Psychické týranie partnerom

@mamulienka0107 ja by som možno zabehla do iného mesta k inej kolegyni psychologičke sa poradiť.
Nie je na tom nič trapné ani nenormálne , aj právnici sa na súdoch dávaju zastupovat svojimi kolegami ak sú v srajdách .
Osobne by som tento vztah ukončila, veď otcom môže byt aj ked spolu nebudete.

@mamulienka0107 alebo by som ti doporučila Phdr. Františka Skokana zo ZA, mne veľmi pomohol , tým že to bol muž mi dal pohľad chlapa na daný problém .

@mamulienka0107 ja by som z toho vycuvala cim skor, tym lepsie... mozno aby som neurobila nieco unahlene, poradila by som sa s nejakym dalsim odbornikom, ale ked muz zenu podcenuje a zhadzuje, nema to s nim zmysel. Nikdy to neprejde a bude to stale to iste... mam to doma 8. rok... zo zaciatku prevladali "svetlejsie" dni a tak som to daako pretrpela, ale teraz... fungujeme ako dvaja cudzi ludia vedla seba, pretoze jeho spravanie ak nahodou sa neusmejem ako si on praje a pod. vyvolalo iba to, ze s nim nikam nechodim a v podstate sa o inom ako praci ani nebavime... a bavenie = vrieskanie.
Bola rec u nas o svadbe tiez, ale kedze som to pre jeho spravanie vzdy odmietla, teraz sa hadame aj kvoli tomu... otocil to a "hadam si nevezme sibnutu..." a podobne somarinky 🙂)

Tak ako učiteľom, či vychovávateľom svoje vlastné deti utekajú vo výchove spod ruky, aj psychológ má miesta, kde je zraniteľný a nevie si poradiť. Je to normálne. Si len ľudská bytosť. Skús sa na to pozrieť z pozície, keby si niekomu radila cudziemu. Určite sama vieš, že svadbou sa nič nenapraví. Bude to pokračovať. Správal sa tak aj k svojim bývalým partnerkám či rodine a nebude na tom nič meniť. Vždy bude obviňovať druhých a je najhoršie, keď si človek nedokáže priznať už len fakt, že má problém. Ja by som tiež takýto vzťah ukončila. Už len pre dieťa by som nešla do rizika. Takéto útoky sa momentálne týkajú len tvojej osoby, no neskôr príde na rad aj dcéra. Myslím si, že jeho správanie bude gradovať. Prikláňam sa aj k názoru, že porozprávať sa s iným kolegom.

@mamulienka0107 podla toho, co pises, tak je to cele zle. Co by si ako psychologicka poradila inej zene, ktora by bola v takejto situacii? Ak mas este trochu zdraveho usudku, tak asilen vycuvanie z takeho vztahu.
Je snad vseobecne zname, ze ako sa clovek sprava k svojej rodine, je nadmieru pravdepodobne, ze sa tak bude spravat aj k partnerke, detom... Navyse, teba ponizuje uz teraz, ty si udajne ta "zla", ty uz nevladzes... Tu nie je namieste zachrana vztahu, ale teba samej i tvojej dcerky. Clovek, ktory sa nechce zmenit sam, nezmeni sa nikdy

stará klasika... " obľúbený, sebaistý... každá Ti ho závidí... " neprišlo Ti divné, že si nenašiel seberovnú?..... nie? lebo takýto tyrani hľadajú na spoločný život presne takú, ako si Ty, aby si svoje komplexy mali na kom vybŕbiť... na jednej strane budú všetky ostatné baby krásne, inteligentné, šikovné....a Ty budeš pre neho celý život len "nula, ničhodná, hlúpa,... " ( ďaľšie, už len horšie a ponižujúcejšie pohŕdavé názvy ani radšej nenapíšem, načo, veď každý si bohužiaľ domyslí )... a ani nečakaj, že sa zmení, nezmení, možno na chvíľu, keď ho vženieš do kúta a on sa zľakne, žeby mu nemal kto navariť, oprať, tak sa bude tváriť, že sa zmenil, ale to vydrží iba chvíľu a potom sa to vtáti do starých koľají.... možno som to kruto napísala, ale taká krutá bude aj realita, ja som ju zažila, hoci nie ako manželka ( našťastie mám úžasného muža, poučila som sa z maniného života, tak som veľmi zvažovala s kým biudem žiť), ale ako dcéra som si z manimou takéhoto "debila" užila až až... ak môžeš utekaj kade ľahšie a čím skôr, nepozeraj na to, že je pekný a že Ti ho každý závidí, to naozaj zato nestojí a dieťa tým bude tiež veľmi trpieť, lebo pozerať na to, ako otec robí matke zle a ona trpí, je pre dieťa to najhoršie, čo sa mu môže stať...

