Viem že to je na dlho, ale pomožte mi prosím.
Dobrý deň, ahojte. Prežívam jeden problém, s kt. sa neviem vysporiadať už dosť dlhý čas. Skúsim Vám čo najpodrobnejšie rozpísať všetko čo sa deje okolo nás, lebo ja si už neviem rady ☹
Mám 23 rokov, s priateľom som už takmer 4 roky. On má 28r. Študujem na VŠ, ostávajú mi ešte 3 roky. Od rodičov dostávam cca 200€/mes. na štúdium, jedlo a ostatné výdavky. On zarába ako robotník, poďla mojho názoru veľmi pekne na slovenský štandart... cca 900€/mes. Moj (náš) problém je v tom, že rozmýšlame nad spojením našich životov v budúcnosti- cca o 3 roky po ukončení mojho štúdia. Zatiaľ má bydlisko u svojej mami (2 posch. dom), otec mu pred 5r. zomrel, sestra býva u manžela. Ja mám po rodičoch 3izbový byt (oni sa odsťahovali do útulnej neďalekej dediny), nemám súrodencov. Obaja mame auto.
A teraz prichádza to slávne LENŽE...
Pred nejakým časom som často chodievala ku nim domov, som tam prespávala aj 2 noci (iba v priebehu prázdnin)- viem, znie to hlúpo že prázdniny a študentka a určite si myslíte že som mladá baba čo nevie čo zo sebou. No, bodaj by to tak bolo 😒 . Keď som bola u nich, pomáhala som v domácnosti ako sa len dalo, navarila som, upratala som... proste nemala som problém sa chytiť akejkoľvek roboty, a v podstate bolo to aj takou mojou vnútornou povinnosťou keď som tam už spala, jedla, sprchovala. Moja svokra je skvelá žena, pokým ju nechytí cirkus humberto. Zvrat nastal vtedy, keď som si začínala všímať tie nenápadné prejavy že som tam nazvyš.
Príklad: pri rozhovore, pri ktorom sa spýtala ako bolo na skúške a ja som začala odpovedala vznešene (lebo dopadla perfektne), zrazu zmenila tému jak keby nič. Úplná ignorácia a nezaujem o moju odpoved.
Príklad2: Klasický rozhovor o čomkoľvek- aj doležitých veciach, keď sa myhol jej syn/moj priateľ tak rozhovor bol ukončený, bez akéhokoľvek záveru. Proste ako keby ani nemala záujem ma počúvať, no nech nestojí reč ta sa dačo spýta. Raz-dvakrát keď sa to stalo tak OK. Ale keď ani jediný poriadny rozhovor nemáte lebo toto robí tak je to už na nervy. Začínala som si všímať jej reakcie.
Stalo sa že som sa u nich večer osprchovala- celý deň som robila v záhrade a započula som šuškanie, nariekanie synovi ohľadom toho že “Prečo jej to nepovieš?” bolo mi jasné o čo ide, lebo bežne sme si ani ruky nemohli umyť teplou vodou- špinavé, zamastené ruky umýva ľadovou vodou, to je teda riadna akcia. (u nás moj priateľ ešte aj vedro umýva v teplej vode)
Mala som príležitosť zažiť aj to, že som bola chorá- dosť som prechladla. Na poobedie sa však prechladnutie zmenilo na brutálnu bolesť v krížoch. Bola som u nich, tak ako som sa postavila zo sedačky, som mierila do postele (mali sme 2 valandy v jeho izbe) a áno, tak ako som bola oblečená (tepláky,tričko) som sa hodila do postele, jednoducho som od bolesti odpadla.Po hlavu zababušená paplónom, na nohách 3 ponožky, z bolesťami som povedala priateľovi nech mi zrobí čaj (chlap nevníma chorobu ženy, myslí si že ženy sú z ocele- aspoň ten moj), čaj mi doniesla svokra s tým že tak udivene sa namňa pozrela, že som myslela že som fialová alebo čo. Nakoniec vysvitlo (priateľ ma bral domov lebo šiel na nočnú a že mama odkazuje) že ako som si mohla dovoliť lahnúť v oblečení do postele. Posteľ nič extra, žiadne obliečky zo zlata. Proste žiadny rešpekt toho že mi asiže bolo až tak na pivnicu že som sa nedokázala ani vyzliecť a neskutočná zima mi bola (na 90% som prechladla u nich).
