6-ročné dieťa je smutné, že raz mu mama zomrie

neporadim ti, no len sa mi vynorila taka nostalgia z mojho detstva a doteraz si zivo pamatam ako som z nicoho nic zacala plakat ze vsetci raz zomrieme a strasne som sa toho bala..

Porozprávajte sa sním otom,že raz všetci sa pominieme ale že je to ešte ďaleko a dovtedy bude mať svoju rodinu ktorá bude sním v tom čase a tí ho podržia keď mu bude smutno za vami rodičmi a že na druhej strane sa všetci raz znovu zídete a budete spolu zas.A dovtedy budete naňho dávať pozor a v srdiečku ostanete sním kým budete znovu spolu.

Kazde jedno dieta túto fázu rodičovskej a vlastnej smrtelnosti a uvedomenia si tej situácie - raz ma.. niekedy medzi 5-9 rokmi ako ktoré.. my sme veriaci tak to nám dosť pomáha + samozrejme rodič nikdy neumrie.. 1 bunka mama a 1 bunka otec = vznikne bábätko. Polovica každej bunky nášho dieťaťa je mama/otec? Ako môžu umrieť? Žijú v tebe dalej, vlastne sú nesmrtelni.. a ty raz budeš žiť dalej v tvojich deťoch.. je to vlastne krásna predstava...

Aj moja dcéra bola taká.Plakala,že zomriem ja,jej tatino a aj nad tým,že naše psy nebudú žiť tak dlho ako my.
No netreba jej hlavne klamať veci typu,že tu budeme vždy a bla bla.
Normálne kľudne aj 5,6,7 krat vysvetliť,že smrť je súčasťou života a,že každý raz zomrie.Ale to neznamená,že s nami nezostane v našich myšlienkach,cinnoch a srdciach.A takto pomaly stále vysvetľovať.
Hlavne prosím nesklamať dieťaťu a netvrdit veci,ktoré popierajú realitu🙏🏻

Aj u nas doma sa teraz syn (6 rokov) casto zamýšľa nad smrťou. Neplače. Len mysli, že zomrieme podľa poradia a tým, že je najmladší, tak je vlastne smutný, že ostane ako posledný a sam.

Treba hlavne smrť brať ako súčasť našich životov a netabuizovať to, netvarit sa že sa to nedeje, ale samozrejme prispôsobovať to veku. Možno to má z nejakej rozprávky, tam často rodičia odchádzajú keď su deti malé aby to vytvorilo tu popoluskovsku chudinkovskú postavu. Treba jej vysvetliť, že sa to stane za veľa veľa rokov a netreba na to myslieť. Ak máš ešte svojich rodičov vysvetliť ze aj oni tu s vami ešte su. Každé dieťa si to zacne uvedomovať a nevie ako to má uchopiť. Mňa sa minule dcéra opýtala či sa dám pochovať alebo spáliť 😅 ale ešte si neuvedomuje vôbec čo to znamená ma 3 roky. Ani neviem skadial to zobrala.

Aj mna toto neskutocne trapilo ako dieta. Ale mna trapilo aj to, ze raz zomriem aj ja, ze cely moj zivot bude proste nenavratne prec. Fakt som z toho mala uzkostne stavy nejaky cas, ale samo to akosi preslo, odislo. Dietatku treba vysvetlit citlivo, ze taky je proste zivot, ale budete spolu este veeeelmi dlhy cas. 🙂 On/ona to pochopi. ♥

@anjelicek26 Na tom je založená jedna, myslím, že nejaká kaukazská rozprávka. Cudzinec vidí pohrebný sprievod a pýta sa okoloidúceho pastiera. Zomrel ten človek úplne alebo neúplne? Ten príde domov a hovorí dcére o bláznovi, ktorý sa také pýtal. Tá hneď otca poslala, aby ho šiel hľadať a pozval ho na večeru. Pochopila, že sa v skutočnosti pýtal, či mal nebožtík deti alebo nie. A to bolo, podľa jej mienky, veľmi múdre.
Ja som sa ako dieťa (7 rokov?), keď som si to uvedomila, chvíľu tak bála smrti, že som si, paradoxne, priala čím skôr umrieť, aby som to mala za sebou.

@mirka_a_hrasok Je to tak, išla by som na to rozhodne takto. Je to smutná téma, ale treba sa o tom s deťmi otvorene rozprávať.

Mna sa 4,5r po vzhliadnuti aktualnej reklamy na plamienok tiez pytala, ci zomriem a ze nechce byt bezo mna. Tak som jej vysvetlila, ze urobim vsetko preto, aby som nezomrela a ze ved aj jej babi je moja maminka a ja uz som dospela a ona stale zije 🤷🏼‍♀️ ze chodim cvicit, zdravo jeme, chodim k lekarom na preventivku… Chcela som sa vyhnut tomu, ze kazdy raz zomrie, lebo to by ju zrejme neupokojilo 🙈 je to tazko uchopitelne pre deti. Ja som ju vzala aj na pohreb a vysvetlujeme, ze vacsina ludi zomrie az ked su uz stari. Nastastie nema skusenost, ze by v nasom okoli zomrel niekto mlady alebo dieta.

Ja mám tiež takúto spomienku z detstva a to si málo čo pamätám, ale toto mi ostalo ... Presne si pamätám, že som bola s otcom na chodbe pred mojou izbou a začala som plakať, lebo tiež mi povedal také čosi, že raz všetci zomrieme ... Mala som potom také myšlienky, že čo keď sa stane rodičom niečo a vkuse som myslela na smrť a bála som sa , moji rodičia to moc nerozvíjali a to bola asi chyba ... čiže by som sa s ňou o tom rozprávala 🙂

je to prirodzena faza. moj syn to tiez riesil ako 7 rocny. ale mali potom v skole taky program ze zippiho kamarati. za mna skvela vec. riesili s nim mnoho zivotnych udalosti a on nakonic zomrel takze aj to. za mna by to malo byt na kazdej skole.
nepoadim ti moc. nam teraz zomrel dedko. vela som sa o tom s 8 rocnou rozpravala. prezivala to tazko ale nakoniec pochopila. povedat ze nezomries nie je riesenie. mozno skusit vysvetlit smrt ako taku a povedat aj to ze sa o seba staras a davas si na seba pozor, aby si bola zdrava a ziva co najdlhsie

Raz to príde na každé dieťa. Ja si to sama pamätám ako som si tým prechádzala. Rozprávajte sa spolu, uisťuj ju. Pravdepodobne niečo niekde videla, počula, pospájala si... Očividne je to emocionálne veľmi vyspelé dieťa. Väčšinou to prichádza trocha neskôr.