Trpím
neviem či to patrí medzi rodinné problémy ale druhý deň chodím do práce, drobec bude mať v júli 3 roky, nechodí do škôlky, strážia ho babka aj dedko, je o ňho dobre postarané ale ja neskutočne trpím. Je to len druhý deň a ja prídem domov z práce a plačem a plačem a plačem. ani sa neusmievam, som ako kôpka nešťastia. A vlastne prečo? Mam pocit že som ho opustila a že ten čas čo sme teraz spolu je neskutočne krátky a aj to sa mu nevládzem venovať lebo som neskutočne vyšťavená z roboty. zažívali ste to aj vy? prejde to? 3 roky každý deň byť s mojou láskou celý deň a zrazu byť s ním len večer, a aj to je tu ešte domácnosť a varenie a tá neskutočná únava. mam pocit že mi unikne takto život medzi prstami a neviem či to stojí za to. Komfort čo sa týka peňažného zabezpečenia alebo uplné venovanie sa môjmu synčekovi? mam vlastne na výber? ach jaj 😔 😔 😔 😔
@siska53 ano až tak 🙂 nie je to normálne, všetci naokolo to zvladli v pohode, ale ja som na nho strašne naviazaná, ale strašne, možno aj tým čo som prežila v minulosti. A možno treba len čas, zvyknúť si, lebo toto trvá len dva dni a ja mam nonstop opuchnuté oči od plaču :o) aj teraz rukam, synček išiel s tatom na nakup lebo som sa musela vyplakať aby ma nevidel 🙂 čistá komedia.
Nechcem zlahcovat tvoje pocity, ale zrejme by sa take dostavili aj cez leto, kedy by ti skoncila rodic.dovolenka. Tiež mam tak staru dcerku ako ty, v juli 3 rocky a teraz je v takom uzasnom obdobi- urecnena, vesela...a tiez by mi srdce trhalo. Myslim vsak, ze to chce este par dni a bude dobre. Je to predsa len novy rezim pre oboch. Ak to syncek zvláda bez teba dobre, odviedla si kus roboty a je to samostatne chlapciatko 😉 len nech nevidí na tebe tvoj smutok. Drzte sa, urcite to zvladnete 🙂
ále nemaj žiadne strachy, je to len normálny prejav mamičkovského citového naviazania sa na dieťatko. Je dobré, že ono je v dobrých rukách a tiež si potrebuje zvyknúť aj na iných ľudí, aj byť bez teba, lebo sa bude maminej sukne držať aj v 35-možnože aj dlhšie.
Ten pocit je normálny, ale myslím, že s ním treba bojovať. Veď si od neho nešla hned po materskej-myslím po 40týždnoch po porode. Urobila si pre neho to najlepšie vtedy, keď si bola pri Nom a teraz tiež, že si pred tým ako príde do kolektívu cudzích detí a učiteliek trošku privykne, že ho maminka celý život nebude nosiť na rukách, takže si to vyriešila úplne perfektne pre neho a myslímj, že aj pre teba. Je to len ďalší vývojový krok v jeho aj tvojom živote. Myslím, že v správnej chvíli.
Budeš mať z neho šikovného chlapčeka. A ve´d ak som to pochopila správne, tak večer ste spolu, tak sa sním porozprávaj nakoľko sa to dá, vyblázni sa s ním, ke´d to ide, prečítaj mu...a neboj je to len prvý krok osamostatnovania sa jeho,ešte ich bude veľa, až jedného dńa stratíme naše deti skoro úplne, až pôjdu svojou cestou. A je našou úlohou ich na to v správne chvíli krok po kroku pripravovať a povedzme si úplne aj nás musíme na to pripravovať-to býva niekedy ešte ťažšie, ale inak nám hrozí že sa z nás tanú matky stíhačky aj v ich dospelosti a to predpokladám že nechceš:OD 😀 😉
A manžel má k tomu aký postoj? Máš možnosť ostať s dieťaťom do 6 rokov doma. Peniaze síce nedostaneš, ale zdravotné ti uhradí štát. Stačí podpísať jeden papier na poisťovni.
@lzusak kludne sa vyplac, netusim aku mas pracu, otazka je, ci vies do buducna poriesit mozno pracu z domu, vlastny biznis, ktory by sa dal riesit popri dietati, na druhej strane si uvedom, ze dieta v istej chvily potrebuje impulz aby bolo samostatnejsie, dokazalo fungovat v kolektive bez mami, urcite si najdete sposob ako si intenzivne vyplnit cas, kedy ste spolu....
a navyše ak veľa plačeš, myslím, že to asi aj manželovi začne liezť po čase na nervy...chlapi maju na tieto ako si sama napísala komédie veľmi obmedzený limit chápania 😅
@lzusak šup na ďalšiu materskú 🙂 ale nie, vážne,myslím, že tvoje pocity celkom OK nie sú. Každá z nás to prežívala po svojom, ale asi by som volila lekára, možno máš niečoho nedostatok a možno potrebuješ radu psychológa. Tvoje dieťatko potrebuje mamičku spokojnú, vyrovnanú, nie vystresovanú z toho, že od neho odhádza do práce.