A takto sa to celé kazilo.
Čerešnou na torte bola hádka, ktorá spočívala v tom, že jedno ráno som vztala a nemala som poruke nič svoje teplákové. Tak som na seba natiahla priatelove “ceplé gače”- pánske pančuchy alebo ako by som to nazvala :D, že si iba odskočím umyť zuby a tvár a obliekam sa do normálnych vecí. Čo I len som zišla po schodoch, už boli komentáre od jeho mami “že ako si to predstavujem takto prísť dole, že čo keby tam bola návšteva” a že “keď nemám na tepláky tak ona (svokra) mi ich kúpi”.. nech Vám nemusím napísať čo za myšlienky vtedy vomne prebehli.. hundravo,dudravo som sa chytila a šla som hore to predýchať. Po cca hodine som šla dole, lebo som mala variť obed. A už bol krik, že “ako si to ja predstavujem takto papulovať tu v tomto dome, keď tu je iba ona doma”. No poviem Vám, že som ostala ale po hlave buchnutá- začala som plakať lebo som to nečakala. Vobec som nič necirkusovala, no som si zahundrala niečo v tom zmysle že “niesom ako jej syn že budem v boxerkách pobehovať po dome” on to zvykne robiť keď je návšteva. V tom vošiel priateľ že čo to má byť toto celé (jednoznačne som dúfala že ma ochráni).. no nie, zjapal namňa že prečo cirkusujem a revem. Nech mi svet prepáči, ale aj tá najtvrdšia žena by takú slovnú facku nepredýchala. Pobrala som si veci domov, s placom som sa ospravedlnila svokre, kedze som jej pivnicovanie uz neuniesla. Áno ospravedlnila som sa a chcela som ísť von. Medzitým moj priatel rozbil dvere, rozrezal tým ruku a mne trieska vošla do oka- pochodili sme lekárov a išli sme kumne na byt. V ten deň večer sme boli vonku, opil sa a cestou domou mi ešte raz fajne vynadal že som mu zničila život, že som hlupaňa, že on nevidí našu budúcnosť. (ako keby mi z duše hovoril). Odišla som domov taxíkom. Po niekoľkých dňoch sa prišiel ospravedlniť. Nechcel to riešiť, čo I len som začala rozprávať čo sa tsalo hneď nervy a jeho to nezaujíma. No stale ale stale mi dával najavo že ja som urobila v rodine circus. Nechodila som tam, mala som pocit že tam nemám čo robiť. Sa mi naplnili pocity s tých ignorácií a nenápadných podnetov, že vobec nepatrím do rodiny.
Jedného dňa mi moj priateľ zahlásil že on to už ďalej nevidí keď sa nepojdem udobriť z jeho mamou. Po dlhom uvažovaní som si zahryzla do jazyka a išla som, že “múdrejší ustúpi”. Odvtedy je to na takej nijakej línii. Chodím ku nim už iba ako návšteva, cca 2x za týždeň na hodinu, poprípade ak nieje doma. A mi to aj vyhovuje, vidím že aj ona je spokojnejšia (nič extra, len sa viac usmieva keď ma uvidí). Medzi mnou a ňou je čisto iba vzťah na základe rešpektu- ja som jeho priateľka, ona je jeho mama. Nič viac.
