Ako bojujete s tým, že všetko si beriete osobne?

S kym takym sa “musis” stretavat? Naco si robis zle?

Nemusíš sa stretávať s nikým. A už vôbec nie tak často keď ti ubližuje.

Ja som takuto toxicku osobu, s ktorou so sa v ramci rodiny stretavala asi tak 1 x rocne jednoducho vypustila zo zivota. Neidem k nej, ani nestojim s nou o dalsi kontakt. Dlhe roky ma deptala svojimi recami, vlastne od decka az do dospelosti. Mavala som take stavy, ze mi bolo fyzicky zle, zvracala som a tyzdne som sa davala dokopy z jej reci a toho, co ona zo seba "vypluva". Mne je jedno, ci je to slusne alebo nie. Zalezi mi na vlastnom dusevnom zdravi.

Je to len a len pri tejto jednej osobe? Keď nás niekto niečim vytáča do nepríčetnosti tak je to zväčša preto lebo udrie na našu citlivú strunu, na niečo co mame nevysporiadane.
Jediná cesta je nájsť, pomenovať na čo ti útočí, čo ťa tak rani....

Najčastejšie je to sebavedomie - napriklad prvorodicka je celkom neistá vo svojom materstve a najviac ju rani keď ju niekto pouca, komanduje. No ta istá žena o pár rokov a par deti navyše sa nad niekoho radami len uskrnie a je jej to jedno, pretože už si je istá sama sebou..

Tiež nás na druhých môžu vytáčať tie isté vlastnosti co mame my, pripadne vlastnosti koli ktorým sme trpeli v minulosti... Napríklad keď ženu opustí muž koli mladej milenke tak ju potom vytacaju všetky koketne ženy, lebo nema v sebe vysporiadany rozchod.

Skratka treba popracovať na sebe, na tom co ti táto osoba v tebe otvára. Vyhýbať sa nemá zmysel, keď to nebude táto osoba príde nejaký podobný človek a cele to začne odznova...

Pomoze ti toto uvedomenie:

Ta osoba sa na 100% nesprava tak len k tebe, ale ku vsetkym. Je to jej povaha.

Nijako to, ako sa sprava, nesuvisi s tebou.

To co ti na tej situacii najviac vadi, ze jej nevies povedat a dost. Nemusis jej vynadat. Mozno by si bola prekvapena, ako ju slusne odmietnutie toho, co hovori, zastavi tiez.
Nieco povie... tvoja odpoved: "Nie, nie je to celkom tak." nic viac nemusis hovorit, moze to byt ako tvoje zaklinadlo.

Stan si pred zrkadlo a akoby sa v zrkadle pozeras na nu, tak pozoruj svoju tvar a povedz: "Nie je to celkom tak." Opakuj si to dovtedy, kym sa vo vnutri uvolnis a budes vediet, ze nabuduce sa jej postavis touto jednoduchou vetou. Predstavuj si, ako fajn sa po jej vyrieknuti citis. Zmen svoj ustrachany vyraz v zrkadle na usmiaty. Zmen svoj hnev na usmev a spokojnost. Cvic to trosku s tym zrkadlom, kazdy den.

@ropucha6 rodinný príslušník je to. A asi tomu neda vyhnúť nijako. (To je zas na dlhé vysvetľovanie). Proste radšej by som bola, keby na sebe zapracujem aby som v budúcnosti bola odolná voči takýmto ľuďom..
Len neviem ako na to..

Uved príklad

To len chce čas, čím som staršia, tým to čo o mne hovorí a myslí si druhý mene riešim.

