Túžim bývať na samote, ale mám z toho strach

Manžel Petržalčan, ja z dediny na konci sveta. Našli sme samotu, pre mňa raj, on si zvykal 10r. Až cez covid povedal, ze to bolo najlepsie životne rozhodnutie.
Na Slovensku sú ľudia veľmi viazaní kúpou nehnuteľnosti. Ja by som v Tvojom prípade hľadala nájom chalupy na 2-3r. A potom budeš vedieť.

Ja to mám naopak. Celý život žijem na dedine, kde je takmer ticho. Mám rada ticho, ale aj tak túžim bývať v meste a čím väčšie, tým lepšie. Chodila som na prázdniny k starým rodičom, ktorí bývajú v meste a zapáčili sa mi tie zvuky mesta. Na dedine je riadna nuda.

Ja by som najprv nieco prenajala a skúsila víkendy.. pretože vidiek (šla som z velkeho mesta) ma svoje deficity.. hlavne to,že som neskutočne veľa v aute.. kvôli práci deťom krúžkom nakupovanie,lebo tu sa proste vrany otáčajú. Ano je tu pekne. Ano mohli sme si tu dovoliť postaviť veľký dom. Ano je tu kľud. Ale to nie je všetko. Každý deň riešim cestovanie.. závisí ako pracuješ,aké športy a záujmy máš a koľko detí je-bude

Pokial si cez den v praci-socializacia, a nemas male deti, ktore treba vozit do skoly a na kruzky, tak je to super. V opacnom pripade ta slak trafi. Tak ako triafa mna

Ja tom mam opacne - cely zivot polosamota, teraz cca rok v BA, kde si prenajimame byt, a dom mame ako chalupu v prirode. Prenajom prave preto, aby sme zistili, ci nam mesto vyhovuje. Skus to presne takto s tou samotou.

My sme tiež túžili s manželom bývať na samote. Hľadali sme vhodné miesto takmer 10 rokov. Boli sme mladí a svet bol gombička, boli sme ochotní ísť kdekoľvek a bývať hoc aj v senníku... Našťastie sa nám nedarilo nič vhodné nájsť alebo to bolo príliš drahé, vekom sme trošku dozreli a utriedili si priority, spoznali ľudí, ktorí takto žijú a mali potom aj trošku iný pohľad na takúto "romantiku". Potom prišli deti a definitívne sme sa rozhodli, že samota má pre nás ako rodinu viac nevýhod ako výhod. Osud to zariadil nakoniec tak, že sme na dedine, máme malé rodinné gazdovstvo, chováme vlastné zvieratá, dopestujeme si takmer všetko, ale zároveň majú deti kamarátov, školu v dedine, môžu chodiť na krúžky, môžeme si vybehnúť do mesta za kultúrou, na nákup alebo len tak na výlet keď sa nám chce. V paneláku zamkneš dvere a si slobodná, ideš kde chceš a kedy chceš, máš vodu, teplo, elektrinu, na nič nemusíš myslieť. Veľa času trávime prácou na poli a okolo zvierat, kosíme a sušíme seno, chystáme drevo na zimu, orieme, sadíme...čochvíľa sa nám začnú rodiť ovečky a liahnuť húsky, nemôžeme nikam odísť na dlhšie .Aj keď prší a je zima, sme chorí a nič sa nám nechce, tak o zvieratá, dom a pozemok sa treba postarať. Na samote musíš rátať aj s predátormi, asi tam nebudú mestské služby odhŕňať sneh, možno ti zamrzne voda a prasknú potrubia, kanalizácia tam väčšinou nie je, v lete zasa býva niekde problém, že voda nie je, bez auta si stratená, všetko je ďaleko a trvá dlhšie... Ako píšu baby vyššie, radšej niečo skúsiť vo forme prenájmu aby si mala istotu, že to takto zvládneš dlhodobo. A že sa budeš vedieť aj uživiť nejakou prácou zo samoty, prípadne zvládať všetko okolo popri dochádzaní do práce.

Aj my milujeme ticho, ale bývame v dome v centre mesta, co ma svoje vyhody, vsade chodime pesi. Vyriešili sme to tak, že sme kúpili chalupu na samote, koľko krát sa v stredu zbalime a ideme do nedele, ak pracovné povinnosti dovolia🙂 Vraciame sa spokojní, oddýchnuti, stíšení..

