Riešite nepríjemných ľudí na verejnosti?
Ahojte.
Tuto diskusii zakladam, lebo som dnes mala celkom neprijemny zazitok, ktory ani netusim, cim som si zasluzila. Prestupovala som z jedneho spoja na druhy, mala som so sebou vela batoziny a ked som prichadzala na zastavku, odkial mi siel druhy spoj, mala som este cas asi 10 minut, tak som si sla polozit jednu tazku tasku na lavicku pri zastavke. Este som si ju ani nestihla polozit a uz na mna nejaka starsia pani podrazdene a drzo krici, ze co sa tu obsmietam a ci moze prejst k tabulke s cestovym poriadkom.. Pritom som ju neblokovala, mala dost pristoru ma obist a aj keby nie, tak kym som si polozila tasku, trvalo to tak cca 4sekundy a mohla sa spytat normalne a nie tak neprijemne a este aj kricat po mne. Este ked odchadzala, skaredo na mna pozrela a povedala mi nadavku. Strasne negativna energia z nej srsala, az doteraz mi je z nej zle. Preco ale zakladam tuto diskusiu je, ze som ostala v soku z takeho spravania a nic som jej nepovedala. Proste som nevedela zareagovat, trvalo mi to vobec spracovat. Celkovo som ten typ, ze v podobnych situaciach (nie ze by sa mi stavali casto) neviem, ako v tej rychlosti reagovat. Napadlo mi preto sa spytat, ci sa da nejako naucit reagovat v takychto situaciach a obranit sa, alebo to podla vas nema zmysel? Prip. ak ste mali aj vy nejaku takuto nepochopitelne neprijemnu situaciu s cudzim clovekom, ako ste to riesili?
Vieš čo, pokiaľ to nieje doslova nevyhnutné, tj dotyčný pokračuje v interakcii a nedá pokoj, tak zvyčajne nereagujem. To máš ako brechat na ulici naspäť na psa co na teba zasteklal. Nič to nerieši, akurát človek vyzerá smiešne. Reakcie takýchto ľudí zväčša nemajú nič spoločné s tebou, je to o nich, o tom akí sú a ty si len prišla do rany. Neodporúčam nechať sa nakaziť a zatiahnuť do ich 567899tého konfliktu v ten deň.
Ja som natom tak isto ako ty. Z takých ľudí stratím reč. Niesom schopná reagovať, lebo som v šoku a to hlavne pri starších ľuďoch, od ktorých predpokladáme nejakú úroveň správania. Práve tí má vedia zaraziť najviac. Arogancia najväčšieho zrna. A vieš čo, najlepšie je asi aj nereagovať. Možno sa tí ľudia budú viac počuť čo a akým tónom vypúšťajú z úst. Smutné.
Ja nemam problem sa ospravedlnit, aj ked nemam za co. Jej by som povedala, prepacte pani, som nevedela, ze idete k CP. Hned by som ju odzbrojila.
neriesim. pokial to je len takato interakcia, ale ak by do mna hustila, a stale rypala tak vtedy by som jej nieco povedala.
Tak ja z duse neznasam drze stare baby. Vacsinou si vybijaju frustraciu na detoch alebo mladych, drobnych zenach.. x krat sa mi stalo, ze vedla stal obrovsky chlap, ale ja som jej vadila… do neho sa nezacala… no ale to este nevedela, na koho narazila. Veru som jej povedala, co si myslim. Nie hrubo, nadavky nepouzivam, ani by som sa neznizila. Ale nenecham na seba hucat ako na nejaku soplanu. A myslim si, ze mila pani si nabuduce dva krat rozmysli, ci bude na niekoho hnusna. Staci razne a nahlas povedat: co sa do mna navazate? Co som vam urobila? Vascine tychto jezibab je to dost neprijemne a uvedomia sa… musim ale priznat, ze cim som starsia, tym menej ludi ma chut sa do mna navazat…
Už by bola tatam poslaná. Prečo sa všetky hráte na ustráchane? Však do prčic, vybehne na mna niekto bezpricetne a ja sa budem kukať? Akože fakt? 🙈 ne ne.