@lzusak nie je dobre byt takto prilis naviazana na dieta, skodis mu tym 😒. takze popracuj na sebe a na svojom probleme, (z minulosti?). Citova zavislost je velky problem a bude to neskor problem aj pre tvojho syna, ked si bude sam vytvarat vztahy a nebude to pozitivne 😖, porozmyslaj nad tym. 😉.
@lzusak postupne sa to zlepsi.ja som nastupila do prace na ciastocny uvazok ked malo moje prve dieta 10mesiacov.zili sme vtedy v anglicku a vtedy mi skoncila materska.prve dva tyzdne som si to v praci odplakala,ale postupne sa to zlepsilo.minuly rok sme sa vratili na slovensko a ja som zacala pracovat zase iba na ciastocny uvazok,tentokrat cez vikendy.zijem v bratislave a zamestnanie som mala pri nitre a tak som tam jednu noc aj prespavala.syn mal rok a pol ked som bola bez neho prvu noc.niekolko tyzdnov som si celu noc ked som bola bez neho.pozerala fotky a videa v mobile a plakala som .ale postupne sa to zlepsilo.teraz som od januara na materskej s druhym babom, syncek ma dva roky a dva mesiace,dcerka desat tyzdnov. Takze neboj sa to sa zlepsi.ja som si to tiez odplakala.🙂
viem ako sa citis, ale ver mi, ze to prejde. nebude to zajtra, no o taky mesiac s tym budes uplne v pohode. ver mi. a rob vsetko preto, aby ste si zvykli na tuto situaciu, rozhodla si sa pre nu, hned na zaciatku to nie je lahke, no pridete do toho. uzivaj si kazducku chvilu, ked prides domov z prace, kazde volno, a ver tomu, ze aj pre tvoje dieta je prinos to, ze je teraz s babkou a dedkom, potom pojde do skolky, aj tam sa mu bude pacit. neboj sa, uvidis, bude to lepsie. prajem vela vela sil 🙂
@mamavera
@lyzzy
@aliza
@adelakk
@veroninna1 Ďakujem za povzbudivé slová. Nechcem byť do malého šiestich rokov doma, on potrebuje detský kolektív a nie byť doma pri mame tak dlho. a keď by bol v škôlke čo by som celý deň doma robila? :o( chcela som ísť do práce až od toho augusta, lenže sa vyskytla dobrá pracovná ponuka, tak som ju prijala a teraz si len na to musím zvyknúť. je ale možné že to vzdám, aspoň teraz sa mi všetko zdá tragické 🙂 drobec si len rano vraj trošku pomrkná a potom ma celý den nespomenie, takže som zistila že ta citová naviazanosť je asi len z mojej strany 🙂) ale som šťastná že je ok aj keď si myslím že dieťa to cíti, tú zmenu a všetko okolo toho ☹ druhé babo plánujeme o dva roky. A snáď tie spomínané lieky nepotrebujem a nie som psychicky labilná 🙂 len som strašne smutná, chýba mi moje chlapča ked nie som s ním celý deň, skôr si myslím že by bolo čudné, ak by som to niesla v pohode. dakujem dievčatá ešte raz, držte mi palce nech toto smutné obdobie prejde rýchlo.
Kazda mama sa musi zmierit s tym, ze raz pride den ked s nim uz nebude 24 hodin denne, ze s nou nebude kazdy den, ze raz bude chodit ku nej len na navstevy. Miesto toho aby si sa uzierala uzivaj si chvile ked ste spolu. Zivot je o tom, ze dieta musime podrzat v naruci vzdy ked to potrebuje, ale musime ho z tej naruce aj pustit, lebo aj mama aj dieta musia zit svoj vlastny zivot. Dlho spolu, ale casom aj kazdy zvlast.
@lzusak zober si,ze 90% rodin tak funguje.... Vsetky deticky, alebo vacsina pojde od maminky v troch rokoch. Ja som skor obdivovala mamicky, co davali dietatko v jednom rocku do jasli,lebo museli...tak to by som videla,ze cloveku by mohlo byt luto, ale nebolo...dietatko si zvyklo, vsetko bolo ok....
