Som nešťastná

@karolinka21 napadol ma už aj rozvod, predať byt a odísť niekam do mesta. Na koníčky, výlety a pod. nemáme financie, tak preto som stále doma

@omnos a to, kde sa chcem zamestnať....to môj muž absolútne odmieta. Viem, že práca by mi pomohla, ale nie tá, kde som pracovala pred materskou.

@omnos Prečo nejdeš pracovať? Budeš medzi ľuďmi aspoň.

@koniarova nemám kam dať malého. Do škôlky mi ho nezobrali a nemám nikoho komu by som ho mohla zveriť a na opatrovateľku nemám ani náhodou.

@omnos Aj na dedine žijú mladí ľudia s deťmi. Skús ísť s malým na ihrisko, tam môžeš spoznať mamičky, prípadne sa spýtaj napr na obecnom úrade, či v dedine nie je materské centrum alebo nejaká skupina nadšencov, ktorí robia aktivity pre deti. Takto môžeš spoznať ľudí a nájsť si aspoň známych. Ja som sa takto prechodne presťahovala z BA do rodnej dediny môjho muža. Teraz sa mi smeje, že už tam poznám viac ľudí ako on.
Skús sa spriateliť so susedmi, priniesť ochutnať koláč, alebo pri prechádzke pochváliť peknú záhradu. Ani priateľstvo so staršími nie je na škodu. Môžu Ti v budúcnosti postrážiť malého, Ty môžeš pomôcť napr doniesť nákup. A starší ľudia sú obvykle vďační, ak s nimi niekto prehodí pár slov. Preto sa hlavne neľutuj, hlavu hore, chce to pozitívne myslenie. Vzchop sa a urob niečo preto, aby si sa dostala zo svojho stavu sebaľútosti.

možno napíš aj tu na MK či nenájdeš aj tu nejakú mamičku z tej dediny a môžte chodiť spolu von, spolu kočíkovať 🙂 ak sa smiem spýtať (nemusíš písať tu ale napíš do IP, v akej dedine žiješ? ). Určite sa ti sami ľudia nebudú ponúkať, musíš byť práve ty tá ktorá niekoho osloví, prihovorí sa, tak nájdeš kamarátky aj na dedine. 🙂

@liebling98 Pekne si to napísala, súhlasím s tebou, len škoda, že ja mám takú povahu, že susedov pozdravím a tým to pre mňa končí, ťažko naväzujem nové známosti, nechcem nikoho otravovať, to je môj problém a to ani lieky nevyriešia asi, alebo možno nejaká konská dávka antidepresív

@omnos každého niečo trápi. a niekedy si myslí, že to už nezvládne. ktovie, či Ti tie lieky vôbec pomáhajú. a bývate sami? no to je ťažko, ked ste v novom prostredí. ja tiež nemám tu kamarátky, tiež na materskej a ešte pod svokrinym "dozorom"... tiež mi už z toho šibe. ale skus si najsť nejake zaluby. ja by som strašne chcela bývať v dome, mať záhradku, môžeš len tak vyjsť von aj s malým, niečo sa hrať s ním... skus na to na chvilu zabudnuť, a uvidiš, ako sa to bude vyvijať.

@omnos možno sa nájde niekto, kto osloví Teba.

@lenbea ďakujem, skúsim navštíviť aj MUDr. možno je to aj zle nasadenými liekmi, ktovie.....

@lenbea Aj to je to, ja som 30 rokov žila v rodinnom dome s veľkou záhradou, ale v meste. A teraz sme prišli do malého bytu ☹

vies, co? podla mna ta depresivna nalada a plakanie je uz z antidepresiv. uz funguju opacne. ono na zaciatku to byva ok a pocase to funguje naopak. u niekoho. ja byt tebou, tak vysadim, alebo ak nemozes, tak zmenit. podla mna tu si v zacarovanom kruhu a aj to, byt ticho cele dni a nerozpravat sa s manzelom, to uz podla mna za teba robia lieky a nie ty. chapes, co ti chcem povedat? skus napisat tu, mamickam, mozno je ich viacero takych osamelych. a ak to nie je tajne, kdeze si, v ktorom kraji? dotrepam sa ti na navstevu, hehehe, ked pridem na sk😉 aj s tromi malymi detmi. potom budes dakovat, ze mas doma taky klud 😉 😉 hlavu hore, ono sa to vsetko poriesi.

co ja by som zato dala keby som sa odstahovala len na dedinu..my sme odisli do rakuska,byvame tu 5 rokov a stale tu na mna pozeraju ako na cudzinku..tak rada by som isla von ako na slovensku a aj zo 100rocnou babkou by som vykecavala.ale tu musim rozmyslat co poviem a ako poviem ale som tu koli muzovy,raz som sa tak rozhodla tak nenariekam a snazim sa preto nieco robit aby som sa necitila sama.premoz sa a oslov susedov alebo nejake mamicky

