Udrela som syna

Neventiluj si svoj hnev na dieťatku. Len tolko

Tak mu daj po zadku keď už chceš použiť fyzickú silu… mám dcéru v rovnakom veku, tiež sme boli dva týždne doma a bolo to o držku ale facka a trasenie s dieťaťom je hrozné podľa mňa, neviem možno som citlivka ale by mi bolo zo seba zle keby to spravím dieťaťu

TY si zaslužiš poriadku po papuli bezdôvodne byť choreho syna ked píšeš že nič neurobil je mu už asi dlho doma.Tak vás nakazil a čo teraz snád neideš umrieť ak by si mala dieťať ktore by TI zomrelo ako mňe tak by si s achovala ináč.Nehovorim dať po zádku ked veľmi zlosti ale nie po papuli si nevyrovnana a uboha.

Mala by si sa mu ospravedlniť keď sa to už stalo, možno aj nejako ho odškodniť, aby vedel, že Ťa to mrzí a neurobil on nič zlé, to je dôležité, aby si vo svojej hlavičke nehovoril sám sebe, že on je na vine.

Stalo sa a praskli nervy… treba sa mu ospravedlniť a úprimne sa s ním porozprávať….ja som zažila ako dieťa niečo podobné…mamina si myslela že zase robím zle sestre lebo plakala (aj keď som výnimočne nič nespravila) a mala ťažký deň (do toho ťažkú robotu na psychiku, doma s otcom to tiež vtedy nebola vyhra) a dostalq som…Už nikdy to nespravila, ja som dospelá a odpustila som…náš vzťah je skvelý…nebuď smutná a konaj

Ja sa mu vždy ospravedlním, aj keď kričím sa mu ospravedlním.Je to zvláštne, ale vždy povie len "nevadí" a to sa cítim ešte horšie. Viem, že by som si zaslúžila ja, to mi je jasne, cítim sa kvôli tomu strašne. On je akoby taky bezstarostný, aj keď sa niečo takéto stane, tak o 3 sekundy už spieva a usmieva sa. Ja sa tak rýchlo z toho neviem dostať, nechcem mu robiť jazvy na duši..

Nerada to priznávam alé niečo podobné sa mi stalo vo veku tvojho syna bola moja dcéra. Nikdy nikdy nedostala ale raz mi ruka vyletela...teraz má 18 rokov a ja si to vyčítam, už som sa jej toľko ospravedlnila ...beriem to ako najväčšie zlyhanie...vzťah máme krásny ale píšem to preto že viem asi ako sa cítiš...ja som si to neodpustila..hoci ona si to nepamätá...no život ide ďalej,,určite sa mu ospravedlniť riadne ho postiskat a vybozkavat ...a opakovať že ho veľmi ľúbis ...a pravdaže už to nikdy nespraviť....pre mňa to bola ešte väčšia facka ...akoby som zradila samu seba..toto všetko si treba priznať ...choď za ním a tráv s ním čo najviac času hrou a tým čo má rád...

Keď mu nechceš robiť jazvy na duši tak viac rozmýšľajú a zhlboka dýchajú skôr ako niečo urobíš.. Lebo tvoje konanie sa vrátiť nedá... Chúďa chlapec... Dat facku je naozaj cez.. Mi to príde ze tu si sypes popol na hlavu ale urobíš to znova a znova... A to dieťa ta tak ľúbi ze ti vždy povie nevadí... Ale bude si to patat stále...

Prosim ta neprehanaj. Ziadnu traumu mat nebude. Stalo sa, obcas kazdemu rupnu nervy(komu nie, obdivujem) uz nemysli na to, snad si nebudes jednu facku vycitat do konca zivota. a vobec ta to nerobi horsou mamou.

Ojoj, koledujes si tu o riadnu nakladacku...
Kazdy z nas semtam vybuchne a nezareaguje najspravnejsie. Nemysluim si, ze z jednej facky bude mat traumu. Ospravedln sa mu, ze si to prehnala a mrzi ta to. Nerob z toho vacssi problem, ako je. Sama vidis, ze syn na to rychlo zabudol uz teraz a trapis sa iba ty.