Záleží aj od toho koľko máte rokov, hlavne v staršom veku by som nešla bývať na samotu, starší ľudia potrebujú chodiť k lekárovi, na nákupy a mať to blízko.
A je tam aj dosť práce v záhrade, kosiť, ak by si obstaral zvieratá a pod.
My bývame v okrajovej časti veľkého mesta, bolo tu pomerne ticho, teraz nám tu postavili nové bytovky, ale aj tak tu nie je žiaden veľký hluk, na samotu by som bývať nešla, budeme už len starší.
Bývala som ako dieťa na peknej samote pri lese, boli tam len tri domy. Bolo tam ticho a aj pekne, hneď za domom sme mali brezový háj, minerálnu vodu, poznala som rastliny, stromy, ale od 15 rokov som tam bola málo, len sobotu, nedeľu som chodila pozerať rodičov. Aj ľudia sa už zmenili, teraz by som sa tam asi bála bývať. Alebo ak by sa tam náhodou objavil medveď.

Ďakujem. Vyskúšať si niečo prenajať znie celkom fajn. Máme nad 30. Deti nemáme ani neplánujeme, aj keď nikdy nehovor nikdy. Voľný čas trávim už roky čo najviac mimo civilizácie, teda skôr hľadaním miesta, kde bude trochu kľudu alebo doma rôznymi aktivitami. Nebaví ma nakupovať, chodiť do fitka a celkovo také tie vymoženosti mesta (nákupáky, kaviarne, kino..) prakticky využívam minimálne, ak vôbec. Aktuálne máme s mužom prácu, ktorá by sa nevylučovala s bývaním na samote, ale čo bude v budúcnosti nikto nevie, aj to ma odrádza. Šofér som slabý, takže ďalší argument proti.. Fyzickej práce sa nebojím, ale ako dievča z mesta by ma možno realita prefackala, neviem.
Ani na dedinu sa mi moc nechce. Muž je z dediny a to tiež je také, že z každej strany sused, každý má inú predstavu ako tráviť čas, každému vadí niečo iné atď. Nie som nejaký neprispôsobivý vyvrheľ. Muž mi vraví, že sa až moc zamýšľam nad všetkými naokolo, byť milá, neobťažovať nikoho a nijak, slušná, uhýbať sa, atď. A pritom sa ľudia fakt ani len slušne uhnúť na chodníku nevedia. Možno som len vyhorela z tohto celého tu, ale fakt posledné mesiace ma každý jeden deň ubíja to, že kam sa tu pohnem, tam sa niečo deje, všade veľa všetkých a všetkého.

Ak máš na to financie, tak si skús prenajať nejakú chatu a vyskúšaj si to.. svoj byt daj do prenájmu a ty buď v prenájme.. tak zistíš či ti to vyhovuje a potom si kúp niečo svoje..

@autor mam pre teba par postrehov zo zivota na polosamote - ja som odtial odisla napriklad preto, ze mas vsade daleko, spoje raz za par hodin, kedykolvek potrebujes lekara, lekaren, potraviny, spotrebny material a milion dalsich veci pre bezny zivot, startujes auto. V zime sme neraz nemohli vyliezt z domu, lebo sneh, ktory sme si pekne "odlopatovali" sami.
Este rataj s tym, ze ak nebudes mat nejake inteligentne kurenie, rano sa budes budit do zimy a pol dna behat okolo kotla. Ked ti vypadne elektrina, budes s riesenim na chvoste.
Plus vela riesis udrziavanie samotneho domu a pozemku - napr. nekonecne kosenie.
Ale je to moj subjektivny pohlad, mne tieto veci hrozne liezli na nervy, teba mozno budu tesit.

Aj my s mužom sme odišli z mesta na ďaleký vidiek a ja som strašne nechcela...teraz by som nemenila ani za nič ...nedá sa to porovnať je to úplne super

Treba si to najskor vyskusat… mestsky clovek ani netusi, co to je, v sobotu po 10:00 uz nekupit pecivo az do pondelka rana, pripadne na objednavku. Ze nie je kam ist, za vsetko treba startovat auto. Hlavne tí a tie, co sa boja jazdit, to je nevyhnutnost na dedine. Ziadne ihriska, kaviarne, kazdy cuci len doma. Susedia nemaju nic ine na robote, tak stolkuju… ale zas mnohym taky zivot vyhovuje… skus si prenajat mozno dom na dedine a ak ta to bude naplnat, tak hor sa do toho! 😉👍🏼

@mane01 no, len ja píšem až o samote, nie o dedine so stalkujúcimi susedmi a s obchodom, ktorý je aspoň cez tie pracovné dni a v sobotu ráno otvorený