@omnos ja som bola v podobnej situacii, prestahovala som sa do ineho statu do malej dediny, kde nikoho nepoznam. zo zaciatku to bolo tazke, ale ono je to hlavne o pristupe. zisti si ci je u vas na dedine nejaky klub mamiciek, kam chodia s detmi na ihrisko, ja som napriklad zalozila na facebooku mamicky z nasej dediny a uz mam 38 clenov, zaujimave zienky s ktorymi zajdeme na kavu, pohrame sa s detmi. na vikendy si planuj kamaratske navstevy z mesta: rodinu, kamosky, kolegov, nech k vam vzdy niekto pride ked sa da aby si nemala pocit izolacie. snad na teba nezabudli tym ze byvas par km dalej? raz za cas sa urcite aj ty dostanes do mesta s malou na vylet. viem ze je to velmi tazke, hlavne ked ma clovek depku a je ako v zacarovanom kruhu z ktoreho sa neda vystupit, aj by chcel nadviazat nove kontakty, aj mu v tom nieco vnutorne brani. skus najst v sebe silu a prekonaj to, zsrav sa vsetkym a usmievaj sa, nech nevysielas nepriatelske signaly. ked stretnes mamicku v parku alebo hocikde, skus ju k sebe pozvat na kavu a s jej dietatom, uvidis, ze sa to rozbehne, ak sa trosku posnazis ;)

@omnos jaj, myslela som, že ste v dome a predtym ste boli v byte. no, tak to ja poznam. ja som si tiež zvykla na samostatnosť, byvala som s bratom vo velkom dome, pestovala som kvety aj zeleninu, a potom som prišla k mužovi a jeho matke do bytu. a s nou je to stale horšie a horšie. podla mna Ti tabletky nepomôžu. môžu utlmiť len určite časti v modzgu ale city a pocity asi neupravia. treba spušťať oxitocín nejakou prirodzenou formou. tak skús s malym chodiť na nejake pekné miesta na okolí, ak sa dá. ja tiež utekám z bytu čo najviac, aj ked teraz je to ťakže, lebo som pred pôrodom a už nič nevládzem.
a nemôžete sa znova vrátiť do toho domu, ked sa Ti tu nepáči?ja tento byt neviem nazvať ani svojim domovom. ked hovorim, že ideme "domov", tak mám tak čudne v žalúdku a vôbec sa mi nechce odomykať dvere.

ahoj, pises ze beries nejake lieky...mozem sa spytat, liecis sa na depresie, alebo kvoli comu beries lieky? Lebo ako pises, moj pocit je, ze problem nemusi byt v prostredi, ale v tebe ak to tak mozem povedat...proste ze sa ti zhorsila choroba (alebo vratila) alebo ti tie lieky nezaberaju....Lebo tvoj nestastny pohlad na svet a tvoju situaciu moze vyplyvat aj z toho, a chapem ze ak si v depresii, tazko ti pomozeme tym, ze ti poradime aby si sa pozitivne divala na svet. zazila som situaciu, ked som sa z mesta, kde som roky zila studovala a pracovala..mala som uzasnych znamych a super pracu...prestahovala 260km s priatelom do mesta, kde som poznala jeho rodicov a troch ludi. a priatel pracoval aj tak mimo mesta na 2-3tyzdnovky, ja na smeny, takze sme sa videli 3dni v mesiaci...prve dva roky boli naozaj hrozne, najme preto, ze priatel pol roka po prestahovani sa zomrel...ostala som sama v cudzom meste, v depresii...mne okrem ineho pomohlo nelutovat sa, dokazat sebe aj ostatnym ze to zvladnem, nastupila som do novej narocnej prace, ktora ma vytazila na 12 hodin denne....v prvom rade skus riesit svoju psychiku pri nej to mylsim zacina, potom hladaj ako sa "zabavit" vo svojom case...aj na dedine ziju super ludia, mozno prave to, ze tak vsetko riesia je aj urcity zaujem 🙂 neboj sa nadvazovat kontakty, upiect kolacik a zaniest niektorej susede 🙂 aj v dedine su miesta kde sa deti chodia hravat, chod tam, a aspon nezavazne podebatuj...hladaj si nejake konicky, zaujmy, zahradku, gril a pod 🙂 verim, ze najdes aj zmysel zivota aj radost🙂

@omnos My sme sa tiež prestahovali z mesta na dedinu pred pol rokom, tiež som tu nepoznala ani nohu, no teraz už tu poznám pár ludí, ale tiež to nie je žiadna sláva. Na ihrisko som chodila s malým každý den a nikdy sme tam nestretli ani jedno dieta ani jednu mamičku. Všetky deti sa totiž hrali doma na záhrade a na ihrisku len ja a moj syn. Tiež mi to liezlo už na nervy, naštastie mi ho od septembra zobrali do školky sem na dedinu, takže tam spozná konečne nejaké miestne deti. Ja som si našla prácu v meste. Cítim sa ovela lepšie ako predtým večne sama s malým. Ked budeš chodit do práce, budeš si moct zaplatit opatrovatelku, ved budeš zarábat. Ideálnym riešením je mamička na RD, ktorá si chce privyrobit a tá si nezapýta hádam tak vela, aj keby si jej mala dat polovicu platu, stále lepšie ako sediet doma ako kopka neštastia. Držím ti palce.