Je Pravda, keď je nejaký sviatok, stale dostanem nejakú pozornosť, ktorú vidím že dáva s radosťou. Ale úprimne, radšej by som nedostala nikdy v živote už nic, len aby som mala taký vzťah ako má moj priateľ z mojími rodičmi (vidí ich síce 2x mesačne, ale vidno že to je o inom). A to si myslím že vie aj on, často hovorí ako ich má rád, chváli sa pred kamarátmi že akú má dobrú svokru…
A teraz nasleduje ten finálny problem. Po svadbe (čo neviem či je najlepšie riešenie lebo som neskutočne zmatená). On za každú cenu chce bývať v dedine, kde je jeho mama, majú dom. Lenže som mu oznámila že nemienim bývať v trojici s jeho mamou- dole klobúk ženy, ktoré tak bývajú. On v žiadnom ale v žiadnom prípade nechce bývať v mojom byte, lebo vraj sa tu necíti doma, nemá tu nič, niekedy mi vykrikuje ze mu tu treba grcať, že mu je s toho zle keď je tu, že to tu nenávidí ze nebude do neho investovat ani cent kedze ideme prec z toho bytu. O nicom inom nevie rozpravat, ziaden kompromis nechce navrhnut alebo celkovo ine riesenie. Kludne by sme mohli bývať v 3izb. byte jak vacsina mladych (oni si ho kupuju na hypoteku) my ho mame zadarmo- no nie. Neviem preco sa ku tomu tak stavia, vobec ale vobec mu nedavam najavo ze to je moj domov, ze tu nema co robit, vobec som ho nevyhodila s tym ze “chod z mojho domu” alebo pod. Myslím si, že mu ide o to, aby bol blizsko pri mame. A za kazdu cenu ma presvieca aby sme sli do tej ich dediny byvat do bytu (dom ani za svet nechcem).
Ale bojim sa….. bojim sa ze tento byt sa preda, nastahujem sa tam a nic s tym nevyhram, lebo cit tu, ci tam by som bola sama.. kedze by utekal domov, lebo si myslim ze jemu slovo domov znamena mamu. Teraz to robi tiez, pol dňa u mna nevie vydržať. Chodí domov lebo “tam ma psa a velky dvor (5x10m)” Nezazlievam mu to, ale dospeje s toho vobec? Oplati sa mi tu robit rozruch s tymi bytmi a potom to neskrachuje pri dalsej hadke? Uz vazne taky krik koli tomu ako on nenavidi u mna byt nezvladnem.. Vykrikuje mi ze vsetko to robi koli mne aby mne bolo dobre… ziadna zmienka o tom ze aby NAM. Pritom som mu nieraz hovorila ze nech vsetko robi taka by bolo jemu dobre. Ale asi to tak zrobim ja, len este neviem ako mi je vlastne dobre a co by bolo dobre
Mam pocit ze z jednej strany vie ze ja som ta s ktorou chce zit (rozprava o mne ako o matke svojich deti), kupuje mi a investuje domna-znie to asi hlupo ale aj toto dokazuje ze ma len tak nechce odhodit. Ale z druhej strany niekedy take veci povie ze neviem coho sa mam drzat.. Niektori muzi by skakali 3 metre od radosti keby mali taku zenu ako ja (niesom najhorsia vyzorovo, viem varit, starat sa o domacnost, som zabezpecena a myslienkovo dost vyspela na taky vztah ktory si uz zasluzi nieco vazne). Dosť ma tato situacia vycerpava a mam pocit ze viem byt uz iba stastna ked je on. Uplne ovlada moje nalady. Paci sa mi tam, kde jemu- ked je mu zle, unaveny je alebo nieco, prezivam to s nim.
A ak sa pýtate prečo to neriešim z ním, nedá sa. Začne kričať namňa, treskne dverami ze som decko, nic neviem o zivote, nenavidi svoj zivot primne a tým to skončí. je neskutocne prchky a nevie ovladat svoj myslienkovy pochod pri hadke, hned vsetko vykrici a potom ja dopadnem takto..
