Samota v tehotenstve
Ahojte! Od kedy viem, že som tehotná (7.tt)som zároveň aj na rizikovom tehotenstve, čiže PN. S priateľom máme peekrásny vsťah a aj keď sme to neplánovali, tehotenstvo prišlo do skoro dokončeného bytu. Keďže som mala od začiatku zdravotné problémi, tak som pendlovala medzi mojimi rodičmi a svokrovcami aby som mala stálu starostlivosť. U svokrovcov som bola večšinu tohoto prebiehajúceho tehotenstva lebo sú učitelia a cez prázdniny boli doma+majú dom a záhradu. Svokrovci su super milý ľudia ale všetkého veľa škodí! Aj keď soma boli tak minimum času somnou. Poobsluhovali moje telesné potreby a pratali sa mi z cesty, vraj aby som mala súkromie. Je to pozorné, že ma nechcely otravovať. Ale keďze bývaju na dedine kde nikoho nepoznám a moje kamošky za mnou prišli len keď mali voľno v práci, no a ja tvor super-spoločenský som sa cítila sama a hormôny sa búrili. Zákaz sexu od lekára to už len podčiarkol. Žiadna socializácia, žiadne večšie prejavy lásky a moje vnútro a depresia vreli (18-20.tt). Priateľ je tiež len človek a hlavne chlap a keď sme sa raz tak troška pochytili pre somarinu myslela som, že sa večer udobríme-pomaznáme ja mu spravím dobre a aspoň sa oklamem, že bolo dobre aj mne. Ale keď všetci zaľahli a ja som sa začal snažiť on doišiel do obývačky stále rozčuleny pozerať TV. Čakala som. Keď som už nevydržala tak som šla za ním že sa ospravedlním. On pustené porno so ženami pri kt. ja vizerám ako obluda. Dostala som záchvat histerického plaču, vyhádzala som mu periny a kričala som na celý dom. Jeho mama ma potom asi hodinu ukľudňovala. Zničená z ťažkého tehotenstva som sa cítila podvedená, opustená a ohrozená aj vyrtuálnymi ženami. Začal sa mi viac venovať a rizikove nerizikové dovolil mi ísť raz za týždeň do mesta na malý nákup v sprievode. Zlepšilo sa to. Teraz som už doma v novom byte (32.tt) a priateľ pracuje doobedu takže okolo tretej ho mám doma ale aj tak mi stále pocit samoty vyvoláva depresiu. Keď som sama nadávam na celý svet na rodinu a kamarátov, že tak ako mi sľubovali ...keby si nebola tak ďaleko tak by sme ťa prišli pozrieť..., .... pridem navariť alebo upratať aby si sa nenamáhala... a bývam 5min autobusom v tom istom meste a stále som sama, priateľ zarába, nakupuje, varí, upratuje, obskakuje,znáša môj plač, hladká a ľutuje (ale aj tak jak sa snaží tak sa snaží stále mám depresívne myšlienky a tehotenstvo si vôbec neužívam aj keď sa na maličkú teším. Od toho jedného incidentu porno ani nezapol radšej trpí somnou a keď tak mu pomôžem ja. Mam len jeho... všetci sa na mňa vykašľaly. Nikto nepríde na kávu, nezavolá, nepomôže ... teraz sa ukázalo, že največšie hyeny sú kamoši čo majú veľké reči a rodina....
@dudart Nie si jediná kto to takto prežíva až na to že bývame u mojich rodičov. Tiež som od začiatku PN a tiež sa mi všetky kamarátky vyhýbajú. Muž je stále v práci a rodičia tak isto. Takže aj napriek tomu že v jednej domácnosti bývame štyria tak som stále sama. Trápim sa a tehotenstvo si neužívam, podobne ako ty. Ale kompenzujem si to tým že chystám veci pre malinkú a učím sa do školy ale veľmi ani to nepomáha. Tak už len vydržať do konca. Držím palce 🙂
Ďakujem za podporu! Mňa dosť štve, že ten môj ma živí a obskakuje a ja som stále mimo. Bojím sa ako dlho to vydrží, lebo aj keď viem, že aspoň predním by som mala byť troška viac nadvecou, nejde to! Komu inému sa mám posťažovať ak nie jemu, nemám komu.
urcite to nie je prijemne, tolko samoty ale cas by som vyuzila na citanie, pocuvanie hudby..alebo iny konicek...nieco predsa rada musis mat...ked pride dieta uz tolko casu mat nebudes....uz je to len za par, takze sa blizite k cielu...tvoj stav nedovoluje male prechadzky? zober fotak a chod von...alebo aspon po dedine sa prejst a pusti sa do reci s nejakou matkou...najdes si tam do buducna nejaku spriaznenu dusu na kocikovanie ...urcite je to tazke byt sama ale zase sa netreba lutovat..nezijes sama na opustenom ostrove ...
To aby si bola stále sama nie je vôbec zdravé. Prečo robí manžel nákupy? Aj môj chcel robiť aj nákupy po pôrode, ale to som ho sekla, že to budem robiť ja. A aj to bol určite nápad svokry, aby robil nákupy on. A to mám byť stále zatvorená? Ked mal po pôrode 2 týždne dovolenku, tak ho išlo doma po 7 dňoch poraziť a po 14 dňoch sa tešil do roboty. Keby bol taký ohľaduplný, tak ťa zoberie na prechádzku, na nákup a podobne. Akože dovolil ísť do mesta? Ja som ako tehu robila všetko, ale ja som nemala rizikové, aj zemiaky kopala v 9. mesiaci, hoci prvé 3 mesiace boli občas ťažké - zápcha, nevoľnosti,, ale je to aj o psychike. To chce, aby sa vám narodilo poškodené dieťa? Aj psychická pohoda tehotnej na zdravie a priebeh pôrodu veľmi vplýva. Keby bývaš blízko, tak sa môžeme stretnúť. Napíš IP.