ja si ho nechcem zastavat, ani nic podobne.. no myslim, ze som dostatocne dobre nevykreslila nas vztah, co sa vlastne ani na par riadkoch neda.. nemyslim si, ze ja osobne by som bola pri nom seda mys.. prave naopak.. vzdy som byvala samostatna, financne nezavisla, mam dobre ohodnotenu pracu, pracujeme dokonca v rovnakej oblasti a jeho kolegovia ma taktiez uznavaju, dufam ze som aj atraktivna🙂, v zivote som vlastne az doteraz bola celkom uspesna.. prave to na mne obdivoval ked ma spoznal.. udajne..
vsetko sa zacalo menit az ked som otehotnela a on si mnou zacal byt isty.. az vtedy si zacal viac dovolovat, akoby tusil, ze zo vztahu uz iba kvoli dietatu necuvnem..
je tiez pravda, ze ho poznam asi zo vsetkych najlepsie.. viiac ako jeho vlastna matka.. pretoze sme sa o tomto probleme rozpravali uz velakrat.. on si je vedomy toho, co robi zle, dokonca aj postupne prisiel na to, z coho jeho spravanie prameni.. v skutocnosti jeho rodicia cely zivot ponizovali a stale ponizuju jeho a on si to v dospelosti svojou arogantnostou a snahou dominovat kompenzuje nielen na nich, ale na vsetkych ostatnych, teda uz aj na mne.. je to taky zacarovany kruh.. chvilu sa sprava normalne, snazi sa, prejavuje mi lasku ako sa len da, no potom opat nastane obrat, kedy sa zacne spravat sposobom, ktory ma niekde hlboko vstiepeny.. napisala som, ze ma predtym ponizoval, pretoze ak sa na to pozriem objektivne, naozaj sa snazi a postupne sa meni.. ale tento proces prebieha naozaj velmi pomaly a ja niekedy stracam silu verit v jeho uplnu zmenu.. viem, ze si nezasluzim, aby so mnou jednal sposobom, akym so mnou niekedy jedna..

@mamulienka0107 pokiaľ sa tak isto správa aj k svojej rodine a správal sa tak aj k svojim bývalým partnerkám.... nemyslím, že je tu na mieste dúfať, že sa jeho správanie zmení či už po poradení sa s iným psychológom, či dokonca po svadbe, práve svadbou myslím,sa to ešte zhorší, na tvojom mieste, by som od neho odišla, ved tak ako sama píšeš, z jeho strany ide už o psychické týranie a ty si predca nezaslúžiš aby ťa niekto takto týral a ponižoval... pretože ako iste vieš,nebudeš šťastná a keď nebudeš šťastná ty, bude šťastné tvoje dieťa? píšeš, že práve kvôli tomu, že máte spolu malé dieťa , nevieš čo máš robiť.si inteligetná , vzdelaná žena, musíš vedieť ako také "rodinné prostredie" bude vplývať na nevinnú detskú dušišku. viem, ľahko sa píše, ťažšie sa vykoná,ale tak ako píše @maminuška,otcom môže byť aj ked vy dvaja nebudete spolu.

ked sa dozvedel, ze spolu cakame dieta, prestahoval sa kvoli mne na druhy koniec republiky, odisiel so svojho vybudovaneho zazemia, od rodiny a mnoztsva priatelov, zmenil pracu, vytvoril nam tu domov, snazil sa.. verim, ze ma svojim sposobom naozaj lubi, dal si vytetovat moje i dcerine meno, prave naopak, vsade sa nami chvali.. no v sukromi sa niekedy vie zmenit na chladneho cloveka, kedy sa sama seba pytam, ci je v nom este vobec kusok citu.. to ma trapi..

@mamulienka0107 ja mam obcas pocit ze takyto su skoro vsetci chlapi...maju svoje dobre aj zle dni,kolkokrat sa mi zda ze som vydata za dvoch rozdielnych chlapov a ani neviem ci ho milovat ci nenavidiet...tazko radit,ako psychologicka to mas mozno o trochu lahsie,mozno nanho vies pouzit nejake triky 😉 ale najdolezitejsie je podla mna mysliet na dieta,ako to bude prezivat ono a ci ho nebude ponizovat a ako sa to prejavi na jeho povahe

@mamulienka0107

odid od neho, s takym clovekom to nema zmysel.