Ďakujem za pomoc
Sorry, ale chodis uplnym blbcom a sedlakom. Cim skor si najdes niekoho poriadneho, tym to bude pre teba lepsie. Ten tvoj ma taketo spravanie v sebe a nezmeni sa
@anicka22222 ja osobne by som si takeho chlapa nikdy nevzala, nie som handra. To ze to sem rozpisujes - znamena ze si uvedomujes ze mas problem...a dost velky. Tvoj priatel je pravdepodobne sedlak (bez urazky vidiecanov ako takych), a jeho mama detto. Ty studujes, mas byt - a asi si videla v zivote, ze da sa to aj inak - bohuzial su ludia, ktori zakrpateli vo svojej obmedzenosti a jednoducho nebudu stastni s niekym "osvietenejsim". Nechcem nikoho urazit,...ale prislovie Vrana k vrane sada - nevzniklo len tak pre nic za nic. Ludia ked sa chcu brat a zit spolu, tak by mali mat rovnake (alebo aspon podobne) mentalne pochody a ...nazvime to... emocionalne EQ a aj IQ.
Pre inteligentneho prachateho biznismena bude pekne dievcatko z dediny bez maturity stale len sluzka a podlozka,... ano, existuju vynimky, ale velmi malo.
Pre studovanu rozhladenu babu, bude utrpenim zit s robotnikom, ktory okrem manualnej zrucnosti nema nic, ani empatiu ani prehlad...
Mozem ti porovnat moje predosle vztahy - netvrdim ze vysoka skola je vsetko, ale mala som frajera co bol robotnik a to bola tragedia,... do prace, do krcmy, k rodicom, pred telku, domov...a dookola to iste - odo mna sa ocakavalo ze sa budem onho starat ako maminka :D Rychlo siel kadelahsie...
U nas v rodine sa to takisto potvrdilo, ze nerovne vztahy nemaju buducnost. Pokial nemate rovnake zivotne hodnoty, priority, ciele...tak bohuzial, asi by som sa poobzerala po niekom "z tvojej ligy". 🙂 sorry za expresivne vyrazy, ale snazim sa pisat aby to bolo pochopitelne.
Netvrdim ze riaditelka banky nemoze byt stastna s banikom, ci pravnik s kadernickou,...moze. Len to chce sakra vela snazenia z oboch stran.
Drzim ti palce, aby si sa rozhodla spravne. Zivot mas len jeden, a nezabudaj, ze s nim si vezmes aj celu jeho rodinu a potom nebude cesty spat. Moja zasada je - pokym mi bez neho je lepsie ako s nim - tak nie je o com. Predstavim si, ci s takym clovekom chcem zit, vychovavat deti (samozrejme s jeho rodinou),...zostarnut,...ci by som sa onho vedela/chcela postarat v pripade ze by zostal na posteli, a to iste obratene, ci chcem aby on bol ten co ma bude dvihat a prebalovat a vozit na voziku... 🙂 a take veci. Ak na cokolvek odpovies NIE, mala by si sa velmi zamysliet, asi to nebude ten pravy. Si este mlada, neskaz si zivot len preto, ze sa budes bat, ze si nikoho ineho nenajdes. Su aj dobre svokry. Hladaj 🙂
Urcite nepredavaj svoj byt, ani keby doslo k tomu, ze ides ku nim byvat. Radsej ho prenajmi, nech mas kam utekat, lebo tak ako baby nado mnou, tak ani ja to s tymto chlapom nevidim ruzovo.
moja draha...jak jeden moj ex....jaaak cez kopirak....jedina rada: ruky prec od takych ludi
....Začne kričať namňa, treskne dverami ze som decko, nic neviem o zivote, nenavidi svoj zivot primne a tým to skončí.....skutočne chceš žiť s takýmto človekom?......
utekáááááj a rýchlo od neho, taký debil ti nikdy nič dobré neprinesie. hovorí o tebe ako o matke svojich detí, to odkukal z telky. utekaj, utekaj.
@anicka22222 jaj cele zle! Ty ked tam pojdes byvat budes musiet skakat tak ako oni piskaju ked nebudes tak ta budu vyhadzovat s domu!preto ak sa tak rozhodnes svoj byt si v ziadnom pripade nepredaj! Daj si ho do podnajmu aby si sa mala kde vratit. Tvoja svokra je zly clovek drz sa od nej cim dalej.