4-rocnemu dietatu dat facku?
To som teda nikdy nepocula ani nezazila. Po zadku, ked uz nevie co so sebou a skusa tvoje nervy este pochopim, ale facku absolutne nie.

Pozri uvedom si, ze nech sa snažíš ako sa snažíš, tie jazvy na duši mu urobíš a to len preto, ze si človek. Kazdy človek robí chyby a ubližuje ľuďom okolo seba. A ano aj tvoj syn bude ubližovať tebe, jednoducho sme obyčajni ludia a robíme chyby. Nesnaž sa byť dokonalou, lebo garantujem ti, ze nebudeš lebo to sa nedá, ale dôležité je sa snažiť. Ved predsa co je lepšie ako to, ze sa vieme ospravedlniť? Ty sa vieš ospravedlniť a to je to co dieta musíš naučiť. Nie ze rodicia sú dokonalí, ale to, ze aj rodicia sú ľudia a dokážu si to priznať.

Zlyhavame vsetci, niekto viac, niekto menej. Z tvojho prispevku citit, ze ti je to naozaj luto, keby nebolo, ani by si ho nenapisala. Vidiet, ze sa tym trapis.
Kazda z nas, kazda mama robi chyby.
Ja tiez, nas ma 5 rokov, tiez je teraz chory a mam aj 8 mes syna. Je to krasne a zaroven brutalne tazke obdobie. Tiez niekedy kricim. Ked bol starsi syn mensi a chodila som na vysku popri rodicovskej, mala som nervy veru casto. Sem tam som mu dala po zadku.
Potom som kvoli tomu aj plakala. Je to niekedy zufalstvo a urcite to ziadna z nas nerobi naschval.
Takze ti uplne rozumiem. Teraz uz velmi dlho sa snazim vyslovene ovladat - ziadne fyzicke tresty. Radsej sa idem von vyvetrat ked sa da bez deti.

Co sa stalo uz sa neodstane.si dospela.osoba.a uz by si naozaj mohla dokazat kontrolovat emocie chora.nechora unavena dovolila by si si to k sefovi ked ta vytoci dobiela?k rovnocennemu dospelemu?udriet tak male dieta po tvari je proste cez ciaru..a schytas tu poriadny naklad. ak to bol ozaj len vybuch a skrat tak nebude mat z toho urcite traumu ako zareagoval maly?ostal kludny?ako si zareagovala ty?ospravedlnila si sa hned?objala ho?povedala nieco?

Určite sa mu poriadne ospravedlň, vysvetli mu prečo si tak konala a podľa mňa je na mieste aj niaka malá pozornosť. A začni pracovať na tom ako reagovať keď si nahnevaná. On je dieťa on sa ešte nevie úplne kontrolovať, ty by si sa mala. Neviem si predstaviť dať tak malému dieťaťu facku alebo ním triasť.

Určite si ale dobrá mama, to že si jednorázovo zlyhala neznamená že bude mať traumu alebo sa ťa bude báť. Už sa to stalo, zbytočne sa nad tým budeš trápiť....radšej pracuj na tom ako to na budúce zvládnuť aby sa situácia neopakovala.

maminka daj si predpísať magnézium - u obvodného , isto ti pomôže...
a hlavne s dieťaťom netras - to je ešte horšie ako jedna po zadku...

Vidno ze ta to velmi trapi. Je dobre ze si svoje zlyhanie uvedomujes, ze to lutujes a ze si sa mu ospravedlnila. Vdaka tejto negativnej skusenosti mozes zmenit vas vztah k lepsiemu. Skus si dat za ulohu precitat neaku motivacnu knihu o vychove deti, aby si sa mohla viac vcitit do jeho koze a pochopit ho. Mozno mu potom prestanes davat aj na zadok. Uprimne za mna su fyzicke tresty “no go”. Jednorazove zlyhanie to este pochopím ale ako vychovnu taktiku to neuznavam.

