Dievcata zamyslam sa nad takou otazkou. Uz velakrat som sa stretla s nazorom, ze ved co to je len vec, deti pokazia, rozbiju, vymeni sa, kupi nove.
Tak isto aj pri aute niekto povie, ked sa stane nehoda: ved to je spotrebny tovar, vec..
Viem ze zivot a zdravie su najdolezitejsie.. ale fakt tieto vsetky drahe veci pre niektorych z vas, hlavne teda auto a pod. su pre vas len spotrebny tovar?
Fakt ak sa vam nieco take stane a budete nuteni byt teraz napr bez auta, alebo inej drahej veci, fakt si toto poviete a len tak kupite nove???
Lebo pre mna je to teda draha vec, na ktoru keby ju rozbijem ja, tak by som sa na to takto nepozerala.
Ano to ze som zdrava a ziva je najdolezitejsie, ale teda urcite by som ani nad rozbitym autom nemavla rukou, ze ved co, to su len plechy, spotrebny tovar…
u nas to teda takto nefunguje .. ja sa velmi s takymito nazormi nestretavam.. co sa da v domacnosti opravit ide cez poistku, takze ma to nic nestoji.. ako nedavno nam odisla pracka, chladnicka.. proste ma to stalo 0€.. ked by bolo nejake auto taktiez ak by sa to dalo opravit tak sa opravi, nehovoriac, ze ti nejake peniaze "odpocitaju"... hracky.. deti si hracky vazia, tak sme ich viedli k tomu od zaciatku, ak sa stane, ze nieco sa rozbije, alebo, rozpare nejaky plysak tak tiez sa to snazime opravit..
samozrejme ak je auto na srot tak je najdolezitejsie zdravie
vedieme malemu k tomu, aby si vazil veci a daval na ne pozor a my sa k tomu staviame rovnako, kazdopadne, ked sa uz stane, ze sa nieco pokazi, rozbije dramu z toho nerobime a ano, na konci dna su to len veci
a pri zosrotovanom aute, by to auto bolo posledne co riesim, lebo velmi pravdepodobne by som bola rada a vdacna, ze sa posadke (snad) nic vazne nestalo a ak by sa stalo, o to viac by som kaslala na auto - nie nie je to len tak kupit nove auto, na druhej strane su v zivote dolezitejsie veci ako tie materialne
No, neviem, toto si asi môže povedať len človek čo na to má vymeniť ak sa pokazí. Samozrejme že aj ja si poviem že zdravie je naj. ale bez auta by som sa proste nikam nepohla, zo starých tričiek môjho syna som mu ušila veľkú deku. s tričiek mu robím podbradník aby som nemusela kupovať. starú lampu so prerobila na svietnik, vyrábam si hračky aby som nemusela kupovať. Človek keď má málo tak si váži aj tu "vec". Ale ako písali aj hore človek keď prežije autonehodu s.rie na to ako to auto vyzerá. je to vec tej konkrétnej situácie, vec názoru
Ja to napríklad tak mám. To ale neznamená, že si veci nevážim a že nechcem a nestarám sa o to, aby mi slúžili čo najdlhšie. Ak sa však už niečo stane, tak viem, že nech by som bola akokoľvek nahnevaná, už sa to neodstane a poviem si, že čo už. Zamrzí to, ale stále je to vec a veci na rozdiel od napríklad zdravia či ľudí sú vždy nahraditeľné
Veci si vazime a nenicime ich vedome. Deti u nas neposkodzuju nabytok, nekreslia po stenach, nerozbijaju hracky, nehadzu nimi a pod. My tiez zijeme tak, ze sa snazime veci setrit, aby sa neznicili (ale zas nie prehnane). No ak sa uz stane, ze sa nieco pokazi alebo rozbije - lebo, narovinu, je otazkou casu, kedy sa nieco take stane - nerobime z toho dramu.
Ja som sa "je to len vec" naucila pouzivat "vdaka" byvalemu muzovi. Ten, ked dcera, napriklad rozbila pohar, robil taky cirkus, ze doteraz, ked nieco dcera rozbije, vidim jej v ociach strach, co bude nasledovat, hoci uz 10 rokov nasleduje len odpratanie crepov. Takze ano, fakt je to len vec. A co sa toho auta tyka - muz rano vysiel z domu, nasledovala obrovska rana (prva myslienka bola, ze asi vyletel do vzduchu), nastastie sa "len" zrazil so susedom, ako vychadzal z garaze. Ked som ho videla ziveho, zdraveho, sused to bez ujmy prezil tiez, auto ma fakt nezaujimalo. Jasne, ze ma tisice na opravu nepotesili, ale uz ani neviem, kolko to bolo, no muza mam pri sebe stale, to je to najdolezitejsie.