Sú ľudia, ktorí dokážu okamžite zareagovať. Väčšina nevie. Zaskočí ta to. Nečakaš to a preto doslova nemáš slov. Presne viem ako sa cítiš. Dokáže to pokaziť celý deň a je ti z toho na nič. Ja som veľmi dlho pracovala na tom, aby som vedela reagovať a obranit sa. Ci už na nepríjemné úradníčky, sestričky alebo nervózne staré babky. Dá sa to naučiť, ale niekedy je lepšie ostať ticho.
Pusti to z hlavy. Nevieš, čo ma ta babka za sebou a prečo sa tak správa. Ja si vždy pomyslím, že ten človek musí byť veľmi nešťastný, keď ma potrebu takto kricat po cudzích ľuďoch.
viem si to úplne živo predstaviť. Aj tú zastávku, sú tak blbo robené, že keď aj sedíš na lavičke v nej, cestujúci kt. si chce pozrieť grafikon je pomaly na tvojich kolenách alebo nad tvojou hlavou. Rečou tela sa dá ukázať vôľa že sa odkláňam a opačná strana tiež naznačí že chce pristúpiť. Alebo slovne : Prosím Vás, nevidím na to, alebo je zlý prístup k grafikonu. Jasné, nech sa páči. Toto je u mňa slušná interakcia. V tvojom prípade ako píšeš, mám takú naučenú formulku v absolútne kľudnej intonácii hlasu...Keď sa dotyčná/ý vyšteká, ja odpoviem : Tak pani za prvé, dobrý deň. Za druhé, neštekajte tu po mne, my sme spolu husi nepásli. Takto sa môžete správať doma medzi svojimi. Dovidenia, krásny deň prajem. Väčšinou opačná strana onemie a odíde.
Človek nestarne len fyzicky, starne aj psychika. Menia sa rozumové schopnosti, vnímanie, citové prežívanie, schopnosť prisposobovať sa, mení sa osobnosť človeka. Ak nevymyslia zázračnú pilulku proti starnutiu, postihne to aj mnohé z vás.
Naucit sa to da, ale casto je rozumnejsie len ignorovat.
Bolo by zbytocne reagovat. Bud rada ze nemala palicu 😂slovensky dochodci + mhd su nebezpecnejsi a zurivejsi ako bengalsky tiger . Ja som tak videla jednu neskoro stlacila tlacitko na znamenie a autobus jej teda nestihol zastavit. Tak sla s palicou trieskat na dvere soferovi ( v nutri 🚎) a nadavala ako namornik. To su ludia s diagnozou. Videla si video ako pred rokom ci viac niekde v azii tak babka napadla sofera na moste a cely autobus padol z mosta? Hruza tusim nikto neprezil.
Nedavaj si tasku na lavicku. Je to miesto na sedenie, nie na tvoju tasku.
Mozno mala pani zly den a mozno je taka vzdy. Ale nad to sa treba vediet povzniest. Vacsinou sa ospravedlnim a s usmevom dodam nieco,ale aby som nevyznela neuctivo. Ale castokrat v necakanej situacii naozaj na par sekund stratim rec.
Nech sa paci
Do mňa jedna pani skočila lebo som sa rozprávala s vodičom. Kým ona penila ja som sa smiala z toho 😁 že či závidi lebo s nou sa asi nikto nechce rozprávať a keď som odchádzala z busu okrem pekného dňa som priala vodičovi aj menej zakomplexovanych cestujúcich tak hlasno aby to dotyčná počula. Vraj je to u nej bežne keďže cestuje denne poznajú ju 😁
Môj muž je taký, že nikdy nereaguje ak sa stane že niekto začne útočiť.. neviem či to má z detstva alebo prečo, on jednoducho akoby vypol.. vekom sa to zlepšuje a raz sa dokonca rozčúlil na jedného pána ktorého psy ohrozovali naše deti.. ale inak vždy len šokovane stíchne.. asi preto sme sa našli, lebo ja zase vždy reagujem 😅 takéto chovanie má vie vždy naštvať a tak si svoje poviem..
