Priatelia verzus známi

@finix ludia si k tebe dovolia len tolko, kolko im ty dovolis. ak sa k tebe niekto sprava ako popisujes, nie je to priatel. ti su v dobrom aj zlom...

@finix a spravaju sa takto stale (odvtedy co sa priatelite)? Lebo ja (resp. my) sme prisli o nejakych priatelov narodenim nasich deti - postupne sa prestali ozyvat, navsevovat nas..... proste sme sa pre nich - bezdetnych - stali akousi pritazou...... Ale nevadi, zasa sme nasli inych priatelov a kamaratov aj nasich deti 🙂

@finix Chybu robis v tom, ze aj nadalej udrziavas kontakt s takymito ludmi. A druhu chybu robis v tom, ze im nepovies ani slovo o tom, aki su a oni si potom myslia, ze vsetko je o.k. Ja som si vo svojom zivote ponechala iba par priatelov, s ktorymi sa mozeme na seba navzajom spolahnut, ostatnych som odstrihla. A uz ma netrapia problemy ako teba 🙂

presne ako pisu baby... neznamena, ze so vsetkymi co poznas sa mas snazit byt ukazkova kamoska.. obklopuj sa ludmi, s ktorymi ti je ozaj dobre... pozitivnymi.... existuju aj tzv "novodobi upiri", ktori z teba len "vysaju" energiu, vsetko.. a zavesia ti na nos ich problemy, nad ktorymi sa potom ty trapis, resp negativisti, co len zavidia, porovnavaju, navysuju sa nad ostatnymi.. a naco ?? treba si dobre vyberat ludi okolo seba ( neboj ludi je dost 😀 😀 drzim palce 🙂

@finix druhi si ta budu vazit vtedy, ked si budes vazit samu seba 😉
t.j. ak vies o tom, ako sa k tebe "priatelia" spravaju a napriek tomu s nimi udrziavas kontakty, tak si seba nevazis a dovolujes im taketo spravanie voci tebe. Nechavas sa vyuzivat a v podstate aj ponizovat, ale musis si uvedomit, ze im to dovolujes ty...

kamoška ,ktorá ak ste boli dohodnuté pre teba neprišla ,už by nebola moja kamoška,inak oslovím prv rodinu a potom kamošov,narodky oslavujeme doma len manžel a deti,potom nemusím byť sklamaná kto nepríde a kto čo dostane nehovoriac nekupujeme si nič,len kvetinka šampanské a detičkám sladkosti a ak niekto niečo potrebuje ,u mňa vedie prím rodina,tam pomôžem inde si premyslím a ak je treba poviem nie,prečo to takto funguje...prvoradá je rodina a nie kamoši,tí sú pominuteľná záležitosť,zmeniš zamestnanie ,presťahuješ sa a pod.a máš zas iný okruh ľudí okolo seba a neviem si predstaviť ako každému niečo vešiam na nos.čo sa týka osobného života a nehovoriac,každý z nich má svoje problémy a rodinu...oslavy riešime preto takto ,lebo detičky sa rodia ,je nás viac a viac a ak nechceme prísť na bankrot....a nehovoriac ,aby ja som sa stresovala každý mesiac a pátrala čo kto chce 😒,stačí mi to doma pri mojich drobcoch...a oslavy ,veď už každý robí buď od rána do večera alebo na služby a sú radi ,že sú doma zo svojimi najbližšími a nemusia nikam ísť....a sme radi ,že sa všetci,tj.moji bratia s rodinami a sestra, stretneme na vianoce raz za rok a niektorý si musia brať dovču...jednoducho je taká doba 😝 a treba sa prispôsobiť a potom nemáš čo riešiť a máš kľud...

