Ako by ste reagovali?

Odišla by som.Ignorovat ho môžu doma a nie tam, kde obťažuje druhých.

A nebolo to tým, že chlapček má bohužiaľ nejakú diagnózu?
Vieš, na prvý pohľad to vôbec nemusíš vidieť.
Tebe to vadilo 20 minút, čo majú robiť rodičia, ak to majú nonstop takto.
Treba sa niekedy povzniesť a prejaviť empatiu voči druhym

Premiestnila by som sa s deťmi inde. A bolo by vyriešené.

Šla by som si sadnúť k najvzdialenejširmu stolu😉.
Chápem chlapec hučal + možno diagnóza, ale tiež mám nárok najesť sa v kľude.

@drzaopica skoda,ze sa nedalo dalej odsadnut, lebo som z toho potom bola vycerpana este viac ako z nervov mojich vlastnych deti. Nemyslim,ze bol autista, lebo na zaciatku pozeral na nase deti, ale potom zrazu sa mu nieco znepacilo a uz to islo.
@ivca88 ano respektujem aj rozne diagnozy aj rozne osobnosti deti, ale zase sklamana som bola trochu z toho,ze sa ho nesnazili upokojit.

Išla by som čo najďalej od nich.

Myslím že ak by mal nejakú dgn. rodičia by sa ho snažili utíšiť, takí rodičia nebudú riskovat že im niekto nechutne vynadá.
Tot boli najskôr rodičia ktorí to mali v paži

Odišla by som si sadnúť inde alebo úplne.

Pripomenulo mi to situáciu, keď som bola za kamarátkou v Poprade a išli sme sa najesť do reštaurácie. Vedľa pri stole sedeli 2 otcovia a mali malé dcéry, asi tak 3-4 roky. Celý čas tam tie dve zjapali, jašili sa, pobehovali a ešte jedna babka od vedľa ich v tom podproovala, že "jeeeeej, ake ste zlatučké! ako mi tu krásne tancujete!"... ich otcovia sa hrali na mobiloch. V tú ranu som tak naňho zazrela, že podľa mňa schytil aj z očí.... Už potom si deti skrotil. Milujem deti, ale toto čo niektorí rodičia stvárajú, je otras.

Tiez si myslim mohlo to byť autizmus, aj moj syn to ma a jednoducho vtedy keď na neho príde plač alebo neni tak ako si to on predstavuje , nič neurobím, keď ho začnem utešovať je to ešte horšie, hodi sa o zem a každý po nas zazerá ,a nedaj bože ho zodvihnuť lebo sa napne a ma 25kg, vtedy mam pocit keby mal 60kg.. je to velmi neprijemne i pre rodičov i pre spoločnosť, tak ho nechám kym ho to samo neprejde.
Už som uvažovala nad tým že si dam spraviť tričko s nadpisom dieťa ma autizmus..lebo par krat som započula ludí ako nas ohovarali čo s tým dieťaťom robýme, pritom sme ho len chceli zodvihnuť

Vobec neriešim, kym nebeha okolo môjho stola, neotravujte ma otázkami, nehádžte po mne jedlom… skratka ak mi neprekáža v jedle fyzicky tak si to ani nevšimnem. Max polutujem rodičov. Syn ako maly bol nejaky cas taky nervovo nestabilný ze sa ukludnit nedal, ak si ho nedajbože niekto všimol tak sa to len zhoršovalo. Vždy sme sa rýchlo najedli a utekali. Len som sa modlila nech sa mu niekto neprihovori lebo amok neskutočný.

@ildiko36 Mas moj obdiv,ze to zvladas. Ano pravda je,ze ja taku diagnozu nemusim odhalit na prvy pohlad,ked s tym nemam skusenost.

Je to tak, ale je to dosť na nervy každý deň počúvať,psychicky človeka vyčerpá, , a keď neplače starší, plače maly

Keď dieťa trucovito vrieska, je najlepšie ho nechať tak. Podla mňa. Keby sme ale takto medzi ľuďmi tak ho zoberiem dalej, mimo ľudí nech sa plesti o zem niekde kde to nebude otravovať ľudí, toto bolo zo strany rodičov neohladuplne keďže pokazili obed aj iným ľuďom.