Ja som taka bola kým som nemala deti,, ako sa narodili už sa to zmenilo dokážem zničiť toxického človeka aj ja už,, prišlo to samé

Neviem koľko máš rokov, ale život ťa zoceli 🙂, bývalá som rovnaká, prišli deti a uvedomila s si, že ma takýto ľudia nerozhadzu

Predstav si hracku, napriklad nejaku babiku, ktora je naprogramovana tak, ze ked niekto okolo nej prejde, vypusti nejaku kritiku alebo blbu poznamku. Jednoducho ma taky program a nevie robit nic ine, len vypustat hanlive vyroky. Brala by si to osobne? Len by si zakrutila hlavou, mozno by ti to prislo aj smiesne. V prvom kole sa na tu osobu mozes pozerat ako na tuto babiku. Tak je nastavena a nic ine nevie. Vobec to nie je o tebe. Nemusis na to ani reagovat a mozes zacat temu o inom.
V druhom kole pomoze aj sucit a pochopenie, preco je dana osoba taka. Pravdepodobne to sama zazila alebo sa proste na svete celkovo citi zle. A takto to prejavuje. Mozes jej povedat napr. "Mrzi ma, ze vidis veci takto negativne." Pripadne aj doplnit:"Mas sa inak dobre, netrapi ta nieco?"
No a tiez presne ako sa pise vyssie, zrejme ti to spara do nejakeho citliveho miesta, tak to treba osetrit. To je najtazsie zo vsetkeho, chce to cas, ale da sa to.

Trénuj salamizmus. Spomeň si na situáciu keď ťa naposledy vytočila, postav sa pred zrkadlo nahod neutrálny výraz a najznudenejsim hlasom ako sa dá povedz "keď myslíš"
Je to ťažké ale dá sa to naučiť.

Jednoducho by som sa nestretávala, nech je to aj rodinný príslušník

skus si uvedomit, ze ta osoba, aj ked je rodina, ta nepozna dostatocne na to, aby vedela kto si. Aj ked sa vyjadri na tvoju osobu, neznamena to, ze ma na 100% pravdu. Jedna sa o jej vnimanie, nie tvoje. Skus popracovat na sebepoznani. Mas svoju hodnotu, vies kto si, a to co si mysli dana osoba je nepodstatne. Rozhodnutia v zivote robis sama za seba a aj ked by sa jednalo podla danej osoby o nespravne rozhodnutia, nie si povinna vysvetlovat preco si sa tak rozhodla. Neexistuju iba spravne a nespravne rozhodnutia, ale take, ktore boli v danej chvili na danu situaciu vhodne. Dana osoba nie je viac ako ty, vsetci sme rovnocenni. Skus porozmyslat nad tym, preco si to beries osobne. Chces sa zapacit? Chces aby ta mali radi? Preco si myslis, ze by mala mat pravdu?

vypustím zo svojho života.

Ďakujem vám zeny za cenné rady.
Deti mám. To je to, že už aj by som od seba očakávala, že sa nad vecami dokážem povzniesť.
A jedna žena tu trafila klinček po hlavičke. Ide hlavne o poznámky na výchovu atď. "To ho neprezliekate do pyzama na obedny spánok???? (3 x denne je prezliekany do čistého), nuka mojim deťom nezdravé jedlo, pritom jej deti tiež nejedli do 3 rokov cukor. Tvrdí, že syn má zvláštne topanky (konzultovane s ortopedom, fyzioterapeutom), keď boli deti menšie vytrhla z ruk, prebalila atď. Strašne mi to všetko vadí. A to si za svojou výchovou maximálne stojím a aj tak ma dokáže tak vytočiť, ze sa musím držať stola aby som ich tam všetkých neposlala do pi....

Ale celkovo...všetko proste beriem strašne osobne. Robí to zo mňa slabocha a veľmi dobre to viem.

Ja som si vsimla az neskor, ze nazov temy bol zmeneny na uplne iny ako bol povodne a preto aj prve odpovede (aj ta moja)neboli uplne asi to, co bol tvoj problem. Ak Ti prekaza niekto, kto sa Ti montuje do vychovy, ma pripomienky celkovo k tebe ako matke, trha Ti nebodaj dieta z ruk a robi si svoje, tak to je pre mna red flag a dovidenia, obmedzujem kontakty. Aj keby to bola moja vlastna matka. Pretoze o vychove svojich deti, svojich nazoroch na vychovu a zabehane pravidla rozhoduje vylucne rodic. A nie si povinna pocuvat to, aka si nebodaj neschopna matka, ktorej by mali decko zobrat....alebo ze toto sa robi takto alebo takto a moj "top argument" "ja som vychovala XY deti pred XY rokmi sa to robilo takto a ziju, tak nevymyslaj".