@dudart ahoj, ja by som ti poradila ked si stále sama skúsiť nejako začať využívať ten čas, nájdi si niečo čo by ťa bavilo a čo ťa bude naplňať, určite by si bola šťastnejšie, skús 😉 držím palce, nech Vám všetko dobre dopadne a nech Ste zdraví
p. s. máš úžasného manžela, klobúk dolu!
@jahodka8 ak je na rizikovom tak nema "vychadzky" povolene od doktora...tiez som bola doma,viem ake to je len ja som mala pri sebe mamu a nemala som az take vazne problemy ake ma asi ona tak som obcas "usla" aj do obchodu...drzim palce,treba sa ozvat znami,nech pridu...dnes nema nikto cas a to jje smutne vzdy..
@dudart hlavne sa neboj, treba vydrzat, ochvilu to mas za sebou... treba zit yo dna na den a nie mysliet na to kolko tyzdnov ta este takto caka.. co sa tyka tych kamaratov a rodiny urcite by som to takto na tvojom mieste nebrala, ludia maju svoje zivoty a problemy rovnako ako ty... kazdy vie pomoct ale neda sa byt s tebou 7mesiacov ktore musis stravit doma... beries to velmi nespravodlivo podla mna... a ty by si sa mala venovat niecomu jednoduchemu ale prijemnemu citaj browsuj nakupuj cez internet najdi si nejaku zalubu si malej alebo vytvaraj vianocne dekoracia ja neviem co ale snaz sa byt kreativna nech ti aj cas ubehne... a mala prechadzka podla mna nemoze ziadnej tehotnej ublizit ...
Mas super svokrovcov, dobrého a trpezliveho priateľa, ktory by ti zniesol "modre z neba" zázemie, kde privedies svoje dieta...a vadí ti, že si do 15.00 sama???? Vies koľko žien by si to s tebou menilo?
@sonagolisova
Niesom schopná si už ani prichystať jesť bez prestávok na sedenie a ležanie ... bábetko je totiž od 24tt nalepené hlavičkou pri exite(na krčku maternice)
@dudart Uplne viem ako sa citis...Ja som zavreta medzi styrmi stenami uz dva mesiace a okrem jednej jedinej kamaratky o ktorej viem, ze sama to ma momentalne vo svojom zivote dost tazke a sama potrebuje podrzat a viem, ze proste cas nema, tak si cas na mna spravila. Sice ked som bola u lekara na kontrole, ze som ja cestovala, ale bola som rada, ze som aspon niekoho videla okrem svokrovcov. Moje kamaratky z byvaleho bydliska su fakt daleko a s malymi detickami, takze ani ma nenapadlo, aby za mnou chodili, su fakt daleko. Moju rodinu uvidim po stvrtroku konecne, nakolko som nemala vychadzky a o chvilku mi konci PN-ka (chcem vyskusat ist pracovat, ale nevidim to ruzovo a ani lekarka nie, tak pochybujem, ze dlho vydrzim a vratim sa medzi styri steny naspat, ale aspon navstivim rodinu). Ale inak ku mne domov NIKOHO nenapadlo ma prist navstivit. Teda napadlo. Ale skoncilo to len u toho napadu a slubovaciek, ze ved sa ti ozvem a pridem ta pozriet, pokecame...a to bolo vsetko...Chvilku to na mna dost zle vplyvalo, ale co sa mam ja doprosovat? Ze halo, ja stale existujem? A potrebujem komunikovat aj s niekym zoci-voci a nie cez socialne siete a to tak raz za dva tyzdne, ze ahoj, ako sa mas a to mi ma stacit? Jedinu navstevu, co som mala, tak bol moj brat s frajerkou, ktori za mnou cestovali skoro 150km, ale z tych "blizsich", ktori byvaju odomna tak maximalne 30 km, tak to len slubovali...Kebyze nemam taky uzasny vztah s priatelom a kebyze mi tak nepomaha, tak sa zblaznim od uuuuplnej samoty....Ale aspon som si mohla zistit, pre koho som naozaj kamaratka a pre koho len vtedy, ked nieco potrebuju, respektive ja ich kontaktujem prva...Tak uz teraz mam trosku strach, ze ked nezvladnem pracu a vratim sa medzi styri steny, ze z toho budem blaznit znovu, vsetky konicky co som mala mi uz lezu krkom, ci knihy, ci krizovky, telku ani nevnimam, ze doma mam pomaly, dala som sa na hackovanie a zatial to ide 🙂
Mozme byt velmi stastne, ze mame aspon chlapov, ktori nam "v tom" pomahaju 🙂 drzim ti palce 🙂
@dudart aha.....no tak to skutocne sa necudujem ked sa da len lezat a sediet ...tak este aspon 5 tyzdnov zabojovat a vydrzat..no ostava len to citanie , hudba a tv..
@kikuskar5
Napísala si to pekne.... kontakt s ľuďmi nenahradí žiaden koníček.... pred dušičkami som vila vence, tvorím šperky, čítam, študujem veci o pôrode a babätku ale žiaden koníček mi nenahradí objatie od kamarátky, žiadna enciklopédia radu od priateľky....ženy kde je ľuckosť?
@dudart nemôžeš si to tak pripúšťať.. ja s priateľom ešte ani nebývam, bývam úplne sama v domčeku, v cudzej dedine, kde poznám iba jeho a pár jeho kamarátov.. som tu úplne sama, takisto na PN - rizikové.. myslím skôr, že sme dosť teraz precitlivené a preto niektoré veci horšie znášame.. skús sa nad tím povzniesť , zachvíľku máš malú pri sebe 🙂 🙂