Ahojte mame problem alebo ja uz neviem co mam robit. Som vnutorne vycerpana. Lubim svoje deti ale nevladzem. Neviem ci su aj ine deti take ale moj syn je. Problem je v tom ked cokolvek na svete neni po jeho mrci alebo zachvatma zacne plakat. Ked su slzicky tedy viem ze nieco vazne ale pytam sa a neda mi nejaku odpoved aby som vedela reagovat. Bezna vec odmieta jest posledne 3tyz mam ho krmit co ja strikne odmietam neni chory ani nic mu neni hoci vidi ze dceru krmim ale vysvetlujem xy krat. A nic total pase. Samozrejme nejes bud hladny neni som toho zastanca ze to doneho natlacim. A ked nema po svojom slah o zem a reve. Ale to neni len jedlom ci sme vonku alebo doma. Uz ma aj okolie upozornovalo mam to riesit. Riesim ked poviem nieco a nechce ideme aj s revom domov a neriesim co okolo iduci si myslia. Ale ja uz jeho navaly nevladzem riesit. Venujem sa ked mi dcera vonku spi som tu len preneho a ked spi zase dcere a poobede spolu podnikame bud ihrisko alebo prechadzku okolia. A vecer aj muz sa venuje. Takze pozornosti ma dost aj sa mazname ale ja stym jeho revom neviem rady. Inak je sikovny chalan. Vsetko chape aj opakuje jednoducho mam dojem ze prichadzam o rozum niekedy.
co napisat, mam doma podobnu situaciu, ked mala spi, tak je uplny anjelik, da sa s nou dohodnut, je rozumna, akonahle je krpata hore, zacina si vyzadovat pozornost uplne neprimeranym sposobom, reve, vresti, ked sa muz hra s malou, lezie a skace po nom, co ma za nasledok zas len rev...tiez sa citim ako obohrata platna, vysvetlujem, po dobrom, po zlom...nic...ostava mi len dufat, ze ju vezmu do skolky a tam trochu skrotne...u nas na ihrisku su len mensie deti a tie sa s nou hrat nebudu a starsie sa zas velmi nechcu...pozornosti ma viac nez dost a ja sa kazdym dnom modlim, aby toto obdobie uz skoncilo..a priznavam, mam ponorku z vlastneho dietata, su dni, kedy ani oci nerozlepim a uz spravi nieco, co ma vytoci, potom je cely den urevana a uvrieskana...co narobim. Snazim sa obrnit trpezlivostou a pestujem ocelove nervy, inak ma odvezu nohami napred ...
@meusicka
Aha zabudla som lebo sme utekali von este trochu. 2r 8mes a dcera zachvilku 1r
Len tie navali ako revu ja uz som ohucana viac ako normalne. Venujeme ako vieme aj s muzom ked jeden tak druhy. A ked sa neda tak sa hrame aj s dcerou hry co uz moze alebo cvicime ako to nazyvame teda syn ked stvornoskuje.
@katche
Inak dost co pises mame doma syn je dominantny a vie to a dost casto chce robit presne tu vec ked s dcerou takze asi viem ake to mate aj vy doma. Ale normalne som po precitani tvojho prispevku rada ze som neni sama. Lebo u nas to tiez niekedy nanoze.
Aj u nas riesime skolku tak dufam lebo vidim ze tie starsie deti ho aj tahaju vpred. Asi ked to takto pojde tiez u nas tak sa stretneme na tom spolocnom mieste😆
deti su vychcane a ked nie je po ich voli tak pouzivaju prevazne plac, svagor ma psa a ten ked sa dozaduje jedle ked mu niekto od stola nehodi tak zacne knucat ako male decko. Samozrejme netreba sa podvolovat. Akonahle mu vyhovies tak to bude robit toto stale, nechat ho tak zavriet do izby a nech si mrnci ved ho to prejde, decko by sa malo zabavit aj samo tym sa aj sam uci a spoznava vsetko okolo ale samozrejme vsetko od tial po tial treba najst mieru kedy nechat tak a kedy nie u kazdeho decka je to asi ine. Ja som raz zazila v obchode decko zacalo mrncat a hodilo sa o zem a obdivujem toho jeho otca zodvihol ho pekne za nohavice hore na nohy, pozrel sa mu do oci a hlasno (toto by neprebralo snad mrtvolu) mu povedal takto sa nebudes spravat vobec ani tu ani nikde inde, prestan plakat a postav sa ako my vsetci ostatni ale zaucinkovalo tusim aj ten jeho pohlad nielen hlas 😝
Vieš keď je za všetko úmrtný poviem mu len toľko že budmcinnost alebo vec mu nedám a samozrejme má na vyber buď bude reval alebo aj u nás zaberá že idem preč.
Aj sa sám zahrá keď musí to sa naučil len mám 1r dcéru a bez dozoru nechať hneď je plač
Ale keď treba nepomôže vysvetľovanie ideme na to inak. Vieš nás je schopný sa aj teraz hodiť o zem a to bude mat za pár týždňov 3r ale už som kľudný keď nie ideme s revom domov
ahoj, co ti napisat, niektore deti su proste umrncanejsie, ty sa snazis to riesit ako ako vies aco sa tyka okolia, tak to ignoruj. kazdy najlepsie vie, aku snahu vynaklada, a aby sa este stval aj preto, ze iny su prilis mudri, tak to uz fakt nie je potrebne.
ked sa malemu dost venujete, ty aj tvoj muz a nema pocit ze je uplne na vedlajsiej kolaji tak vam neostava nic ine, iba vyckat. nepises kolko ma maly rokov, ani kolko ma jeho sestricka. prichodom druheho dietatka to ma stasri surodenec tazsie, ci to chceme alebo nie.
ja mam doma velku a este dvojicky, tiez to bol masaker a ona fakt na tej vedlajsej kolaji bola, zial. ale presli si tym obdobim a ako deti rastu je to stale o nieco jednoduchsie lebo su stale mudrejsie, lepsie pochopia. takze drzim palce a z okolia si nic nerob.