Ahojte, mám 22 rokov a dosť dlho som mala ten problém, že som si nevedela nájsť nejakého chlapca, ktorý by ma ľúbil a zároveň aby som ľúbila aj ja jeho. Vždy to bolo len jednostranné, viackrát som sa nešťastne zaľúbila a dostala do friendzonu.
Potom sa na mňa usmialo šťastie a zaľúbil sa do mňa jeden chlapec a už sme spolu 7 mesiacov, aj keď na diaľku lebo nás delí 330km, ale to riešime tak, že väčšinou skoro každý víkend (podľa toho ako robí) cestujem ja za ním a ako študentka mám momentálne vlaky zadarmo.
Má to ale ten problém, že od začiatku som bola zmätená a bolo to ako na hojdačke... Na jednej strane boli dni, kedy som ho ľúbila a chýbal mi ked sme spolu dlhšie neboli, často sa mi s ním snívalo,atď. a potom boli dni, kedy mi nejak ani nechýbal a zistila som, že ani na neho nejak nemyslím. Najprv som si myslela, že to tak má byť, že tá brutálna chémia nie je až tak dôležitá a dôležité je to, že je ku mne dobrý, počúva moje "žvásty" a že by urobil pre mňa skoro všetko.
Posledný cca mesiac ale sa cítim úplne smutne, lebo mám pocit, že už sa aj tá malinká chémia, ktorá z mojej strany bola, sa skoro vytratila a že sa pri ňom cítim akoby sme boli spolu manželmi 30 rokov. Zároveň ma to veľmi mrzí, lebo vidím aký je zaľúbený a snažila som sa mu to dať najavo posledný mesiac, že napr. mi napíše že ma ľúbi a ja mu na to nereagujem ale napíšem čosi iné atď. Obávam sa ale že som taká povaha a že toto by bolo pri každom. Dakedy sa tak trošku obávam, že či som sa s ním nedala dokopy AJ preto, lebo som už nechcela byť sama a chcela som mať niekoho, komu na mne bude záležať. Neviem či to chcem ťahať takto dlhšie, ale zároveň by som sa s ním asi nevedela rozísť, lebo sa tak trošku bojím, že už si nikoho iného nenájdem, keď vidím svoju smolu (poprosím vás aby ste mi nepísali nejaké "hejty", skúste sa trošku vcítiť do kože vášho 22ročného ja). Zároveň aj všetky tieto pocity umocňuje to, že som pribrala odkedy som s ním 6kg... 6 ťažko zhodených kíl, čo ma dosť štve a vidno to aj na mojej postave.
Ďalšia vec je tá, že po škole by chcel aby som šla ku nemu bývať na druhú stranu republiky, ale mne chýba domov keď som tam čo i len pár dní a vždy sa doma teším na tú rodinnú pohodu. Ja som ale stále bola ten typ človeka, ktorý potreboval mať čas len pre seba.
Čo by ste robili byť mnou? Resp. bol niekto na tom podobne ako ja a ako sa rozhodol? Či je lepšie mať radšej pohodového frajera aj na úkor tej chémie alebo radšej byť sebec? Ďakujem pekne za odpovede 🙂
@skvrnka14 prepac, ale za 7 kratkych mesiacov si pribrala 6 kg??? 😯 to si sa musela riadne snazit a chlapec asi na vine nie je, ked spolu nezijete. Jasne, ze mas pocit, ze si ineho nenajdes, ked sa takto zanedbavas. Zacni na sebe pracovat a nadobudni sebavedomie. Nebud s niekym preto, ze mas pocit, ze by iny o teba nezakopol. Ak tam nie je chemia po 7 m, tak to nema ziaden vyznam. Po tak kratkej dobe by si po nom mala stale velmi tuzit.
Podla mna začínaš byt unavená
@lindusss2016 môj problém bol to, že som bola od malička "pri sebe" a potom v puberte som to riešila hladovkou, ktorá mi veľmi spomalila metabolizmus ale ja mám pohyb rada, keď idem do posilky tak sa tam fakt zničím poriadne a snažím sa jesť zdravšie, ale som ten typ človeka, ktorý si musí dávať veľmi pozor čo je a keď mám pred sebou sušienky, kolače ktoré kupi tak sa neovladnem a dám si :(
@pininka ja keď som raz u neho bola pár dní, šla som potom domov do školy na skúšku a on chcel aby som zas znova cestovala za ním ďalší den tak som mu povedala že nejdem lebo som tú skúšku nespravila a začal ma citovo vydierať že či važne s ním nechcem byť na naše polročie
@skvrnka14 no to mi príde trocha smiešne. Také detinské. Zjavne je chlapec úplne hotový, ale asi nie až tak aby sa aj on viac obetoval, lebo ak som ja mala skúšky môj frajer má Max podporoval a videli sme sa ozaj len málo. Na polročné výročie som bola s našimi na dovolenke v Egypte, samozrejme bez neho....