@aristka rodinu v tomto meste nemam. a tieto kamaratstva trvaju uz asi 20 rokov. cize sme ako rodina. preto ma aj trapi takato situacia 😒

@finix nie ste ako rodina.... aj ja mám kamošky dlhoročné,ale každá má už svoje a nie je to čo bývalo,to je realita,majú svoje rodiny ,záujmy ,musíš sa posunúť ďalej....a rodinu mám tiež od 60km a ďalej.....ľudia sú veľmi zaneprázdnený ☹

@finix je čas sa posunut dalej , očistit si vztahy a pretriedit si priatelov. Je to normálne vývojová fáza a nejak by som sa s tým ja netrápila.
Ak ja zistím po čase že mi ten človek nič nedáva (nemyslím materiálne )pocitovo , prestáva ma bavit s ním komunikovať a vobec niečo riešit. priatelia su , prichádzaju a odchádzaju a skutočné jadro ostáva .
Aj tu na MK su ludia s ktorými rada diskutujem a vymienam názory, vážim si dokonca aj diskutujúcich " protivníkov " ak mi diskusia niečo dáva a posuva ma vpred, ale na primitívne názory a pripomienky už nereagujem a nedávam sa strhnut k nejakým hádkam . Ak sa aj ty nanaučíš takto selektovat bude sa ti ľahšie žit .

@aristka vies ze mas pravdu! ja asi z nostalgie za nejakym obdobim idealizujem tych mojich kamosov.
budem to musiet poriadne prehodnotit, lebo takto len samu seba trapim kym oni kaslu na vsetko (cim dalej tym viac) a ja sa snazim to vsetko udrzat, ale neda sa uz

@finix za svoj pomaly už 45 ročný život som prišla na to, že veľakrát nás úplne zbytočne zaťažujú a robia smutnými práve naše očakávania. Od kedy som ich prestala mať, resp. mám ich ďaleko menšie, tak sa mi žije oveľa ľahšie. Napríklad- vždy som si myslela, že koľko "dám" ja, mal by dať aj ten druhý. Akokeby som si postavila mierku, "podľa seba súdim teba". Ale ľudia sú rôzni. A to, že nerobia presne to, čo si my predstavujeme žeby tak malo byť, vobec nemusí znamenať, že robíme niekde chybu, alebo že oni sú tí horší. Na tvojom mieste by som si najskôr položila otázku: "Keď som s tými ľuďmi, je mi dobre?" Ak áno, tak potom nebudem riešiť, či mi niečo dali, či na niečo zabudli. Proste si budem užívať tie chvíle keď som s nimi. A ak stane, že sa dohodnete a nebudú prichádzať, tak zdvihnem telefón a zavolám - "čakám ťa, kde si?" A treba počitať aj s tým, že mohli zabudnúť, aj keď im na tebe záleží (veď to sa stáva aj tým naozaj najbližším). A čo sa týka narodenín a menín - jednoducho, niektorí ľudia zabudnú aj na narodeniny vo vlastnej rodine, nieto ešte mimo nej.. Takže zahrnuté - nerobíš žiadnu chybu, len si zredukuj vlastné očakávania a uvidíš, že sa potom dočkáš aj milých prekvapení. 🙂 Držím palce!

@miskap2111 spravny postoj k zivotu! dakujem za know how 🙂

@finix začni si viac vážiť sama seba, kontakty s priateľmi v úvodzovkách obmedz na minimum, to nie sú skutoční priatelia 😠 😠 😠 , darčeky by som neriešila, ale ten odvoz z nemocnice by mal bolel. Nájdi si nejakého koníčka - turisický oddiel, tanečnú skupinu, kurz šitia, angličtiny, vytvor si nové, skutočné priateľstvá. Dôraz klaď na kvalitu, nie na kvantitu. Nech sa darí.

@finix no co k tomu povedat - ludia su castokrat ehm...aj ja takych poznam ako opisujes. Bohuzial aj v rodine. Jeden sa moze snazit, srdecnostou a uprimnostou aj rozkrajat a ini to akurat tak zneuziju, vyuziju ci beru ako samozrejmost. Nuz, tak si povedz aj Ty ono zname od Wericha "lide jsou ruzni, ponejvice hovada". Je to vystizne a plati to dnes rovnako ako za jeho cias. A nauc sa popracovat aj Ty na istych veciach. Chce to cas ale da sa casom lahostajnosti naucit. Hoci uplne to nepojde. Vies co, ja uz tiez ako kopec mojich tzv. kamosov ci znamych poviem jasneeee, zavolaaaam...a mam v pazi. Predtym som ako blb spolahlivy volala. No mozeeeem sa na to...K narodeninam ma oprdli? Mrzelo kedysi. Dnes? Mam na haku. Nauc sa spoliehat sa najma sama na seba a nic extra od ludi necakaj. Najma v rodine! 😉

P.S. inac, tiez som kedysi bola strasny idealista a obcas sa este prichytim, ze co to z mojho idealizmu zostalo.