Niektorí ľudia sú takí že vyslovene hľadajú do koho.by mohli vŕtať a tak si nájdu vždy nejakú situáciu na koho by mohli byť nasrati.. (snáď mi to zase nebude niekto vyčítať že to spomínam, ale výborne to vidno tu na diskusiach ako niektoré ženy reaguju) najlepšie funguje silne povedana veta "neutocte na mňa, ukľudnite sa" niektorých ľudí to schladí, niektorí pokračujú a podľa situácie sa konflikt vyvíja.. skús si natrénovať všeobecnú odzbrojovaciu vetu..
Nestáva sa mi to často, ale teda na jeden zážitok nezabudnem nikdy, mám ho vždy v čerstvej pamäti.
Mám syna s DMO. Asi pred siedmimi rokmi sme sa vybrali na Hrebienok, jeho sme ťahali na sánkach. Vtedy mal 5 rokov. Na ňom si všimnete dg., resp. usudzujete len z toho, keď ho vidíte na vozíku, resp. jeho ťažšiu chôdzu. Vtedy, keď sme ho ťahali na tých sánkach, nebolo naozaj nič vidieť. Cestou sme stretli tri dôchodkyne. Jedna pri nás zastala a synovi vraví:" ty sa nehanbíš?! Ty sa dáš ťahať na sánkach?! Už si dosť veľký na to, aby si to zvládol vyšľapať sám! Syna ostal ako obarený, so slzami v očiach. Ja ani neviem ako rýchlo som sa v hlave rozhodla reagovať, ale opačne, milo.
Vravím jej: "pani, keď aj Vy budete mať také problémy ako on, vtedy Vás aj ja potiahnem na sánkach "😁🙈
Je totiž nechodiaci. Tá pani nevedela, kde sa má od hanby pozrieť, najradšej by sa bola pod zem prepadla 🤭😁. Ešte sa stihla ospravedlniť, že: "prepáčte, to som nevedela "....ja som len dodala: "tak na čo sa stariete do toho, do čoho Vás nieje..?
Mňa to v tej chvíli veľmi mrzelo, zvlášť keď to človek nečaká od starších ľudí, ktorí zvyknú byť empatickí, ale zase bola som hrdá na seba, že som ju slušne uzemnila.
treba si dopredu pripravit par veticiek a vytiahnut ich v takej chvili, tiez som bola ako mladsia zaskocena a priam obarena zo spravania takychto ludi, cim som starsia, uz sa nenecham bezdovodne okrikovat, nie som vulgarna, da sa sa reagovat aj bez hrubosti, slusne, s vtipom, ja sa uz zastanem aj druhych, naposledy ma dorazilo spravanie sprievodcu vo vlaku na trase Bratislava- Vieden, sedela predo mnou mlada Ukrajinka s dietatom, ukazala mu doklady ale nerozumela co od nej presne chce (chcel este nejake dodatocne potvrdenie), hukal po nej ze ked je na Slovensku (podotykam boli sme sice este na SK ale na ceste do Rakuska) ma vediet po slovensky, tak som sa ho spytala kolko jazykov vie on pan velkomozny sprievodca, reagoval ze on nepotrebuje vediet….primitiv, nozik sa mi otvara vo vrecku ked vidim ako sa ludia spravaju v poziciu moci k slabsim….