Ale zaujimalo by ma, ked si vedela aky je to kruty a necitlivy clovek, preco si s nim mala dieta? Verila si tomu, ze sa zmeni, ze bude iny?

@mamulienka0107 presne ako píšeš , je to začarovaný kruh, myslím,že ho budeš donekonečna ospravedlňovať. ☹

@mima4 no on vtedy urcite taky nebol.. pisala som, ze sa zacal menit az po tom, co som zostala tehotna.. asi voci mne spociatku prezival skrytu zlost kvoli tomu, ze sa kvoli mne vsetkeho vzdal a ja ked som mavala svoje tehotenske stavy, som si toho nevazila.. vlastne aj teraz sa tak sprava len preto, lebo mava pocity nedocenenia..

@mamulienka0107 mozno ho treba len trosku postrasit, aby si nebol taky isty tebou....napriklad odist na par dni k rodicom , nech sa zamysli trosku....ale ak sa uz raz vezmete..potom to uz bude zbytocne...mas doma svojho pacienta, musis sa rozhodnut sama..lebo dobre vies ako to bude pokracovat

@mamulienka0107 Nuz. Tie pekne medziobdobia s chapavymi rozhovormi su pre rozvijajuce psychicke tyranie typicke. Aj zmena vztahu po otehotneni partnerky. Je to cyklus: pekne obdobie; hromadiace sa napatie; vybuch; ospravedlnovanie sa a sladke uzmierovanie; pekne obdobie; hromadenie napatia.. A dalej to uz poznas. Bohuzial.
Utekaj. Svadbou sa to len zhorsi. Bude Ta mat este istejsiu. A tyranie nezalezi od krasy, tyrane su aj top zeny sveta.

@mamulienka0107

ale tu si pisala "Asi by som mala tiez poznamenat, ze podobne arogantne sa casto spraval v minulosti aj k svpjej vlastnej rodine, ci k predchadzajucim partnerkam, ktore mu to vsetko trpeli"

teda on taky vzdy bol.

@mamulienka0107 prepac, ale z tvojich slov mam pocit, ze sa ho snazis nejako ospravedlnovat... to ze si dal vytetovat mena a chvali sa vami - no a? to je dokaz lasky? to je skor len okate a ostentativne prezentovanie sa niecoho, co mozno prejavit citmi a to ti je do partnerskeho zivota figu platne. U ostatnych vzbudzuje dojem, ze je to skvely chlap a ked sa uvas nieco zomelie, ty budes akoze ta "zla",nie on, ved on je taky super pred ostatnymi. Ze sa prestahoval za vami a vzdal sa zazemia? Ak by to myslel vazne, tak ta za to nebude trestat, ale prijme to so vsetkou zodpovednostou. Nemoze to byt aj tak, ze vo vnutri citil, ze mu to nevyhovuje ale uvedomoval si aj, ze prave toto bude skvely krok na to, ako ta este velmi dlho vydierat? Ze si mala tehotenske stavy a nevazila si si tento jeho krok? Mala si na to pravo, hormony spravia svoje.
To ze ma pocity nedocenia - tak to hovori samo za seba. Uz lepsie ti povedat, ze ma komplexy menejcennosti ti ani nemohol povedat... a s takym clovek je tazke zit, lebo tie komplexy si bude vybijat na tebe... ale to predsa sama dobre vies 😉

so vsetkymi kockami co ti tu napisali suhlasim, no ty si taka typicka obet psychickeho nasilia, ktora ospravedlnuje muzovo spravanie atd, po svadbe to bude jedine horsie, uz si tebou bude uplne isty a ver, ze viem o com rozpravam, to co deti vidia u svojich rodicov maju ako priklad,takto to je a podla toho modelu sa aj vacsina sprava,tak sa ti moze stat, ze budes mat neskor s dcerkou problemy, lebo to na nej zanecha stopy, navrhla si mu,ci by mal zaujem navstivil odbornika?

indukovaná psychoza....tvoj pripad velmi dobre poznam, stalo sa mi nieco podobne co popisujes. Takisto to vsetko prepuklo po otehotneni a porode. Dnes uz sme stastlivo od seba 😉

a este ma napadlo, skus prist na to, preco mas voci nemu pocit viny, pretoze v mojom pripade mi toto pomohlo. Samozrejme pocit viny voci nemu som objektívne vobec nemala co mat, ale zial som ho mala a to ma nutilo stale byt submisivna a jemu to naopak podvedome davalo dovod ma ponizovat a terorizovat. Pozor, stale hovorim o podvedomi, podvedomom pocite viny. Mne to dlho trvalo, kym som na to prisla a s pomocou psychologicky som to nasledne rychlo objavila a vyriesila. Podvedomie nas nepusti, aj ten moj pocit viny bol uplne absurdny, ale dovolil mu 4 roky ma trapit. Never ever more...