@miskap2111 no veru, tu asi treba zacat - korekciou vlastnych ocakavani. Aj ked je to sakra tazke. 🙂

@miskap2111 to s tými očakávaniami si napísala veľmi zaujímavo, prinútilo ma to zamyslieť sa - a uznať, že máš pravdu, keď človek očakáva veľa - či už od ľudí, vzťahov, situácií - a dostane sa mu málo, alebo nič, tak prichádza sklamanie.

@finix skús si prehodnotiť vzťahy, vyselektuj si tie/tých ľudí, u ktorých cítiš aj spätnú väzbu, niekedy to, že má človek veľa-veľa priateľov, a chce sa stretávať so všetkými + platí to aj o rodinných príslušníkov, jednoducho nie je možné - ľudia sú rôzni, v dnešnej dobe zaneprázdnení, zaťažení svojimi problémami - či už finančnými, v práci, rodine, niektorí sú využívační paraziti, niekedy sa človek snaží udržiavať vzťahy v rodine - pre "pokoj" v rodine, nakoniec z toho vyjde najhoršie... skús sa viac sústrediť na seba, svoju rodinu, naozaj na ľudí, ktorí ti za to stoja, trápiť sa nad tým, že ťa sklamú stále znova a znova tí istí ľudia - to nikam nevedie.

Tiež mám ten pocit v poslednej dobe, rozvádzam sa, s manželom sme síce ok...ale niektorí kamaráti sa tvária ako keby sa to týkalo ich....niektrorí su ok, niektorí su ku mne nic moc. Takže spravila som to, že som si ich teda poriadne pretriedila...hehe...a neriešim ich...ako kto ku mne tak ja k nemu.... Odriekni aj ty niekedy stretko...alebo nedvihni telefón, nebuď vždy k dispozícii.....ja som si pokašľala vzťah zo super kamoškou minulý rok kôli blbosti...a teraz sa to dáva pomaly dokopy..priznala som si chybu a čakám 🙂 ideme na to pomaličky ale stojí mi to za to...🙂)

A tie narodky...blahoželali mi teraz ľudia od ktorých by som to nečakala..a od tých čo mali byť medzi prvými som sa toho nedočkala....takže ich môžem z vysoka...vieš čo :D

@finix Asi aj viem ako sa cítiš, niečím podobným som si prešla, mala som výbornú kamarátku, ktorá sa rovnako vyjadrovala na moju adresu, ale rozdiel medzi mnou a ňou bol ten, že ja som všetko brala tak ako bolo, úprimne a ona bola chameleón a na to som prišla veľmi neskoro a citovo mi trvalo veľmi dlho, kým som sa s tým zmierila.... Koza som bola 😀 Obracala sa na mňa s problémami, ktoré som jej pomáhala riešiť, nebolo ich málo, veľa vecí som vybavila za ňu, lebo ma o to poprosila a mne to nerobilo najmenší problém, lebo som to vždy brala tak, že každá pomoc sa mi niekedy vráti (nie iba od nej) a to k priateľstvu patrí. To, že už vtedy rušila schôdzky v daný deň som pripisovala tomu, že jej do toho niečo vbehlo a rešpektovala to, ale posledná kvapka resp. varovanie nastalo, keď som sa vydávala, požiadala som ju dostatočne dlho o to, či bude môj svedok, nech si to rozmyslí, jej odpoveď bola, že jej bude česť... no a v deň svadby ma došla pozrieť až keď sme odchádzali pomaly z domu a položila otázku, ktorá mi vyrazila dych, koľko to bude trvať? Myslela svadbu a jej dôvod na otázku bol, že jej bratranec odlieta niekam mimo SR robiť a on organizuje párty, takže zo svadby odišla prvá. Toto bola fakt tá posledná kvapka a postupne času sa to iba zhoršovalo, ignorovala moje volanie, keď som ju raz za čas volala, boli sme dohodnuté na stretnutí po pol roku, zrušila ho a tak... uvedomila som si, že ona ma vlastné v istom životnom období využívala vo svoj prospech a ja som jej na to skočila. Ale ja som taká, verím, že ako sa ku mne ľudia chovajú, tak to myslia úprimne, takže ju som postupne začala vypudzovať zo svojho života, ak sa stretneme raz za dva roky, tak to je úspech, lebo samozrejme, na prvýkrát to nejde, ale už si z toho nič nerobím. Jej sa toto všetko vráti, nebazírujem na pomste, ale pokiaľ si neuvedomí, že to pozlátko z každého raz opadne, tvrdo padne na zem. Takže moja rada, buď sama sebou a asi nemaj až také očakávania od ľudí v tvojom okolí, lebo skutočných priateľov až tak na svete veľa nebehá a treba si ich zaslúžiť 😉