Autorka, na nepríjemných ľudí na verejnosti môžeš reagovať ako chceš: odísť lebo ti nestoja zato aby si s nimi strácala čas, povedať krátko a stručne že čítať myšlienky nevieš a keď si chce pozrieť grafikon nech to povie normálne, alebo do tej odpovede pridať zopár vulgarizmov keďže pani taký slovník používa nech pochopí čo chceš povedať . Nemusíš byť super vtipná. Hlavne to už nerieš, netráp sa tým a nedovoľ aby ti jedna protivna p**a pokazila deň 😊
Tiež by som jej nič nepovedala, to že sa ona správa ako sibnuta neznamená že ja budem taká istá. Ja takých ľudí ľutujem. Normálny, psychicky vyrovnaný človek nikdy nemá potrebu tak reagovať
Ja vzdy poviem: aj vam prajem krasny den. 😀
Ja som pár krát vypenil a potom som mal pol dňa zlú náladu. Teraz to všetko ignorujem. NPC postavy s ich naprogramovaným správaním už neriešim.
Ja ked vidim takychto ludi, tak si vzdy spomeniem na uryvok z detektivky od Agathy Christie Tri slepe mysky.
Kde Pani Dolezita sa ubytovala v penzione a nemala mu co vytknut. Ranajky boli dobre a teple, nabytok solidny, zariadenie izieb krasne, povlecenie na posteliach a uteraky ciste. Uz mala naladu na bode nula, ked nasla v kniznici vlazny radiator. Nalada jej prudko stupla a povedala si, ze sa musi naozaj velmi vazne porozpravat s majitelmi penzionu, ako si to predstavuju takto do nebavolajuco setrit na platiacich hostoch.
Ludia ako ta tvoja pani maju za sebou vacsinou zly den, ked sa im od rana nic nedari, nestihaju, su v strese.
Alebo jej predchvilou niekto tiez za daco vynadal. Mozno ju zastavila SBS-ka v obchode ukazat kabelku. Tak si nesie naklad ponizenia na chrbte a ma potrebu ho kdesi striast.
Alebo su to take povahy, ze len hladaju do koho rypnut. Dava im to pocit dolezitosti, ked mozu upozornovat na “chyby” tych od nich “neschopnych”.
Najlepsie je na nich nereagovat.
Niektori len cakaju na tvoju odozvu, aby vybalili cely arzenal svojej osobnosti (chcu sa hadat). A nie je pre nich horsie, ako ked im to neumoznis.
Na inych plati nevsimavost zase preto, pretoze ich ide potom rozdrapit. Chcu vidiet, ako sa po ich dolezitom upozorneni na chybu stiahnes, znervoznies z nich, hanbis sa, bojis sa. Stve ich, ak ich ignorujes a nevidiet, ze by ta tym zaskocili.
A dalsi maju proste zly den. Nie je fer, ze si vybiju na tebe, ale da sa to prezit.
Da sa este zareagovat tak, ze si k nim just slusna, i ked oni maju drze prejavy.
Napr. “Nech sa paci, pozrite sa.”
Ak ma hlupe reci dalej, venuj takym ludom pobaveny pohlad (v zmysle: Nerob sceny.)
A ak by dalej do teba rypali, nadavali ti, robili scenu, aj ked im das priestor, aby si uzili to svoje male vitazstvo, ked ta dolezito upozornili a odisli si ten pocit uzit niekam inam, si opravnena im odpovedat a upratat ich na miesto.
Pokial teda nemas pocit, ze z nich hovori dusevna choroba.
U starších ľudí sa môže prejaviť agresivita pre nič za nič aj keď takí neboli pred tým. Vidím to aj u môjho otca. Aj my takí budeme, netreba na to reagovať ani si to nijak brat k srdcu.
@beata_k ona na nu ale nekricala kvoli taske
Autorka, ja vtedy reagujem len takto. Prajem vam viac radosti do zivota a usmev mam na tvari. Niektori sa akoby stopli a dojde im,ze to prehnali a niektorich to zas nastve 😄
Ak sa niekto správa naozaj neprimerane a nezmyselne tak predpokladám že má nejaké psychické problémy a nereagujem.