@katyl plny suhlas s tym podvedomym pocitom viny. To je nieco, co ma korene obvykle v detstve (aj tom najutlejsom)
a v dospelosti si to clovek ani neda tak lahko dohromady a ked na to pride, tak len oci otvara a nemoze sa prestat cudovat... tiez to poznam a isto na nieco podobne by raz mala prist aj zakladatelka tejto temy, aby sa oslobodila a pochopila "preco?"

ked pochybujes..neber si ho..

súhlasím so stanislava111,ale to čo píšeš mi príde či si nejdeš brať môjho bývalého? môj nebohý ocko mal pravdu,zo psa nebude slanina...smiala som sa mu,raz mi povedal,ak si ho vezmem ,budem plakať všade kde ma nevidia,no nemal pravdu...plakala som aj tam,kde ma všetci videli....vieš kým som takto váhala ako ty,som len trpela,prežila so mtoho na 10životov pri Ňom,ale až po 10rokov som sa ho vzdala...ked mi nebolo ľúto ani syna ani seba,nič...musíš to cítiť zvnútra že dosť...pokial nie,zbytočná ti je každá rada,aj tak sa ho nevzdáš...ale ak ti môžem poradiť utekaj kade lahšie a keĎ tak iným smerom ako on beží...držím ti palce...

@mamulienka0107 No neviem tazko radit. Najprv som chcela napisat, ze ja by som odisla. Proste velmi nemam rada taketo spravanie, nikdy som v tom nevyrastala a nezazila. Podla toho co pises, Vas urcite ma rad, ale len Ty musis citit do akej miery je unosne to jeho spravanie v zlom obdobi. A aka si silna a odolna voci je ho ponizovaniu a spravaniu, lebo ak sa o rok o dva stane z Teba zlomena zena, lepsie to podla mna uz nebude. Iba horsie, lebo urobi z Teba to, co Ti vycita...

@mamulienka0107 skus psychologa prip. Psychoterapeuta. Aj on. Ak mafakt zaujem pojde aj on. myslim ze sa to da vyriesit, hlavne ak si je on toho vedomy tiez. Nie je nic stratene. Ono z opisu posobi ako typicky tyran no aj ti sa mozu zmenit (poznam z vlastnej skusenosti, ale nemyslim mojho muza🙂). tak ako ty mas vnutorne vycitky s kt bojujes a nie su opravnene tak isto aj on moze bojovat s pocitom kt vide na povrch a tazko ho kontroluje. Ja si myslim, ze sa to da ,,liecit,,....prvy krkok k uspechu je ale si to uvedomit a nieco s tym robit. Ak si uvedomuje a nema snahu to ist menit tak utekaj kade lahsie - lebo vtedy su to ozaj blbe vyhovorky a namotavky. Potom raz pride moment, ked uz bude asi najhorsie a vezmes sa sama prec.
Zelam vam aby ste to predsa len zvladli a objavili caro rodiny plnej pohody, pokoja a hlavne cistej bezbolestnej lasky;)

@mamulienka0107 hm.je to dosť smutné,ako sa niekedy tvoj partner k tebe správa.musím sa priznať,že ja mám tiež podobnú skúsenosť.no nechcem to tu rozoberať.len by som ti poradila,veľmi dobre si premyslieť,či sa zaňho vydáš.to,že o tom vie tvoje okolie,neznamená,že to musíte spraviť.podľa mňa je lepšie žiť šťastná a sama s dieťaťom,ako v úplnej rodine,kde nikdy nevieš,akú náladu bude tvoj chlap mať a akými krásnymi "komplimentmi" ťa obdarí.skúste najskôr nejakú poradňu,ak by teba on s tým súhlasil.ak to pomôže,tak to bude super.ale ak nie,alebo ak úplne odmietne tú možnosť tam ísť,tak nie je čo riešiť.malé bábo bude neskôr cítiť nervozitu a napätie počas tých "zlých dní",a veru potom si to môžeš stále len dookola vyčítať,že prečo si si takého človeka vlastne zobrala.
držím palčeky.nie som z tých,ktoré hneď pri prvom probléme radia rozchod.no z vlastnej skúsenosti a milióntym daným šancám viem,o čom píšem.