Vobec to nie je o tom, ze si materialne veci nevazime, no nie su nasou prioritou v tom zmysle, ze si ich nahodnym znicenim, pokazenim, dozitim nechame kazit den.
Ano, vsetko su len veci. Sice to neznamena, ze ich treba bezstarostne nicit s tym, ze sa kupia nove, pretoze na nove si treba zarobit, peniaze na nakup novej by sa dali pouzit zmysluplnejsie, ale v konecnom dosledku su to len veci, prostriedok aby sa mi zilo jednoduchsie, ale mat ich nie je zmyslom zivota. Je jedno ci ide o topanky, chladnicku alebo cokolvek ine. A tiez zastavam nazor, ze znacka nie je dolezita, dolezita je uzitkova hodnota kazdej jednej veci.
Tak u mna ako ktore veci. Niektore pre mna nieco znamenaju, napriklad ak je to dar od niekoho blizkeho, spomienka na nieco dolezite, niekolkogeneracne rodinne dedicstvo. To sa neda uz potom nicim nahradit, ak sa tomu nieco stane
K ostatnym veciam sa spravam ako vacsina, co tu pise. Davam pozor, davam pozor aj na maleho, aby zo vsetkeho neurobil srot, ale ked sa uz nieco stane, tak sa z toho nezlozim.
Najdôležitejšie veci v živote nie sú veci. Tým sa riadim. To však neznamená, že keď sa niečo pokazí, kyvneme ramenami a s úsmevom letíme do obchodu po nové. Aj deti učím, že za tými vecami je práca človeka, a tiež naša, ktora má hodnotu. Veci, ktoré máme si vážime a snažíme sa, aby vydržali čo najdlhšie, ale keď sa pokazia, zničia, nerucame sa z toho.
Ty si tu otazku postavila tak zvlastne.
Porovnat postoje ludi pri pokazenom spotrebici a poskodenom aute pri autohavarii.
Preco miesto toho neporovnat postoj ludi trebars pri zlomenej prepiske a pokazenom vysavaci?
ja to tiez takto mam. hoci mam niektore veci naozaj rada a staram sa o ne. stale je to len vec. nikdy nepochopim ako niekto napriklad nakrici alebo potresta dieta ak nechtiac nieco rozbije (najlepsie este ked je to nejaka hlupost ako krystalova vazicka od babicky z 3tieho kolena). a uz vobec nerozumiem tomu ak sa niekto vzrusuje nad skrabancami na aute.
Zomrel mi pri autonehode otec.Keby to bolo len roztrieskane auto, mavli by sme len rukou, veď je to len auto, keby stojí aj milión.
Každý kto mal vážnejšiu nehodu si povie že sú to len plechy a je rád, že sa nestalo nič vážne... Možno to škrie niekoho, kto len oťukal auto ale nič to nemení na tom, že pre mňa je to napríklad fakt len spotrebák a fakt nad tým len mávnem rukou ale pre mňa osobne to nie sú veľké investície, že si nemusím odopierať spánok a chodiť na nočné, nemusím ťahať 16tky, jednoducho prachy rýchlo prídu a ak aj rýchlo odídu, je to ok...
Prilisne zovseobecnovanie. Kebyze mi vyhori dom, tak to by som urcite niesla tazsie ako kebyze sa mi pokazi rychlovarna kanvica. Inak som z tych, co veci prilis neriesia. Nepotrpim si na luxus, ale na kvalitu. Ta sice nieco stoji, no nie tolko, aby som hystercila, ked sa nieco pokazi. Velmi sa na veci neupinam, ale je mi luto, ak sa pokazi alebo znici nejaka moja oblubena vec. Hlavne, ak sa uz potom neda zohnat.
Mne sa reálne stalo že som dostala za volantom mikrospánok.. našťastie to bolo v ozaj malej rýchlosti (to asi aj spôsobilo mikrospánok, lebo som si zvykala na novú prácu, zrazu som vstávala na 3tiu ráno a keď som sa vracala domov tak som šla v kolóne za traktorom.. vliekli sme sa a ja ani neviem ako som tukla do dodavky predomnou) v tej chvíli bolo posledné čo má trápilo moje rozbité auto (rozbila som si svetlo a to posunulo dvere tak že som ich nemohla otvoriť).. keď som si predstavila že som mohla niekoho zabiť, tak majetok má naozaj netrápil.. tie neuveriteľné výčitky svedomia, ja poctivka na všetko že som mohla niekomu reálne ublížiť mi ani nenechali priestor na to aby ma trápili peniaze.. našťastie sa nikomu nič nestalo, auto predomnou malo prasknuté plasty a to vyšlo na 300€.. my sme mali našťastie havarijnu, bolo to dosť a samozrejme potom som mala výčitky aj za to, ale až neskôr.. lebo sme nemali auto, museli sme si pozicat atd.. len keď si človek uvedomí že peniaze sú len peniaze a tie budú stále ale život nevrátis nikdy tak potom je auto naozaj len spotrebný tovar.. už si dávam veľký pozor na mikrospánok a mám obrovsky rešpekt pred tou malou chvíľkou zatemnenia.mozgu..