Ak by mi to vadilo tak by som asi odišla, ale mne by to nevadilo😄 asi vedeli prečo ho ignorujú. Nepíšeš asi aké staré dieťa to bolo. Iné je ak to robí 5ročné dieťa a iné ak 2 ročné dieťa. Ale tiež ak je náš takýto tak sa snažíme dohovoriť alebo jeden odchádza s ním. Ak sa chcem vkľude najesť tak chodíme do reštiky kde to poznáme a vieme že tam nebýva plno alebo s detským kútikom. V obchodnom centre je to divočina stále😀 určite by som sa nestarala.

@ildiko36 akoby si o nas pisala. a to, co spomina autorka, kludne by obcas tak mohla vidiet aj nas a na synovi to na 1. pohlad tiez nevidno, ze je autista.
ja mu dam na leto spravit tricko, nech nemusim dookola vysvetlovat, alebo este horsie, znasat blbe pohlady

Mozno maju skúsenosti, ze pri ignoracii sa ukludni. Mozno to maju doma nonstop a su zvyknuti. Viem o com hovorím, mame autistu... Ja by som si vychutnavala pocit, ze huka cudzie dieta a nie moje 🤗

Haha ja mám takéto dieťa 😄. Tiež by som to odignorovala, radšej najedená pri húkaní ako bez obeda a aj tak pri húkaní, tak ti poviem 😄😄😄. Pevné nervy prajem, nabudúce dobre preskenujte okolie predtým než si sadnete 😁. Nemyslím to v zlom, viem že je to otrava, ja z tohto dôvodu (=vlastné húkajúce dieťa) s deťmi do reštiky moc neleziem 😄. Ale keby už toto sa stalo, tak asi by som si proste odsadla ďalej s celou rodinou😉.

no asi autista... radšej by som do reštiky ani nešla...

iNijako,skor by sim sa zamyslela oreco tvoje dieta zacalo revat,je moc precitlivene????
Mozno rodicia ho ignorovali lwbo toto robi vasto a vhedy nic ine ako ignoracia nepomaha,ziadne dohovaranie ani cicikanie,len vydrzat,to decko potom prestane s tym revom.Ja si taketo nevsimam,ked ine deti revu,zaujimaju ma moje a hlavne by soms a zamyslela oreco sa tvoje dieta vlastne roztevalo????

To je uplne jedno, ci mal chlapec diagnozu. Medzi ludmi sa nejako chovam, napríklad ohladuplne a ked mi velmi dlho dieta huka v restauracii, vezmem ho vyhukat sa mimo obedujucich ludi. Ved boli dvaja dospeli na jedneho, mohli sa pri obede prestriedat.
Nemyslim to v zlom, ale uplne prakticky a vecne.
Ja by som s tym ale na tvojom mieste nespravila nic. Nie som konfliktny typ

Skor ako cudzie by som riešila svoje. Najma jeho orehnanu reakciu ma hukajuce dieta...

Diagnóza či nie, rodičia majú takú situáciu riešiť a hlavne si svoje dieťa snáď poznajú. A keď idem do reštaurácie, nemôžem očakávať, že všetci budú mať pochopenie pre moje dieťa v zlej nálade, s diagnózou, či len so zlou výchovou. Ľudia si idú do reštaurácie posedieť, v kľude sa najesť. Slušne by som ich požiadala, aby danú situáciu riešili.
Píšem ti ako matka náročného dieťaťa. Sama dobre viem, že niekde sme s ním mohli, niekde i s ohľadom na iných nie!
Reštaurácia nie je verejné priestranstvo v zmysle park, ulica a podobne. Platia tam určité pravidlá.

