Som unavená riešiť stále to isté

Vztah ta nema vycerpavat. Hadky formuju vztah,su normalne vo vztahu,ale nemali by ta vycerpavat. V tvojom pripade tato apatia je zrejme koniec. Neviem sice,preco nechces od neho odist a dobrovolne sa chces dalej trapit.

@marca12 ľúbim ho, voči nemu som cítila lásku o ktorej som snívala. Naozaj to bolo silné, krásne, boli samozrejme chybičky ale bolo to to, čo som si vysnívala.
Ale čím ďalej, tým viac rozmýšľam nad rozchodom a prináša mi pocit úľavy. Zároveň sa bojím odísť, bojím sa zlomeného srdca a samoty. Toho pocitu že on nebude :(

Neviem vôbec čo robiť. Neviem či ostať, neviem či som naozaj šťastná, či je toto vôbec láska ? Čo mám robiť.. neviem

Keď ostaneš v tomto toxickým vzťahu, priateľ tu bude, ale ty nebudeš. Možno fyzicky áno, ale tvoja duša uhynie, budeš udupana a nešťastná. A jemu to bude jedno. Zdvihne sa a pôjde k inej

A kolko ste spolu?

Ak sa bojis sama,skôr si nanho naviazana. Mas rada pocit,ze je tam s tebou. Alebo si sadomasochista a mas rada byt smutna a nestastna. Toxicky vztah nici cloveka o par rokov sa ti to prejavi na zdravy a potom uz nie je cesty spat. Neboj sa byt sama. Skus sa mat rada. Jasne,ze ti bude smutno po rozchode a budes spominat len na to dobre. Ale cas vsetko zahoji a pride niekto,kto si ta bude vazit,pri kom sa budes citit dobre.

Tento stav u mňa bol veľakrát počas manželstva. Vždy za tým bol len problém v komunikácii. Je sranda, že nás stále učia, že ženy a muži sú si rovnocenní ale to neznamená, že môžeš s mužom hovoriť ako s kamoškou. Prosto na verbalizovanie svojich potrieb nesmieš s mužom hovoriť jazykom mužov ale ženským. Kedysi sa to ženy učili. Škoda že v dnešnej dobe sa táto múdrosť nepredáva z generácie na generáciu. Ušetrila by som si roky podobného trápenia.
No keď som to celé začala praktizovať tak sa moje manželstvo zmenilo na nepoznanie. Pokiaľ si neskúsila všetko, nehádž flintu do žita. Potom by si si to vyčítala.

@terry658 vies dat prosim nejaky priklad?

@terry658 čo to znamená v praxi? Ako má taká komunikacia vyzerať? Mnoho krat sme riešili problémy medzi nami, ale nejak nevidím zmeny z neho strany. Mám pocit že na celé kašle a odomňa žiada stále väčšie zmeny.

Komunikovať treba. Netušíme, aký máte problém, tak nevieme ani nič vyriešiť. To isté v manželstve. Keď ten druhý nevie o probléme, lebo ty už nemáš chuť sa ozvať, tak on žije v pohode, že je všetko OK.

Nezostať v takomto vzťahu , trápiš sa, teda on ta trápi vie o tom , a aj tak to robí . Si v toxickom vzťahu. Čím skôr odíď, najskôr budeš nešťastná a neskôr ti bude omnoho lepšie, a uvidíš aj to , čo teraz nevidíš . A budeš vďačná za to, že si odišla včas

Tak na toto môžete nájsť odpoveď len vy. Každý muž si v podstate potrpí na niečo iné. Všeobecne muži neznesú kritiku. Žiadne poukazovanie na chyby priamo. Obviňovanie už vôbec nie. Skôr prezentovanie svojich pocitov.
Citim sa zranená, keď sa toto deje.
Necítim sa v bezpečí, keď mi to povieš takto.
Mám pocit, že ma nemiluješ, keď.....
Naozaj som smutná, keď.....
Prosto naučiť sa verbalizivať svoje emócie. Muži sú potom odzbrojený. Každý zdravý muž chce aby jeho žena bola spokojná a šťastná.
Ďalšie pravidlo je aj keď mužovi povieš nejakú negatívnu vec týmto spôsobom, musíš mu povedať aspoň 5-10 pochvál predtým než mu povieš o ďalšej veci, čo Ťa štve. Ale tie pochvaly musia byť úprimné.
Potom je tam veľa ešte drobností, ktoré musíš odpozorovať, u každého chlapa je to inak. Ale vo všeobecnosti ak chceš aby chlap niečo urobil, tak ho zato pochváľ pred rodinou, kamarátmi. Prosto povedz, že si taká rada, že toto a toto urobil a, že sa potom cítiš ako princezná. Ten chlap to zaručene bude robiť stále aby Ti spravil radosť. Akonáhle povieš jedno negatívum pred ostatnými tak to ten chlap bude naschvál robiť dokola.
Tiež pomôže zistiť aký má ten druhý jazyk lásky. Tie testy sa dajú stiahnuť mám taký dojem. Keď vyjde nejaký výsledok tak sa z knihy nauč aké prejavy lásky preferuje a opakuj och každý deň.
Držím prsty.