@lenbea Nemôžme sa vrátiť na dom, lebo sme ho museli predať. Veľká chyba, ale inak sa nedalo. Chápem ťa, bývať so svokrou asi nie je to najlepšie čo môže byť. Nič, ostáva mi len dúfať, že keď nastúpim do práce, tak sa to zmení....

@omnos mne tiež dlho trvá, kým si nájdem priateľov. Kedysi bolo aj pre mňa priam nemožné okrem pozdravu sa pustiť s niekým nie úplne známym do debaty. Život ma prinútil a vyrástla som z toho. Nemusíš začať hneď rozoberať so susedmi nejaké filozofické témy, stačí, keď sa spýtaš ako sa majú, alebo že ideš do obchodu, či niečo nepotrebujú, ak sa venujú záhrade pochváliť napr paradajky alebo kvety, alebo sa spýtať, či im dážď urobil v záhrade veľkú škodu. Začni pomaličky, a hlavne sa usmievaj, aj keď Ti do smiechu práve nie je.

@omnos neviem, ci je to liekmi, u teba mozno ano, ale ja som zazivala presne toto iste. Bola som s rocnou dcerkou na dedine, kde som nikoho nepoznala. Ostatne mamy tam mali rodiny, starych rodicov, povinnosti okolo domu, zahrady, takze so ziadnou som sa nestretavala pravidelne. Vlastne len raz za tyzden, v materskom centre. Dedinka na Orave a ja som tam prisla z Bratislavy, takze velka zmena. So susedmi (starsi ludia) som cez plot prehodila par slov, to bola moja celodenna komunikacia, kym neprisiel muz z prace. Frustrovana som bola z toho prostredia, ze sice krasna priroda, vlastna zahradka, bio zeleninka, ale okrem Jednoty v strede dediny sa nedalo s kocikom nikam ist. Aj to bola prechadzka po hlavnej ceste, takze stale auta chodili okolo. A cele dni len ja s malou. Muzovi moje stavy tiez neboli lahostajne, takze on sam sa snazil najst lepsie riesenie. Uz temer rok byvame v meste a je to o 99 percent lepsie, hoci tiez tu nemame ziadnu rodinu.

@vianne beriem antidepresíva, ale mám pocit, že nezaberajú ako by mali.....Ono to v podstate začalo tým, že som roky nemohla ostať tehotná, ale tym že sa mi dieťa nakoniec narodilo sa akosi nič nevyriešilo ohľadom môjho depres.pohľadu na svet.

@katka0905 to ste sa na tom spoločne zhodli? Presťahovať sa do mesta? To je pekné.....S mojím sa o tom veľmi nedá baviť, vždy nájde nejaké argumenty prečo sa to nedá

@omnos urcite svoj stav ries, to, kedze lieky nezaberaju, mozu byt prave tie spustacom tvojich depresii. Druha vec, hned na zaciatku ma zaujalo tvoje vyjadrenie, ze manzel chodil 3x tyzdenne a ty si bola spokojna, lebo si tam mala kamaratky, kolegov atd... No tak predstav si opacnu situaciu, ze ty by si chodila domov trikrat tyzdenne, syna videla len obcas a vacsinu casu travila niekde bez vlastnej rodiny. No a este by si zistila, ze manzelovi to tak vyhovuje.... Treba prestat fnukat a rozmyslat, ako sa neda zoznamit, nadviazat kontakty, najst si sposob na sebarealizaciu, lebo budes nestastna osoba do konca zivota... A to myslim ze aj v meste.

@sirinka On mi s malým aj tak pomáha len minimum, aj to ho musím prosiť, aby s ním išiel aspoň von. Proste keď sme sa nevideli každý deň, vôbec sme sa nehádali a boli sme harmonická rodinka. Teraz všetko ide dolu vodou.

@sirinka Ja viem, že som čudná, ale čo sa mám zabiť za to?

@omnos nie, nemas sa zabit, mas to riesit a to s odbornikom. Tvoj problem je dost vazny na to, aby si ho vyriesila na MK. A co potrebujes skutocne, je pomoc od manzela. Musi vediet o tvojich depresiach a musi pomahat.

@sirinka vie o nich, ale vraj nevie ako mi má pomôcť,a mne sa vidí,že sa ani nesnaží

@sirinka a v podstate mi to je už aj jedno...., keď odo mňa odíde, bude preč

@omnos ty mu musis povedat konkretne, co od neho ocakavas. Milujes ho?