Ako to opisujes že sa najprv zahľadel na deti a potom začal kričať tak s najväčšou pravdepodobnosťou bol autista a s takými deťmi nepohnes nedá sa s tím nič robiť obdivujem rodičov že nabrali odvahu ísť do reštaurácie ja ju už nemám,moja to nedáva ale možno aj chlapček chcel tam ísť má možno svoj rituál proste treba tolerovať alebo sa prihovoriť možno by sa chlapček potešil

Mozno bol chlapcek chory a rodicia vedeli ze pokus utisit ho vsetko len zhorsi. Taky rodicia to maju 24 hodin denne a tiez potrebuju reset a ak by mali stale mysliet na to ze niekoho obtazuju tak si to.mozu rovno hodit alebo sa zavriet do pivnice. Tym nereagujem.na teba ale na niektore prispevky...Tiez na nas velakrat ludia zazeraju, zial my sme si take dietatko nevybrali neda sa vratit ani opravit a ak nechceme seba a jeho uplne izolovat od sveta tak musime semtam prekusnut zazerajucich rodicov.

@abbey1 ja zas slusne upozornim, ze sa MOZE STAT, ze bude problem (naposledy tak v medzimestskom buse). nemienim sa izolovat este viac a kvoli dg. uz nikdy nevkrocit do nijakej restauracie. Vzdy sa to nejako vyriesit da. Urcite nepojdeme do nejakej nobl restauracie, kde sedia aj ludia na pracov. obedoch, hladame skor nieco kde sa da sediet vonku, s vonkajsim posedenim a pod. Autorka pise o obchod. centre, teda predpokladam stravovacie zariadenie v zmysle velkeho otvoreneho priestoru. Kludne si mohla odsadnut.

@zuzuliennka1 podla mna je fer, ked upozornis okolie alebo zareagujes tak, aby ti ludia okolo chapali. Mozno keby boli rodicia povedali, ze prepacte on ma nejaky problem, tak by ma ani nenapadlo sa nad tym zamyslat. Su to len deti, aj moje mavaju zle dni. Ja som len bola prekvapena z tej ich ignoracie, ale respektujem to, prave preto som sa do toho nestarala a ani som nic nekomentovala.

Tak upozornit okolie veru mohla, to by hned urcite kazdy videl inak, a tej ignoracii sa popravde necudujem. Je uz z toho tak otupena, ze to neriesi. A ako pise aj @ildiko36, zasiahnut v takom pripade a siloumocou to riesit - nakoniec dopadne este vacsim krikom a nevyriesi sa nic. A tiez, bohuzial, rodicom to naozaj vadit nemuselo, lebo su zvyknuti.
Ja som zastancom toho - upozornit slusne okolie a teda prehodnotit, kam sa da ist a kam nie

Ako by som reagovala? Tak ako vždy, nikdy neriešim to čo sa má netýka.. keď reve nejaké decko, ktoré nie je moje som len rada že to nemusím riešiť ja 😅

Inak môj najmladší bol do 3rokov strašný nervak (teraz je tiež ale je to 100x lepšie) a niekolko krát sa mi stalo aj v restike že prišiel na neho totalny amok.. on keď dostal nervy, tak ho vystieralo, celý sfialovel, úplne vrieskal, proste amok.. vždy som to riešila tak, že som s ním odišla niekam mimo, kde sme nervy prečkali.. keď už boli, nepomohlo nič len čakať kým to prejde.. ale ver mi neskutočne veľa ľudí čo ma súdilo a riešilo ako by to vedeli spraviť lepšie.. nikdy som sa nestarala do iných, po tejto svojej skúsenosti s tretím synom som úplne predvedena, že ostatní NIKDY nevedia prečo ini rodičia reagujú tak ako reagujú, lebo nevidia všetko.co je za tým.. preto.sa starám vždy o seba a svoje deti a nereagujem nijak.. maximálne sa usmejem na vystresovanu mamu s urevanym dieťaťom lebo ju maximálne chápem a som strašné rada že to už zväčša nemusím riešiť..

Navyše ak si ho nevšímali, a len mrncal, robili to zrejme preto ,že vedeli že ho aj tak neutisia.. a možno je ich syn taký, že keď by mrncanie riešili, tak by dostal.nervy, tak radšej jedli kým mohli 😅