.sam preist nevie.
varim ked spi o 10 a upratujem (tak lepšie)ked spi o 15.inak sa viac menej venujem len jemu a snim robim niečo vonku ,vnutry proste čo treba.
najlepši je ak chodime na navštevy alebo niekto k nam.je to uplne ine dieta.
na jednej strane je lepšie že už je väčši že sa už trošku vie zabavit ale nemožem ho nechat bez dozoru.všade sa driape štverha.neudrži rovnovahu pada.tak že predtym ked bol menši som ho mohla nechat hocikde než som išla na zachod a teras idem radčej snim.je to namaha ale aj tak krasny pocit mat ho.. 😅

mamutka, krasne si to napisala: Babatkom clovek nie je dlho a chcela som ja jeho, nie on mna povodne, tak tu pre neho musim byt.
plne suhlasim!!!
tiez to nemam lahke.. popritom vsetkom co tu opisujete ja aj studujem, brat ma rakovinu a umiera mi pred ocami, mama 100km a segra 500km, takze je to tiez o hubu, ale verim ze tiez mate aspon jednu kamosku kt je ochotna prist aspon raz do tyzdna na hodinu a vy si mozete spravit hygienu a troska sa rozdýchat... nebojte sa dietatko na par minut vlozit do ruk niekomu komu verite..
ked je nervozna maminka, je aj babatko a na to treba davat pozor
drzim vam palce

ahojte,
mne velakrat v zivote v tazkych chvilach pomohlo motto: Nikdy nenesieme na svojich pleciach viac, ako dokazeme zvladnut.
Pri malom mi pomaha myslienka, ze babo je zo dna na den ine a zo vsetkeho, co sa mi tazko zvlada, coskoro vyrastie 🙂
aj mne sa osvedcili navstevy a minivylety - prejde den, babo ma nove zazitky, z ktorych aj plakat na chvilu zabudne 🙂
drz sa, Miska, ani sa nenazdas, a budes na tieto chvile iba spominat - vychutnavaj si preto svoje babatko, tieto chvile sa nikdy nevratia

ahoj tak ja mám 25. Vždy hovorím, že prvý polrok som si doslova odserkala..Prišla som domov z nemocnice prvý mesiac ešte ako tak a potom to začalo. Syn plakal ked nebol na rukách ale nenormálne, čiže som ho stále hojdla potom som si zohnala nosič a chodili sme tak aj von, lebo v kočíku plakal. plakal pri kúpaní pri všetkom. Manžel v práci stále, rodičia v inom meste.. sama na všetko. Chodila som pod oknami a tie vone obedov.. a ja som vedela, že ma doma nič nečaká.. nemala som čas najest sa a nie ešte niečo uvarit... ale neviem nebrala som to tragický... vždy som si hovorila, raz je malý je zdravý a z tohoto vyrastie a potom nám bude super.. najhorie je, ked človek myslí negatívne. a to nehovorím o tom, že syn nespal ani cez den ani v noci..
Ale teraz si to už užívam malý bude mat rok.. je nenormálne živý a každý nechápe, že ako to zvládam.. že tak živé dieta ešte nevideli, ale pre mna to už je raj.. manžel odišiel z druhej práce- dohodli sme sa prachy nie su všetko a vychutnávame si každý den s naším anjelom.
amanžel mi vždy povie: Ty už zvládneš v živote všetko on nechápe ako som to mohla zvládnut všetko sama bez ujmy na zdravý 🙂 ale ja syna tak nesmierne milujem, že mi to zatiení všetky zlé stránky..
fakt pomáha mysliet pozitívne, ale ked nie vždy sa to dá.... 🙂