@mamulienka0107 z mojej vlastnej skúsenosti, aj keď nie s dieťaťom - utekaj od neho aj s malou, nezmení sa, je mi ľúto, ani kvôli tebe a nie ani kvôli malej, nenechaj sa obalamutiť peknými rečami, dobrými obdobiami. Prežívala som niečo veľmi podobné, najťažšie bolo si uvedomiť, že to je chorý vzťah, nevyrovnaný. Podľa toho čo píšeš, presne akoby si žila s mojím bývalým, ja si myslím, že sa tam jedná o poruchu osobnosti, ako psychologička, určite o tom niečo vieš. Po svadbe to bude ešte horšie, lebo ťa už bude mať pripútanú aj zákonom. Veľmi ti držím palce, nech sa rozhodneš akokoľvek

@mamulienka0107 svadba mu da vacsie istoty a mozno bude peklo. aj moj manzel je uspesny, mily a ja z pohladu viacerych tiez. nic to nemeni na tom, ze ked sa zavru dvere od bytu a jemu sa nedari, tak sme svedkami agresivnych vulgarnych vystupeni namierenych najcastejsia na mna a to denne. co je pozitivne je, ze jeho to nikdy nedrzi viac ako 10 minut a po zvysok dna je OK (ak na tom nieco OK je). dolezita je miera a to kolko clovek unesie bez toho aby mu to bralo radost zo zivota alebo vyvolavalo pochybnosti o sebe samom. pred svadbou bol fantasticky, po svadbe sa zmenil, ako som bola na materskej bol vyslovene arogantny, teraz pracujem a "unormalnuje" sa. podla mna je to otazka istot a urcitej moci, ktoru citi. momentalne ju prestava citit, lebo vie, ze ja som vlastne samostatna a tvrdohlava a mam moznosti ist si vlastnou cestou ak by som sa tak rozhodla a meni sa v fajn manzela.. samozrejme prve male dieta vyzadovalo vela pozornosti, ja som sa do malej zblaznila a na neho nejako moc casu nebolo - ovplyvnili to i tieto faktory.. tiez som niecim prispela, ale aj tak som si nezasluzila tak vulgarne pomenovania ci totalnu ignoraciu z jeho strany. veci sa dali riesit inak, ale to by musela byt vola na oboch stranach.

@mamulienka0107 Tazko radit ked nevidime hlbsie do vasho vztahu. Niekedy mozno ani on sam taky byt nechce ale robi to co robi. Niekedy nas nieco stve a ublizujeme najblizsim. Aj moj manzel sa javil ako laskavy a mily. Velmi sme tuzili po detoch a mame hned tri. Voci ostatnym je neuveritelne pozorny a vsímavy az obetavy. Ale doma. Chladny a pohodlny priam lenivy. S detmi to nevie len po nich krici a vyhraza sa. A ja ho stale milujem. Aj ty ho milujes a preto je to tazke len tak povedat zbohom uz s tebou byt nechcem. Ja som sa zbalila ked som bola tehotna s tretim vytuzenym dietatom nasou Katuskou ktora uz ma 16m., lebo som zistila ze ma inu priatelku. Nespal s nou, ale zamiloval sa do nej, aj ked mi to nepovedal. Bol to uder pod pas ked verite a my sme aj veriaci.Tusila som ze sa s nim nieco deje lebo ten chlad prenikal hlboko pod kozu a tie klamstva nemali konca kraja. Nikomu to neprajem. Odisla by som, keby som od neho nebola zavisla financne a keby sme nemali tri deti. Nechcelo sa mi zit bola som psychicky tak zle ze som si chcela siahnut na zivot.Jemu to bolo aj tak jedno.Jasne ze som sibnuta.Zit s niekym kto vam nedokaže povedat lubim ta a objat vas bolo pre mna nepredstavitelne. Co ak mu das sancu a on ti aj povie ze sa chce zmenit,to je ten lepsi pripad, ale čo ak sa nezmeni. Myslim ze manzelstvom sa jeho spravanie moze aj zhorsit. Ja som si niekedy myslela ze staci povedat toto nerob, lebo mi to ublizuje a je to vyriesene. Teraz vidim ze to take jednoduche to nie je.Skoda.Mozno by si potrebovala viacej casu a svadbu by som rozhodne odlozila,ak už teraz pochybujes.