@lzusak to je prvotny sok zo zmeny prostredia, pozname to vsetky.
a asi to bude zniet tvrdo, ale musis si len zvyknut, ina moznost nie je. ja som sa vratila do prace po roku, mam dvojicky, a babky nevypomahaju-tak si vies asi predstavit, ako bolo mne. unavena som stale, velakrat si myslim, ze toto dalsich 20 rokov nezvladnem. ale rozhodnutie mat rodinu bolo nase vlastne, a my za tu rodinu nesieme zodpovednost-ci uz osobnu,alebo financnu. ked ti bude zle, vyplac sa, vyzaluj (hoci aj tu na konovi🙂), no a v praktickej rovine sa pokus chodit skor spat aspon dvakrat do tyzdna a planuj si povinnosti tak, aby si stihala (ja mam time-manazment uz celkom slusne zvladnuty, prides na to tiez 😅).
a ako vravi moja mama-ked mas pocit, ze uz nevladzes, tak to znamena, ze si len v polovici.. 😉
@lzusak je to len docasne,nie si zvyknuta byt asi bez dietata,a urcite trpis odlucenim len ty,deti si zvyknu,nemaju problem a aspon sa asocializuju...prospeje to aj tebe aj jemu,lem to netreba brat tak tragicky...deti ti nebudu sediet cely zivot za zadkom,musis sa naucit dat im kridla,aby mohli lietat a spoznavat svet,bez teba,byt samostatne...a ty sa tiez musias naucit chvilu byt bez nich 😉
Neboj, to prejde. Si len zvyknutá na malého a je ti smutno, to je normálka lebo naraz s ním nie si stále. A možno aj trošku žiarliš, že ho má dedko a babka a nie ty 😉 . Keď pôjde do škôlky a uvidíš, ako sa hrá s druhými deťmi, tak to bude zase o niečo lepšie. Len to treba vydržať a zvyknúť si, raz to muselo prísť. A kľudne si poplač. Ja mám dospeláka a tiež čakám, že každú chvíľu mi uletí z domu a to je už trvalý stav.
@lzusak po pravde mne trvalo dost dlhu chvilu /aj par mesiacov/ kym sme si s dcérou zvykli na full time job. A to som na polovicny uvazok pracovala od jej 1,5 roka. Ale predsa len cely den v praci, ranny zhon obliect seba, ju a neprist neskoro, po praci letiet za nou do skolky - nechapem ako to robia ine zeny ale aj ked robim len 7,5 hod denne nestiham
Casom si najdes v tom vsetkom system. A nezufaj este bude aj horsie. Predsa len raz pojde aj na tyzden prec, na prázdniny k babke, do skoly v prirode....casom bude z neho drzy pubertaka jedneho dna odide z domu uplne. Myslim ze vsetky tieto veci znasaju rodicia a hlavne maminy ovela horsie ako deti
A co tie rodiny kde maju 2,3,4 a viac deti....plac nikomu nepomoze...treba zatat zuby a ist dalej...v zivote su vaznejsie problemy a nie taketo somariny....🙂
@keram3053 ja viem že sú vážnejšie problémy, mne o nich hovoriť nemusíš, práve preto viem, aký je život hrozne krátky a čas v práci je vlastne stratený čas, lebo všetok čas by sme mali tráviť s tými ktorých ľúbime. ale tak, takto sme si to my ludia zariadili, peniaze hýbu svetom a preto musíme pracovať. snáď to naozaj zvládneme a bude dobre 🙂
@lzusak ..a čas v práci je vlastne stratený čas..........
To si prosim ta ako myslela? Ja chapem, ze si smutna (2hy den v praci) ale ako si Ty vlastne predstavujes zivot?
Praca je sucastou kazdeho cloveka.....bez prace by na tomto svete nic nebolo.
Dufam, ze mas len "po-matersku" ponorkovu chorobu a rychlo Ta to v kolektive a v spolocnosti s inymi ludmi prejde.
Daj o sebe vediet tak o mesiac-dva
@lzusak uf,to az,tak? Mne maly pojde od septembra do skolky,scerka zas bude s dakym doma,kedze mna oficialny navrat caka o rok..obavam,sa,niecoho podobneho,co zazivas ty..ako zvyknem,bytnobcas bez,nich,ale to tak,dve,maximalne 3hodiny..verim,ze sa tu nakdu maminy,co dodaju tebe,(a tak,trochu aj,mne do,buducnosti) silu a optimizmus.
a verim,ze trpis..len,neviem,co s tym,hadam,cas to vyriesi a zavediete si rezim,aby si bola aj s dietatom,dost,aj domacnost,aj praca aby nevystavovala.prve mesiace su urcite vzdy narocne pre vsetkych..