miska a ine maminky, naozaj to treba len vydrzat..... 😒 ked nam nema kto pomoct, je to o to tazsie..... 😖
ale ako pisala jedna mamina, naozaj to pominie a ja sa uz teraz ani nestazujem, maly ma rok a pol a je to uplne o niecom inom!!! s malym je uz aj sranda, vymysla, smeje sa......male babtko je strasne kraaaasne, ale realita je ina, kedze my maminy musime zabezpecit uplne vsetko.....od seba, po domacnost a spokojne dieta.... 😝
takze je toho vela,ale je to len a len lepsie.....a pokial nebude druhe babo, tak to tak aj ostane 😀 ale to dlho asi nebude 😉

ja som bola asi tiez na tom podobne, ale prezivam to mozno horsie. namiesto toho,aby mi priatel s mojou mamkou pomohli, aspon na chvilku mi drobca zobrali, tak si vzdy najdu inu, ovela "potrebnejsiu" robotu ako ma odbremenit. a ja stale len stekam a stekam 🙂 uz som si zvykla, ze som cely den sama a obrovsky sa tesim, ked ideme na prechadzku a ja stretnem nejaku maminku z nasej ulice. hlavne si asi treba najst niekoho s podobnymi problemami a vyrozpravat sa. takisto mame aj MC u nas na dedine, co je super, aj ked sme este na to maly. Ale vzdy si poviem, ze aj tie nervy a stres stoja za take krasna dietatko...

ja som bola strasne unavena hlavne v prve dni, lebo som bola v nemocnici uz o den skor ako sa mala narosila, lebo som mala skor kontrakcie, ktore potom presli. takze som tam sla v noci v piatok, to som sa tam nevyspala, dalsiu noc zase, lebo sestry chodili kazdu hodinu na kontrolu a potom ked uz bola mala na svete, velmi plakavala, nemala som dost mlieka a asi bola hladna, tak prve noci s nou som uz nevladala. som myslela ze od unavy odpadnem. tak strasne som sa tesila domov, bola u mna mama a ked som prisla strasne mi pomohla, lebo manzel chodi do prace na smeny , vtedy vstaval aj o 2 a 3 v noci. tak mama mi pomohla. mala mavala vecer koliky, zaspavala aj po polnoci, alebo zadriemkala, ja snou a o pol hodku bola hore. keby nebolo mojej mamy tak si to neviem ani predstavit. strasne som rada ze mi mal kto pomoct. pomaha mi aj teraz , niekedy k nam pride na dlhsie alebo ja idem k nej. strasne to pomoze ked mala uz zacala teraz chodit a je riadne sidlo. neobsedi ani 5 minut.

ono je fakt super, ked ma človek niekoho na postráženie. ja si to neviem predstavit, že by mi niekto pomohol. to by bolo super ale nezažila som to. ale čo nás nezabije to nás posilní no nie?? A vycvičí tak, že už v živote zvládneme všetko. Sranda je, že byt matkou je najúžastnejšia a pritom najtažšia vec v živote. ale tie úsmevy a ked mi syn povie mama tým jeho nežným hlaskom stoja za všetko. Vtedy ma prejde únava a som nesmierne štastná.. ved mám to naj v živote.
a ozi ked mi tak stále plakal pomáhalo mi povedat si, že niekto by dal za ten plač všetko. niektorí ludia nepoznajú čo je to vidiet svoje dieta prvý krát, objat ho, maznat sa, zistovat po kom má oči, ústa..a dali by za to všetko... takže aspon ja si vážim čo mám napriek všetkému.. 🙂

Ahojte,tema uplne o nas,ja som tiez na maleho viac-menej sama,nas ocko je lekar,cize dookola sluzby a povinnosti ☹ .Maly je poriadne sidlo,ale nastastie sa vie aj sam zahrat,tak mam chvilku pre seba.Nasi su daleko,svokra sa nezaujima,svokor ma stale nejake povinnosti.Kazde oobdobie ma svoje caro a neduhy,ale vsetko prejde a ani sa nenazdame,dieta v skolke,my v praci a len slzy nam potecu za materskou.Niekedy rano,ked mame zlu noc,mam pocit,ze uz cely den neprezijem a poobede si na to ani nespomeniem. 😎 Ked je vyborna noc,je aj vyborny den.A objatie od tej mojej potvorky je na nezaplatenie 🙂 🙂 🙂 🙂 .Roka96,napisala si to krasne,mozme byt radi,ze mame vsetko na svete,lebo dieta tym vsetkym je 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