@mane01 prosím pekne v ktorej dedine nakúpiš pečivo v sobotu do 10? :D bývam na dedine a obchody sú tu do šiestej večera. Aj nedele 🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣

Autorka prid ku nám do Oravskej Polhory 🙂

@timea301196 vazne, tak to gratulujem, nasi byvaju na dedine o 1500 obyvateloch, a obchod je tam otvoreny v sobotu do 12:00… a teda ked neprides rano alebo nemas objednany chlieb, tak smola …

Ako… niekomu aj to vyhovuje… zasoby nakupi na tyzden dva… da sa to, ale treba planovat. Ja som tiez skor introvert, ludia by mi nechybali… ale clovek musi bud fungovat skromne, alebo dobre planovat. Mozno idealne vybrat samotu, co nie je daleko od civilizacie… ze napr.autom si za 15 min. v nejakom tom Kauflande… treba vyskusat, ale ja by som isla na to postupne… najskor prenajat, potom daco kupit… lebo takto z rusneho mesta to znie fantasticky, ale nie je to pre kazdeho.

Ahoj, my sme šli z mesta na dedinu, ale najprv sme dva roky žili v podnájme. Vyskúšali sme, či zvládneme aké je to nemať všetko na dosah a ranné cestovanie. Prvé mesiace boli pre mňa ťažké, ale tým že som si vravela, že je to len podnájom a môžem sa kedykoľvek vrátiť do mesta, tak som nemala pocit, že som v klietke.
Naučila som sa lepšie plánovať, viac si užívať prírodu a hlavne spomaliť. Ale pracujem v IT, mám viac HO, asi veľmi záleží čím sa človek živí, lebo každé ráno ísť do mesta kvôli práci trochu vytrhne z tej idylky od bučiacich kráv a traktorov 🙂 Teraz sme už na dedine vo svojom a nemenila by som.

@mane01 to aj u nás tak je. Dokonca aj pondelky obchod zatvorený, keď si neobjednas pečivo tak ho v sobotu proste nemáš, a o knedliku ani nehovorím 😂 a to nebývame niekde v lese. Taká normálna obec, riadne vybavena, škola, škôlka, blízko do mesta.

Ja som po rokoch zistila, že ani nie je dôležité, či býva na dedine alebo v meste, kto má vzťah k prácam, ktoré treba robiť na dedine, tak si tým dobre vyplní voľný čas a kto k tomu nemá vzťah, tak si vyplní voľný čas tým, čo ponúka mesto. Dôležitejšie je akých má okolo seba ľudí aj v rodine a v blízkom susedstve. Ja som na dedinu chodila rada, ale kvoli rodičom, páčili sa mi tam aj brezy, ale tie sa dajú nájsť aj v meste.

@timea301196 my bývame ne dedine (700 obyvateľov) a v sobotu po ôsmej ráno už u nás nekúpime žiadne pečivo...

Tiež by som chcel bývať v kľude... presun na dedinu nepomohol, týrané psy ktorým sa nikto nikdy nevenoval ktoré majú v noci záchvaty, nenápadná píla za rohom kam vozia drevo z celého okresu, v lete záhradné party do noci... ach jo. Aj ten drbnutý rozhlas keď začne to by som tiež najradšej rozkopal, "podnikateľ z ... ponúka ..." - shut the fuck up! 🙂

Ako sa poznám, keby som si našiel nejaké pokojné miesto, na druhý deň tadiaľ začnú lietať motorkári. 🙂 Mám veľkú výhodu že na mne nikomu nezáleží tak môžem zmiznúť hocikam, zatiaľ si tréningovo čítam "Raději zešílet v divočině" a uvidíme.

@pomantac tak naša dedina ma vyše 4000 obyvateľov. :D takže u nas sa da kúpiť aj v nedeľu plus prinajhoršom zájdem do mesta 17km :(

Netreba ti samotu, staci male mesto, alebo dedinu, pripadne vzdialenejsiu mestsku cast. Najskor si len vezmi dovolenku, chod niekam sama, na nejaku chatu, do prirody, alebo do zahranicia...oddychni si a potom zvazi, ci sa chces stahovat mimo mesta alebo nie....