@mrkvicka060 odpovedala som v príspevku vyššie, až potom som si všimla, že si písala.

Možno som to zažila- neviem o akej situácii píšeš. Ale sú to len obdobia. Ak máš niekoho rada príp sa nevieš od neho odpútať je to ako na horskej dráhe. Raz ti to prestane vadiť resp neriešis presne ako si napísala lebo si z toho unavená a vieš ze tým nič nezmeníš len sa pohadate alebo zasa bude nepohoda a inokedy ti to opäť začne vadiť natoľko ze zvažujes až pomaly rozchod, spravidla ak máš nejaký problém alebo je dlhšie obdobie kedy je vám fajn a on to zasa po.... Žiaľ je to bludný kruh, cele zle. U mňa sa stale ta zlosť a bezmocnosť zmeniť to co na ňom doslova už nenávidím žiaľ vráti. A trvá to už fakt ze pomaly viac ako 13 rokov ale čo narobím keď ho mam rada 🤗

Ja som nieco velmi.podobne zazila teraz nedavno. Chcela som sa rozist, ale som to odkladala. On to to potom urobil za mna a pocitila som ulavu.

@loliki riešime to už cca rok. Prosím ho aby sme komunikovali, aby mi povedal ak je problém miesto “urážania” - nerobí tak. Prosím ho aby sa voči mne správal menej arogantne, aby sa vyjadroval s láskou a nie ako “k psovi”. On je v podstate človek s dobrým srdcom, ale aktuálne mám pocit že sme tak rozdielne svety.
@terry658 presne túto metódu používam od začiatku. Povedať emóciu a pocity - nie výčitky. Ale spätnú väzbu dostanem “je otravne ako ťa všetko zraní, bolí a dotkne sa ťa” neviem ako inak veci formulovať keď nie “bolí ma keď sa somnou takto rozprávaš..” atp

@lb1984 ľúbim ho, preto sa nedokážem rozísť. Neviem si predstaviť aké to bude ale zároveň mám tu myšlienku čím ďalej tým častejšie v myšlienkach. Nemyslím, že sa to zmení. Odomňa chce aby som sa smiala, usmievala, nebrala veci citlivo a keď naopak poviem čo ma mrzí tak je to “takýto som, tak by si asi mala byt s niekym iným”
@monro

Tak určite skúsiť nejakého dobrého manželského poradcu. On bude vedieť viac poradiť.

Pre mňa osobne je vo vzťahu dôležité osobnostne rásť. Byť pri človeku, ktorý vás podporí, pri kom sa cítite dobre a môžete byť sami sebou. Mala som 10 ročný vzťah, ale posledné roky som vo vzťahu prestala pociťovať šťastie a zo dňa na deň som odišla. Spôsobilo to veľa ťažkostí, bolo to náročné ale neľutujem a nikdy ľutovať nebudem.
Človek si musí vážiť sám seba a vedieť kedy je spravny čas odísť. Samozrejme, nenabádam na rozchod, len vy skutočne viete, či to stojí za to, ale ja už po svojich skúsenostiach viem, že žiaden chlap nestojí o to, aby sa žena pri ňom cítila menej cenná a môže to byť aj najväčšia láska na svete.

Podľa mňa vie ako ho ľúbiš, vie že neodideš, je si tebou istý, preto si dovolí stále prekračovať hranice a manipulovať ťa poznámkami typu "takýto som, tak by si asi mala byť s niekym iným", ak ťa naozaj ľúbi a videl by, že ťa pre svoju ľahostajnosť k tvojim pocitom stráca, tak možno by pochopil a zmenil rétoriku. Ja som tiež počas vzťahu s manželom mala obdobie sklamania a hnevu, bola som letargická, ignorovala som ho a všetko čo hovoril, trvalo to skoro rok a tiež som mala pocit, že koniec, toto už nerozchodime, len som to akosi nedokázala ja ukončiť, čakala som, že sám odíde, neodišiel, zrazu mi jedného dňa povedal, že ho trápi, že som na neho nahnevaná a trvá to už skoro rok, že si to všimol a uvedomoval, len čakal, že to prejde, potom sme si sadli, porozprávali sa, on zabojoval, snažil sa dokázať, že mu na mne záleží (nosil kvety, chodili sme von, zobral ma na dovolenku) a zrazu moje pocity ustupili, bolo to pred 10 rokmi a dnes sme manželia a máme dieťa 😉