Radšej mať jedného - dvoch ozajstných priateľov, ako mať veľa akože priateľov, ktorí sú na nič...

@finix ahoj, podla mna je to o tom aky vyznam ty pripisujes k ich konaniu. napriklad kamoska ti popraje o tyzden neskor, ty si myslis, ze to znamena nevazi si mi, pridas si k tomu tento vyznam, skutocnost moze byt taka, ze kamoska ma krizu vo vztahu a nevedela ani kde je sever, skutocnost moze byt, ze tato kamoska proste nema hlavu na datumy a mysli si, ze ty o tom vies, a pod. skus otvorene kamaratom hovorit o tom ako sa citis, bez obvinovania, ci poucovania...
ked si po mna neprisla citila som sa..... sklamana, smutna, nahnevana opustena.. priala by som si aby.... si mi dala vediet skor ze ti to nevyhovuje, a pod. odporucam ti knihu styri jazyky lasky. best of luck

@juliet86 ja som sa rozvadzala ked kamoska mala tridsiatku. Organizovala velku zurku na chate, mala tam aj rodinu...mne nebolo do reci a nie este oslavovat a predstierat. Vyhovorila som sa ani neviem ako, asi bola sklamana, lebo dopredu som jej hovorila ze asi pojdem, super, lebo som nevladala niest jej presviedcanie a komunikovat. Na posl.chvilu som to zrusila. Az teraz som si na to spomenula a uz je to par rokov...Neviem ci to pre nu nieco znamenalo, ci som ju sklamala, ale kamaratky sme stale, no uz ma nevola na zurky na narodky 😅 Kedysi som mala kamosky zo skoly, ja som pracovala, studovala, mala frajera. Nie vzdy som ai nasla na ne cas, viackrat so musela narychlo zrusit stretko. Ale vzdy som to vynahradila inym terminom, len som nemala proste tolko casu a praca a skola boli prioritne. Kamosky vtedy len studovali, nepracovali a nemali frajrov. Ked si jedna nasla frajera uz nemala cas na mna vobec. Dalsia zacala pracovat a prestala sa so mnou stretat. Ked jej napisem ani neodpise, zavolala mi raz po asi roku ...lebo nieco odomna potrebovala. Ked sa sa stretavali, ja nie som moc na datumy a taketo veci, skor bolo pre mna potesenim a prijemnou chvilou ked sme sa mohli porozpravat, vidiet, podelit o radosti, starosti...ona ale prilis dbala na to co sa patri co sa tyka oslav, sviatkov...Mozno aj to jej vadilo ze darcek odomna dostala vzdy s meskanim...inak kolkokrat obdarujem radsej len tak ak ma nieco dob re napadne, ako ked nemam dobry napad na darcek a davat nieco nasilu...Kazdopadne nebavi sa so mnou. Dlho ma to trapilo, ale uz som sa s tym vyrovnala. Dalsia kamoska mi nedokaze odpisat na sms, hovor mi casto krat nezdvihne...zakazdym si poviem ze jej nezavolam.. ale som este stale naivna a verim ze to neznamena ked 5x nedvihne mobil a nepocujeme sa pol roka...ze to este neznamena ze ma neberie ako kamosku....ci? Ked to tak vlastne vidim...asi neberie...