Vyckaj casu🤔ja som na opacnej strane, ked nie som dlhsie na Nivach, siju so mnou certi👿. Ale rozumiem aj tebe, ze z tych vecnych vibracii si na prasky. Mam na zahrade staru maringotku, skoro skoncila rozpilovana v srote. Zacala som ju renovoivat a planujem ponukat na zotavenie tebe podobnym. Nejaky zakladny komfort s vyhladom do kopcov Malych Karpat...ozdravovna LenTy a clovek denne (z okna).

velmi dobre ti rozumiem,lebo my sme takto vyhoreli vo velkom meste. doslova sme utekali zo sidliska do lesa, na turistiku, na bicykle aj pocas tyzdna viac krat. byvame 2.rok na dedine, a hoci to nie je samota, tak sme na kraji dediny blizko lesa ,takze ozaj mame aj ten klud od "spehujucich susedov",ako pises🙂 je to velmi dobry kompomis medzi samotou a civilizaciou. mame blizko obchod (5 min peso ani nie), postu (2 min peso), zasielkovne, dobre spoje do blizkeho mesta (5 min na zastavku peso), v zime mame odhrnuty sneh, atd. na druhej strane ked pozriem z okna, vidim lesy a polia, nie susedove okna. nedoliehaju ku nam velmi zvuky z dvorov (kosacky,pily,psi a pod), ani hluk z cesty, ani dymy z kominov, .takze skus mozno taku verziu kdesi v dedine, ale na kraji. do hlavneho mesta idem pracovne viac krat za rok, ale uz som si odvykla, uz som tam nesvoja,staci mi par dni🙂 zas je pravdou, ze my sme dost flexibilni, akonahle by sme zhodnotili, ze je nam tu na prd, predavame dom a ideme inde. ludia celu historiu stavali, burali, prichadzali prirodne zivly a zacinali odznova, prisli spolocenske zmeny -presuvali sam stahovali. toto je zivot, clovek je tvor flexibilny.

Som panelakove decko zo sídliska v malomeste. Nenávidela som to tam odkedy si pamätám, snívala o samote u lesa 🙂

Ked sme kupovali dom (dedina ktorá už je mestskou častou) tak sme mali veľké plány, ako budeme pestovať, sliepky chovať a raz ked budeme pripravení - dieťa už bude veľké a práca nebude viazaná na mesto tak to predáme a pôjdeme dakde na kopanice…

Realita? Dieťa už je na strednej, práca sa da robit s hocikade a stále sme tu. Záhrada len okrasna, max nejaké byliny, ovocie, zvery ziadne, vôbec nás pestovanie a záhradkárčenie nechytilo, pozemok by nam stačil aj polovičný …

Proste na hospodárenie a život na lazoch nemam povahu, som mestský človek aj ked som si celý život myslela opak

V rámci prace dosť cestujeme, často mavame zákazky na samotach, niekedy tam aj bývame takže takýto život mame sčasti aj vyskúšaný. Na jednej strane týchto ľudí a spôsob života obdivujem, hospodárstvo, sebestačnosť, klud a krásna príroda okolo …

Na druhej strane to ma aj svoje tienisté stránky. Spomenies si v sobotu ze mas hroznú chuť na čokoládový koláč, ale nemáš kakao, natieras plot a tesne pred koncom ti dôjde farba. V civilizácii sadnes do auta za chvilu si v supermarkete, v stacebninach, na samote budto ides pýtať k susedom roztrúseným okolo (pričom dvaja najbližšie sú socky a alkáči nemajú nic, ďalšie usadlosti sú chatári ktorý rám niesu, kým obehás tych normalnejsich hodina, dve zabite …
Alebo cestujes 30-50 km do mesta …

Dá sa na to zvyknúť, ale trvá to. Naučíš sa kupovať do zásoby, poradiť si ale trvá to roky. A byt aspoň čiastočne sebestačný co sa týka potravín
Ked mas deti ešte horšie, veľa ľudí ich učí doma, ale na krúžok ich vozia ..

K tomu také špecifiká odľahlých oblasti, v zime sneh ktorý nikto neodhrnie, potrebuješ 4x4 a reťaze, telefónny signál raz je raz nieje, internet ten najdrahší ak vôbec, elektrika vypadáva, na kuriéra, poštu zabudni všetko ostáva v spádovej dedine, svojský domorodci obývajúci lazy naokolo

Nieje samota ako samota, čím bližšie k mestu tým drahšie a skaredsie, čím ďalej od civilizácie tým krajšie ale náročnejšie na život

Autorka vyskúšajte uvidíte, veľa ľudí žijúcich na takýchto usadlostiach ponuka ubytovanie za malú pomoc na hospodárstve, alebo prenajímajú ubytovanie, dá sa vyskúšať si takýto život a porozprávať sa s ľuďmi o výhodách, nevýhodách. Samota pôsobí romanticky, ale nieje to pre každého