@skvrnka14 ale si s nim cca 8 dni v mesiaci, to naozaj stihnes zjest tolko susienok, ze priberies vyse kila? Ja chapem, ze nie kazdy sa rodi s postavickou ako lusk, ani ja nie som ten pripad. Ale ak o sebe vies, ze s tym mas problemy, skus sa viac ovladat. Ako nie je problem mat par kil navyse, ak sa sama sebe pacis, si so sebou spokojna a mas sebavedomie. Ale ak si potom o sebe myslis, ze si tucna a mozes byt rada, ze s tebou niekto je, takto to dopada. Si mladucka, ak to tak voci nemu necitis, tak asi nie je ten pravy a nemusis sa vobec viazat. Mas kopec casu. A aby ma niekto vydieral "polrocnym vyrocim"... no to je sila
@skvrnka14 "láska" z pokecu predpokladám.. Nuž sama cítiš že to nie je ono, keď sa bojíš že si iného nenájdeš, daj pozor lebo tak tu končia mnohé ženy.. s 2 až 3 deťmi a chlapom alkoholikom/tyranom/kure.níkom a ostanú s nim len preto "že už by ich s deťmi nikto nechcel". A ešte väčšina aj pre peniaze. Tým nechcem povedať ze by si tak dopadla, ale nikdy nevieš, hlavne pri tvojom sebavedomí. To ze je tvoj prvý neznamená, že sa musíš s nim zahrabať do konca života a keď nevieš ako na rozchod, pozri nejaké lifestyle (po slovensky životorázne) časáky tam toho nájdeš kopec.
@dopolbokaodrata moja "láska" z pokecu drží už 17 rokov 😉😉
@pininka a tiež ste mali víkendovky? Jasne ze každý prípad iný poznám veľa takych co skončilo svadbou. Aj také čo nie 😉
@dopolbokaodrata vlastne áno, ja som bola na internáte a on doma. Alebo ja doma a on na sústredení. Lenže nás delilo 30km.
@lindusss2016 nie, ja som hlavne pribrala počas leta, lebo vždy keĎ som bola u neho to bolo že objednajme si pizzu atd.. a pri mojom dovtedy stráženom jedení sa mi to vymklo spod kontroly 🙂 zas nie je to také že mám 100kg...
nevedela by som si predstaviť bývať od rodičov 300 km...takže za mňa - tento vzťah by nemal žiadnu perspektívu..
@deti95060810 aj ja mám takéto myšlienky... ale zas si hovorím že o 2 roky budem možno rozmýšľať uplne inak a mať iné priority a nevadilo by mi to .. no len či :(
Ahoj. Vyskusaj ho. Prosto mas skolu,je to tvoja priorita a musis sa ucit,neda sa prist na vikend ,ani na ďalší. Nech príde on na otocku k tebe,nech chodi on. A co ze mas ty zadarmo vlaky. A uz teraz po polroci🙂ta vydiera,a planuje ty buducnost,ako tiez sa mi to nevidí.
A zeno,maj sa rada. zdravé Sebavedomie je najviac príťažlivá vec na zene.
Rozhodni sa tak,aby si ty bola spoko✊✊
mozno nad tym moc premyslas 🙂 nemyslim to v zlom len ked som si to tak cele precitala tak mi to tak prislo ....ale v skoro ziadnom vztahu nevies ako dlho to vydrzi ... ked si tak daleko od neho v podstate ho velmi malo poznas ... ja mam 7r vztah a poviem ti :D cakalo ma par zaujimavych prekvapeni aj po tolkych rokoch ... proste ak ta to s nim bavi len si uzivaj pekne chvile 🙂
@skvrnka14 Ty chodíš za ním 4,5 hodiny vlakom. A on? Koľkokrát sa on vzdal svojho pohodlia? Koľkokrát on prišiel za tebou? Čo vlastne on pre teba robí? Čo ti dáva tento vzťah? A čo ti v ňom vlastne chýba? A to prípadné sťahovanie je koho nápad? Jeho? To on rozhodol ako jedinú možnosť spoločného bývania? A čo keď ty nebudeš chcieť ísť od rodiny? Bude hľadať aj iné riešenie? Ja by som sa takto ďaleko od rodiny a priateľov nesťahovala za žiadnym chlapom lebo ja mám iba pár ľudí s ktorými mám naozaj blízky vzťah a nie som stotožnená s predstavou ich opustiť a vídať párkrát do roka.
@skvrnka14 vo vzťahu vraj priberie väčšina žien😂myslim že niesi jediná,rande na kávičke v cukrárni,pizza o pol noci, + vynechané fitko, jeden,dva krát,celý mesiac 😍stáva sa. Na tvojom mieste by som to neriešila nejak fatálne,citom nerozkazes,nesil to...prvé lásky sú už raz také,ako prišlo,tak odišlo,vráť sa k svojmu životu,trošku ti to napravilo sebavedomie😉choď ďalej a hľadaj nie zhasinajucu iskru ale ohňostroj 😂si mladá máš kopec času😜
máš 22 rokov, 7mes. vzťah dosť o ničom a už riešite /on rieši/,že sa za ním posťahuješ? si nezrelá ešte /so svojimi myslienkami,že iného si už nenajdeš/a on nie je ten pravý...on sa za tebou unúva prísť,či len ty tam beháš?
Z celeho tohto pribehu strasne citit, ze si este emocne nezrela a podla mna si hladala vztah len preto, aby si nebola sama. Ta nezrelost, to neber ako kritiku - v tvojom veku to nie je nic nenormalne, si este mladucka. Nenahanaj sa silou mocou za vztahmi, pockaj si, ono to pride a ked budes pripravena, garantujem ti, ze nebudes riesit taketo ptakoviny, ci mate dost chemie alebo malo 🙂 Nic lepsie ti poradit neviem, len nechat si cas 🙂
Možno to ani nie je o tej nezrelosti, ale skôr o tom, že ma chaos ešte sama v sebe. Vo svojich pocitoch. Osobne si myslím, že je dôležité nájsť najskôr samú seba a až potom hľadať si partnera 🙂
@skvrnka14 je to jasné, vy spolu viac ste ako mieste, na začiatku vzťahu žiť takto vo veľkej vzdialenosti je zabijak vztahu. Nezvládnu to mnohé dlhoročné manželstva, nieto začiatočníčka vzťah. Podľa mňa to dlho nevydrží.