Čo robiť so vzdorom dcérky?

Vieš, trojročné deti bývajú zo škôlky veľmi vyčerpané. Spočiatku aj horšie v nej spávajú poobede. Pritom ešte v tomto veku popoludňajší spánok veľa detí veľmi potrebuje. Či to nebude zvýšenou únavou. Skús dávať skôr spať večer. Takisto otázne je, či sa v škôlke dostatočne naje, napije, či nechodí zo škôlky veľmi vyhladnutá a vysmädnutá. Predsa len takéto maličké detičky si ešte nevedia vypýtať duplu. Prípadne stojí za zváženie skrátiť pobyt v škôlke v niektorom dni v týždni. Prípadne ak niekto môže postrážiť na jeden deň v týždni, tak chodiť do škôlky len na 4 dni a jeden napríklad stredu nechať oddychovú. Aspoň prvý polrok býva pre mnohé detičky veľmi náročný a veľmi vyčerpávajúci.

Tak my máme podobný problém akurát, že môj syn je atyp. autista a obliecť sa sám nevie, takže ho obliekam ja ale to takým spôsobom, že ledva mu navlečiem slipky (za strašného vresku a hádzania) a v momente ako sa zohnem pre pančušky ich má dole. Je to každodenný boj o oblečenie a teraz v tom chladnom počasí dať na neho toľko oblečenia je hrôza!!!! No a potom sa ponáhľaj na autobus. Je to každodenný boj aj o stihnutie autobusu. ☹ 🙂
No a moja rada? Môžem povedať, že aj pre mňa je každá rada drahá.
Inak podobný problém som mala aj s dcérou (ktorá je úplne v poriadku). Tá neznášala tiež tielko a pančušky. Ja som sa jedného dňa naštvala a tie pančušky som jej aj napriek mrazom vonku proste nedala. Už som nemala síl bojovať s ňou doma a ešte cestou na autobus a ešte aj v autobuse, keď sa všelijako ošívala a naťahovala oblečenie. Potom zrazu zistila, že je jej zima a odvtedy "čuduj sa svete" už pančušky nevadili. Dokonca si ich sama pýtala. Tielko jej nevadilo, že nemá tak som to riešila teplejšími pulóvrikmi. No neviem, či ti táto moja rada pomôže ja viem, že u môjho syna je to zbytočné skúšať, ale on je iná kapitola. 🙂 😉

Mne to robil prvorodený. Pri všetko ak nebolo po jeho rev. Obliekanie nula bodov. Dala som mu 15 minút ak sa neobliekol išiel v pyžame alebo bosý. Samozrejme oblečenie, topánky v taške. Obliekal sa na ulici. Prešlo ho to. ďalší synovia to nerobia. Tie malé potvorky ako by si uvedomovali, že sú sami a možu si to dovoliť.
Chce to pevné nervy trpezlivosť a aj dobrý prístup učiteliek v školke. My sme to nezvládali. Prvý rok chodil len doobeda, mohla som si to dovoliť bola som na MD. Držím palčeky. 🙂

aj my sme isli minule von v pyzamku, uz som bola unavena z toho ho kazde rano "prosit" , aby sa prezliekol z pyzamka, povedala som mu, ze "dnes" moze byt cely den v pyzamku...isli sme vtedy von, po 100m sme sa na jeho vlastnu ziadost vracali domov obliect...bola mu zima...uz vie, preco sa z pyzamka prezliekame...ako dlho to bude fungovat neviem..

aj u nas sa take stavalo.aj o zem sa mi hadzal,raz sa mi hodil o zem aj v obchode,pristupila k nemu taka pani a povedala mu ze si ho zoberie,v ten moment bol na nohach pri mne a bez placu.teraz staci ked mu poviem ze zavolam tej tete nech si ho zoberie a v ten moment je urobene co po nom ziadam.mozno to neni spravne ale zabera to,samozrejme pouzivam to az ked nic ine nezabera,ale vekom ten vzdor ustupuje.