ahojte babulky, tak presne aj ja ... niekedy som na tom tak zle, ze placem ja a place aj mala a darmo si vravim, ze nemozem byt nervozna, ale ten plac je niekedy hrozny.
Nastastie mam manzela, ktory ked je doma tak pomoze a taktiez moja mamina sa v tom vyziva. K svokrovcom malu zatial nedavam, nemam tu doveru, lebo mam pocit ze v malej vidia len hracku a splnenie sna, ze im prva nevesta porodila vnucku.
Niekedy su zle a niekedy dobre dni. Zozieram sa tym, ze mam malo mliecka, lebo mala po papani place. Prikrmovat nechcem, lebo som to par krat skusila a mala problemy s bruskom. Kojenie u nas trva okolo hodiny a niekedy viac. Je zvacsa zvykom, ze sa naje a preplaceme a prenesieme sa do dalsieho jedenia. Malo cez den spi, ale ked zaspi a ja sa na nu pozeram, tak je to najzlatsie dieta na svete. Niekedy si vravim, ze uz by som bola rada, keby sa vedela aspon na par minut sama zabavit a mat chvilu casu pre seba, ale na druhej strane si uvedomujem, ze toto obdobie sa uz nevrati.
Aj dnes sa den zacal hrozne ... 3.30 jedlo - plac - 6,00 jedlo - plac - 7,30 jedlo - plac - 9,30 jedlo a potom chvalabohu spanok do 12,00 ... a znova jedlo a plac o 14,30 jedlo a to uz ma zachranil manzel, ze si malu zobral von a ja mam cas oddychovat. Chcela som poupratovat, ale citim sa tak slabo a unavene, ze som rada, ze mozem v klude pozriet na web a len tak lezat a nic nerobit. Domacnost pocka a vazne sa pohravam s myslienkou zaobstarat si nejaku paniu na upratovanie, aby som sa mohla venovat malej. Viem, ze to bude financne narocne, ale za moju pohodu a pohodu dietata to urcite stoji.

egyptanka, aj ja som mala malo mliecka, viem o com pises ☹ zaciatky boli hrozne tazke, my sme ani tak neplakali medzi krmenim, to skor krmenie bolo niekedy nepretrzite...sadla som si s nim o druhej popoludni a vstali sme o piatej....chvilami pil, ked nebolo dost mliecka, oddychoval, par minut pospal a skusil znova, takto sme sa obaja narobili a preniesli cez to obdobie a ma 7 mesiacov a stale ho kojim, papa aj prikrm uz.
pisala si si s annag? urcite ti pomoze. prve dva, tri mesiace som mala s mliekom dost tazke, ale vedela som od laktacnej poradk., ze sa to moze do 3.mesiaca pekne upravit, ze aj mat laktacnu krizu v 6, 8 a 12 tyzdni je normalne, tak som nestresovala, len casto prikladala a vydrzala. Nocne kojenie, uz som to pisala, trvalo tiez hodinu aj dve....
no a ono to uletelo a potom nastalo obdobie, kedy maly sa len prilozil ku mne a mlieko tahal lahucko ako z flasky, to ti bol pocit 😉 napije sa ze ledva fuci, staci jeden prsnik a ma dost, pritom maco je to riadny, ako 6 mesacny mal uz 9 kg.
Takze to nevzdavaj, vydrz, robis super, ze o mliecko bojujes, viem ze ta to vycerpava ovela viac ako zarobenie flase a potom nakrmenie dietata za par minut, po com by spalo mozno v kuse par hodin, ale co chvila, verim tomu, pride obdobie, kedy to budes mat lahsie, nebudes musiet vstavat a zarabat mlieko ako maminky co nekoja, bude vzdy po ruke 😉
akurat ja som mojho nenechala plakat medzi kojeniami, ked mu nestacilo, prikladala som hned naspat a cuckal si, aj podriemal a skoncili sme ked odkalsi z hlbin vydoloval dost mlieka. aj tak inak som take male babo zabavit nevedela, spaval malinko, tak sa hral s dudkami cely den 😀
viiem ze kojenie nema podla knih a rad trvat viac ako 20 min a ma byt pauza 2 hod bla bla.......nenecham si maleho plakat a ako vidis, dopadlo to tak ze mlieka mame hooodne. babatkam tieto pravidla nikto pred narodenim nevysvetlil, tak si obcas ziadaju iny pristup, hlavne ak ma matka malo mlieka na zaciatku.
drzim palce, nech si cochvila aj oddychnes, aj vsetky ostatne unavene mamicky, ktorym nikto nepomaha.