Keď sa raz niekto ocitne v zúfalosti, keď reálne hrozí že stratí blízkeho nebodaj vlastne dieťa , alebo aj stratí, materiálne veci budú menej dôležité, tak ked sa poškodí poškriabe auto, rozbije tanier je to nahraditeľné. Moje deti naschvál nič nerozbili a ak náhodou rozbili hračky neutekali sme kúpiť druhé.Od mala som tomu viedla deti aby sa o svoje veci starali, tak ako vychovávali mňa
Naše auto je už dospelé (18r) gro oblečenie kupujem v sekáči, aj niektoré predražené potrebiče s pod ruky a nepotrebné veci ( oblečenie, hračky, aj starší nábytok pravidelne darujem sociálne slabším. Čo sa dá opraviť zlepiť sa opraví, čo nie je po ňom je to iba vec.
Ono su v tomto dve skupiny ludi...proste pri aute ked ho naburas je to uz jedno lebo cas nevratis a mozes dakovat potom len zato ze zijes a ze nikto nezomrel.....ine je to zas pri inych materialnych veciach napr su ludia co maju potrebu byt iphone stars...ti co maju iphone sa vysmievaju napr tym co maju android alebo ti co maju prachy a maju androit tym sa tiez vysmievaju ludia ze napr nechapu ze maju prachu a maju lacny mobil a ne iphone 🤦...to iste v handrach a podobne aj v beznom zivote netykajuc sa materialnych veci ale tykajuc sa osobneho stylu ze niekto si potrpi na procedury, handricky a hlavne vselijake upravy na xichtoch a urazaju ludi co sa snazia byt len sebou bez takychto veci do sociek
Prišiel kapitalizmus a ten nás zabije.... všetko sa vyhadzuje a vyrába nové... je nás veľa na svete a veľa odpadu.... končíme 👉
ano, som toho názoru, že veci su len veci.... velmi rýchlo pochopíš, ked ti reálne pojde o zivot..Ze na veci sa treba tak pozerat. Pre nechapavych: to neznamená ze budem veci ničiť a nevazit si ich. Alebo nakupovat nove do zblbnutia, lebo vsak treba mat. Netreba. Ale nezblaznim sa, ak sa niečo ponici, strati. Pri deťoch : nie som zástanca komunistickej výchovy, že ak sa rozbije vaza, tak na decko nahukam alebo dam po rukach. Lebo sa vaza rozbila od tetky z piateho kolena 🤦♂️
Moj pohlad je taky ze ked nejde o zivot, ide o....
Ale ako vravím, kto nezazije, nepochopí.
Ja sa drzim hesla: veci su nahraditelne, ludia nie 🤷♀️ cize ano su to pre mna “len” veci, ale to neznamena, ze si nic nevazim a budem trieskat auta a telefony… ale ak sa nieco rozbije alebo znici, bude mi to sice luto, ale svet sa kvoli tomu nezruti. Stale sa to da nahradit
Určite by ma mrzelo, keby som napr. rozbila auto a pod. Ale na druhej strane zarábame s mužom peniaze, aby sme si napr. to auto kúpili- nebudem ho teraz ofukovat a každý skrabancek riešiť- proste je to vec a má slúžiť. Ale ani nemám potrebu každé tri roky kupovať napr. nové auto- aby som potom na parkovisku stala cez dve miesta, aby mi náhodou niekto nebuchol do dveri. Proste skôr mi je ľúto, že stale si musime navzájom dokazovat, ze aki sme super, nové auta, mobily a pod. Ja mam auto, ktoré som dostala od oca na vysokej škole a stále na ňom jazdim- a je mi uplne jedno he si niekto mysli, ze som nejaká chudera, čo si nemôže kúpiť nové auto, nevidím v tom zmysel aj keď kamaráti okolo mna zatiaľ vystriedali možno aj 4.