Takému malému dieťaťu by som facky nedávala určite. Keď tak 1-2 po zadku, samozrejme s mierou. Nie je to 16 ročný pubertiak. Ale z textu mi to príde tak ako keby si najprv konala až potom rozmýšľala. Pišeš že si ho aj deň predtym zatriasla, aj že si mu už dala po riti. Ja nie som názoru ze pár po zadku je neviem aké tyranie. Boli sme tak vychovávaný asi všetci, nijako nám to neublížilo ani nemáme žiadne traumy, to len dnešná doba to berie ako tyranie a niečo traumatizujúce pre dieta 🙈 ale zas na druhu stranu nie je dobre riešiť fyzickým trestom každú vec pomaly čo urobi dieta zle, alebo čo nesmie. Podľa mna ti len haprujú nervy už z toho ze je malý dlho doma. Teraz s tým už nič neurobíš, len nabudúce najprv rataj do 5, nádych - vydych a potom konaj. A pokial nie je nejak moc chorý a iba pokašliava tak buďte väčšinu dňa vonku, doobeda prechádzka aj poobede, nemusíte ísť na ihrisko - aby neohrozil iné deti. Urobiť mu nejaký program. On sa vysíli vonku a doma nebude besný a nebude skúšať. A pomedzi to ked budete doma tak sa zahrajte nejakú hru, ktorá ho zabaví, tým pádom nebude rozmýšľať nad vecami ktoré by vyviedol. Neboj sa bude Ok pôjde do škôlky a bude klud…

Tiež sme so sestrou dostali kde-tu od otca facku, nebolo to nič príjemné, hlavne keď som vedela, že to nebolo zaslúžené, len mal zlú náladu...aj ja aj sestra otca zbožňujeme, ale ako dieťa som sa ho často bála...musel prejsť zmenou a začať sa chovať k nám lepšie...samozrejme, cholerickú povahu sme po ňom zdedili, žiaľ obidve, ale bojujeme s tým, dúfam, úspešne, aj keď aj moja dcéra musela niektoré situácie prekusnúť...ona je úplný opak mňa, milé a kľudné žieňa... .

@salamistka ja som tiez dostala od otca jednu facku za trojku v skole, inak ma nebil aj ked bol aj je alkoholik, ale tu facku si pamatam dodnes. Podla mna tvar je najhorsie miesto a aj hlava, tam by sa bit nemalo.

Nerozumiem. Dala si dieťaťu facku len zato, že vás nakazilo?
Ja síce deti nemám, ale keď ochoreli deti jednej aj druhej sestry bola som s nimi doma ja a večne som od nich ochorela. Tak sme boli chorí traja, tiež boli neposední, ale vedela som ich zabaviť tak, aby lapajstvá nemali čas, nikdy by mi nenapadlo ich trestať za to, že zo škôlky, či školy priniesli chorobu. Alebo, že sa nedalo s nimi vydržať. Oni mali dosť, že ich morila horúčka, kašeľ, jasné, že boli z toho nervózni.
Ale späť k tvojmu dieťatku.
Myslíš, že po tomto ti bude dôverovať? Dieťa si krivdu pamätá veľmi dlho.
Poriadne sa mu ospravedlň, vysvetli mu, že si reagovala prehnane a pamätaj, dvakrát rež a raz strihaj.

Nedramatizijte, jedna vychovna je ucinnejsia ako milion diskusii o nicom. Mojej svagrinej 6rocny skace po hlave a kopne ju lebo ona ani hlas nezvysila nikdy. Internetova vychova je sice moderna ale neucinna.

@sheila121 v puberte je neskoro vychovavat vtedy uz jednu schyta aj matka 😂😂😂

Facka už bola naozaj prehnaná, ale priznajme si, že každá jedna z nás niekedy zareagovala prehnane. Proste máš ponaučenie a už to nikdy neurob ospravedlň sa mu a ďalej to už nerieš a nepripomínaj mu to, proste ti praskli nervy. Hlavne si dávaj pozor do budúcna aby sa to neopakovalo. Po tvári sa nebije, keď bude neposlušný daj mu trest, zober hračku, keď tak capni po zadku, ale NIKDY NIKDY nebi po tvári a hlave.