Miskachrumka, ja som tiez prvorodicka a bola strasne unavena, som sa bala, aby som sa s dietatom nezrutila z noh. Teraz uz budeme mat skoro 3 mesiace a postupne zistujem, co je nevyhnutne robit s malou a co nie..hlavne v noci. Skus si to odsledovat aj ty, vyspat sa trochu v noci je velmi dolezite. Najprv som poctivo pred kojenim prebalovala, potom po kojeni, ale to dieta v noci len prebudilo a musela som ho hodinu uspavat. Pochodovanie v noci je velmi vycerpavajuce. Aj v knizke som sa docitala, ze dieta prebalovat ak je fakt mokre. Ak nie, tak vydrzi. Potom som poctivo prekladala malu na kojenie k nam do postele a potom naspat, aby si nahodou nezvykla spat s nami a potom ju to neodnaucime. Teraz ked mi zaspi po kojeni, tak ju uz neprekladam z nasej postele do postielky. Cim menej vstavam v noci na nohy, tym som schopnejsia cez den okolo malej lietat. Domacnost nestiham ani ja, ale vyslovene sa ucim si to nevsimat. A moje kamosky maju tiez velmi aktivne dietky, ktore takisto toho vela nepostihaju, tak si z toho nerobim velku hlavu. Urobim poriadok, ked sa naskytne nejaky cas, ak sa nenaskytne tak mozno nabuduci den. Nastastie ze mala sa zatial koji a tak jedenie obstaravam pre seba. Postupne zistis, co na babo zabera napr. aby zaspalo a vytvori sa ti trosku priestoru.

dievcata - tiez mam prve babatko a byvala som strasne unavena a nevyspata - dovtedy kym som trochu neustupila od tej akejsi poctivosti - babatko som prestala v noci prebalovat a zacala som dojcit po leziacky v posteli. tym som ho neprebudila a pri dojceni zaspalo ono a aj ja. ked sa zobudilo len som dala prsnik a spala som dalej. cez den ked som unavena a chcem si pospat si tiez lahnem s babatkom a dojcim po leziacky - zaspime obaja a naozaj si oddychneme. dokonca babatko pri mne spi dlhsie nez same v postielke. co sa tyka odgrgavania a grckania - ked zaspinka, negrcka. grcka ked sa hybe. ako nahle sa zobudime tak ho zdvihnem hlavou hore a odgrgne si. niekedy sa sice ppo leziacky povracka - davam vzdy plienku pod hlavicku, tu vymenim - ale to neriesim. babatko pekne pribera a vyspime sa obaja. dnes mi uz spi celu noc. samozrejme, ze vsetky babatka su ine a pokial ide o reflux tak sa to takto asi robit nema. ale pokial babo pribera, tak to reflux nie je... v kazdom pripade - skuste dojcit po leziacky - naozaj je to super a aj si oddychnete, trochu zdriemnete, hlavne cez den a babatko sa vo vasej tesnej blizkosti tiez citi dobre....a zrazu pridete na to, ze vam vobec nevadi ked dojcite hodinu...