Jednym uchom dnu a druhym von.

A teraz mi ešte vysvetli prečo sa s tou osobou stretávaš. Tvoj problém nie je branie vecí osobne ale, že si dobrovoľne púšťaš domov človeka, ktorý ťa opakovane ponižuje.

@januska12323 stretávame sa u svokry. Muž mi povedal,že ak sa nebudem stykat s jeho rodinou - on sa nebude s mojou. Áno viem - je to vydieranie, je to nonsens z jeho strany. Avšak je to top chlap, otec. Toto je jediná veta od neho, ktora ma kedy zamrzela. On toto chovanie od toho človeka ignoruje , resp ho úplne ignoruje a odo mňa to chce tiež. Jeho rodina si na túto toxicitu za 15 rokov už zvykla. Neriešia to. Môj muž proste povie "je to pič..." a tam to u neho konci. Nezastane si ma, ani nic. Je to žena jeho milovaného brata a nechce pravdepodobne rozhadat rodinu

Absolútne nevidím nijaké riešenie len ju nejakým nonšalantnym spôsobom pravidelne posielať do teplých krajín avšak nejako to nedokážem.....

Tiež mám takú osobu vo svojom živote. Úplne ti rozumiem ako sa cítiš.Tiež by bolo jednoduchšie strihnut sa úplne ale nedokážem to lebo budem za najhoršiu. Mne býva psychicky aj fyzicky zle keď viem že návšteva sa blíži. A keď odtiaľ odchádzam padne mi balvan zo srdca.

Tiež si myslím že to príde vekom. Ovplyvňujú jej názory tvoj život? Nie? Tak ti to môže byť úplne jedno, nech si myslí a hovorí čo chce

Ja odpovedám na každé spochybnenie môjho rodičovstva len "okej". "Už je veľká na cumel" - okej. "To prečo má ešte plienky?! Si leniva odplienkovat" -okej. "Prečo si jej toto obliekla? Bude jej zima" - okej 🤷🏻‍♀️ ale teda mňa sa to nijako nedotýka, len mi to kedysi liezlo na nervy. Teraz už mi je to úplne jedno a o 5 minút ani neviem, že nejaká poznámka bola povedana 🙂 pokiaľ sa nechceš nestretávať, brala by som to ako trénovanie asertivity a schopnosti zastať sa sama seba. Dieťa z rúk nedám, normálne telom zablokujem, keby ho niekto chcel drzo brať. Keď viem, že mu niekto chce dávať jesť niečo, čo neschválim, nespustím dieťa z očí a každý pokus strčiť mu to do rúk preruším skôr, než to v tých rukách má. Keď mu to podáva, zoberiem to ja a odložím. Ideálne hneď zjem ja, snáď by ju čoskoro prestalo baviť kŕmiť sladkosťami mňa 😄 keď nechceš prerušiť kontakt, tak len robiť policajného psa, nenechať dieťa odviesť bokom, proste fyzicky zamedziť zásahom. A čo sa týka rečí, trénovať trochu "mamvpicizmu". Najskôr sa budeš len tváriť, že ti je to úplne jedno a postupne ti aj začne byť. Fake it till you make it.

Podla mna su to dve totalne rozdielne veci.
Jedna vec je byt vztahovacna na vsetko a ine je, ked sa do Teba niekto navaza. Ja by som tam potom tiez velmi nechcela chodit. A nemozte ist k svokrovcom, ked sa tam dotycna nenachadza?
Inak, myslim, ze muz by sa Ta mohol zastat, ked vie, ako to na Teba vplyva.

To je este dobreeee...raz za mesiac.Predstav si,zeby si s nou(nim) bola kazdy den....priamy kolega v praci alebo este horsie,manzel.V tedy by si mohla mat obavy ale raz mesacne?