U nás je to len materiál. Niečo sa rozbije, dôležité je,že sa pritom nikomu nič nestalo. Tým vediem deti k tomu aby keď sa niečo stane im nenapadlo ou mama ma zabije ale ou musím to povedať mame, majú buď lacné oblečenie( výpredaj, Sinsay) alebo kvalitné odolné proti odieraniu. Učím ich od mala aby sa na veci nepozerali pohľadom,že koľko to stálo ale ako dlho a tažko museli rodičia pracovať aby na to zarobili. Auto si vážime, pretože keď ho zničíme nedostaneme sa k lekárovi alebo na výlet, v aute sa neje len výnimočne ale stále sú to len plechy. Nekupujem si veci podľa toho, že sú drahé alebo luxusné ale podľa toho či sa mi páčia. A ja osobne buď investujem do kvality ( Regata, Engelbert Strauss, Goretex) alebo podľahnem fast fashion a vo výpredajoch po sezóne kúpim deťom do zásoby a využijú na ďalšiu sezónu ( H&M, Zara, Tezenis ale aj Sinsay či House).
Ja osobne,ak malá rozbije nejakú hračku ,nič z toho nerobím ,nekričím ,poviem že si musí dávať pozor ,hodnotu veci aj tak malé dieťa ešte nepozná a pri hre sa môže stať ,že sa niečo odlomí alebo pokazí..proste hračky sa nekupujú na vystavenie v polici ale na hranie a tým pádom sa aj zničia ,sú to veci ,už kúpou hračky si treba uvedomiť ,že je na hranie a nie na to aby stala vystavená a kritizovať dieťa keď sa zničí alebo opotrebuje,nemyslieť len nato že sa potom ešte predá ak bude ako nová 🫣 samozrejme aj naša malá vie,že si má dávať pozor na hračky ale aj nedávno stratila vonku a plakala ,mrzelo ju to lebo ju mala 2 roky obľúbenú. No povedali sme si že je to hračka poslúžila a ideme ďalej 😐 a samozrejme nevyhadzujeme peniaze za stále nové hračky lebo nato nemáme ,väčšinu hračiek máme od ruky ,aj keď mali už nejaké škrabance a boli obohrané tak stále boli funkčné ,rada dávam šancu starým veciam 😊 ale nové hračky ktoré mala a väčšinou teda dostala ako prianie na narodeniny tak tie sú v lepšom stave ale hraje sa s nimi stále a aj von ich berieme.
Čo sa týka auta tak áno je to len vec ,ktorá slúži na dopravenie kam potrebujem,je dôležité ale nie nad všetko ,dá sa žiť aj bez neho . Mala som nehodu kde do mňa narazil pán ,ktorý mi nedal prednosť 😑 v prvom momente otrasená som vyšla z auta a bola rada že žijem ,kašľala som na plechy ..potom až prišlo mi ľúto že nebudem mať ako sa dostať do práce a hneď som to začala riešiť na ďalší deň s firmou ,že budem obmedzená na autobusy kým našporím na nejaké auto primeranej ceny . Treba si uvedomiť že život je najcennejší na tejto zemi. Fakt mi bolo jedno že to schytalo auto ,prvý moment bol, že som rada že žijem a uvidím rodinu a že to schytalo len auto a nie ja 🙏 mohlo to dopadnúť horšie,keďže ma silou akou do mňa narazil otočilo a v zákrute ma vyhodilo do protismeru,kebyže v tej chvíli ide auto tak tu už nie som.
Zalezi-auto za xxx tisic by ma teda sralo, ale mensie spotrebne veci, dajme tomu do tisicky neriesim v hlave. Samozrejme, plynie to presne z toho privilegia, ze mam na vymenu. Ani ako deti sme neboli vedene k tomu, aby sme si nejako extra davali pozor na veci, zaroven ale nebolo samozrejme nahradit hned stratenu/znicenu vec. A teda v rovnakom duchu vediem aj syna- nic sa nedeje
Ako človek,čo mal dopravnú nehodu a totálne si zosrotoval auto ti poviem iba toto: na celej veci ma najmenej štvalo moje auto,ktoré sa v sekunde zmenilo na šrot a do šrotu aj išlo.Jeho cena bola približne 3000€.Absolutne ma netrápilo a netrápi,že som si rozbila vlastné auto.
Bola som vďačná,že sa okrem mojich ľahkých zraneni nikomu nič nestalo a najväčšia škoda vznikla druhej strane nehody.To ma trápilo najviac,že som niekomu spôsobila škodu a starosti.Ale to sa samozrejme doriesilo.
Takže áno,veci sú iba veci a peniaze boli,sú a budú.