ďakujem Vám za rady, cením si každé jedno slovíčko, každý jeden názor. Potrebujem ho počuť aj od niekoho iného, lebo vážne som si už začala myslieť že ja som tá blbá. Bohužiaľ s kamarátkami z mojho okolia sa o takej téme nedá diskutovať (žijú si svoj vysokoškolský sen 😀 ), rodičia o tom celom vedia- ale každý rodič si svoje dieťa chráni v dobrom aj zlom. Potrebujem radu od takých, ktorí to vidia zvonku.
na doplnenie: on, ako zivotna opora 0 bodov.. dost casto sa mi stava ze jeho ani nezaujima dajak extremne co prezivam, moje nazory, myslienky a sam sa niekedy aj priznava ze ma nepocuva a potom sa smeje.. ale si myslim ze v partnerskom vztahu je komunikacia velmi dolezita, no on komunikovat nevie :/ aj teraz ma toto trapi a tu vylievam srdce vam namiesto toho aby som to hovorila jemu, ale jemu by sa nedalo lebo uz pri prvych 3 vetach zacal ze si DOMYSLAM (v poslednom case je tento vyraz jeho najpouzivanejsi)... vsetko si domyslam proste..
Teraz som v Bc. ročníku, chcela som ísť dalej externe ze by som si nieco popri skole zarabala.. no neviem ci budem zvladat skolu, pracu a este aj take jeho cirkusi (ked to na neho pride)... som bezradna..
Viem ze ma miluje, to viem na 100%... ale svoj domov resp. mamu miluje viac.. nehovorim ze mamu netreba mat rad (vsetky mami si zasluzia lasku a respekt).. ale niekedy uz je cas rozstrihnut tu pupocnu snuru..
Sustred sa na skolu a verim, ze si najdes niekoho seberovneho, nemas sa kam nahlit. Podla Tvojho rozpravania, tento chlap nie je nic pre Teba, len by si sa trapila a ako sa hovori - pokazila si zivot... Drzim palce
Viete co, tak by som ho poslala k vode boze moj. Vazne ma viie tak niekedy prekvapit a nie prave prijemne. Ale bojim sa samoty, viem ze to je dost blbost a kazda zena to preziva po rozchode, ale ja vazne neviem ze ak nebudem mat jeho akym smerom sa vydam.. mame spolocnych kamaratov- patria je perfektna 🙂 okrem nich ja velmi kamaratky nemam, len take daleke.. tazko sa mi to vyslovuje ale neviem ako by mi plynul zivot bez neho a bojim sa toho celeho.. hovorim si uz niekolko dni, tyznov ze "keby som bola taka silna a ...... "
stavaju sa mi aj take veci ze mi hovori ze mamka robi takto, a hentak... a vies ja mam rad poriadok (a citim sa trapne jak keby som mala v domacnosti 300kil hnoja po zemi), tvrdi ze jeho mama je MONK- no poviem vam pravdu, o nic viac neupratuje ako ja.. ale furt ju musi v niecom spomenut.. MAMA-SYN no neskutocne neskutocny vztah
@anicka22222 citovo závislá na, prepáč, ale buranovi? Pokiaľ sa skutočne chová, ako popisuješ, tak to bol prvý výraz, ktorý mi napadol. Na tvojom mieste by som si spolu so spolužiačkami žila svoj "vysokoškolský sen", si mladučká, načo také plány a ešte s niekým, kto sa k tebe chová ako sa chová. Prosím ťa, človek, ktorý miluje, tak partnerovi neubližuje, počúva ho, keď niečo hovorí a nevrieska na svoju ženu, keď plače. Ak sa chová takto teraz, tak o pár rokov to bude čo?
@alaguema uplne si mi z duse prehovorila... jeden panacik nad ramenom mi presne toto hovori, ze co bude o 2-5-10 rokov s nami? som zufala 😒 mohli by ma v tomto veku trapit ovela insie problemy joj
@anicka22222 tak je to asi jasné, nie? Nepokaz si život, ťažko sa to potom napráva. O desať rokov by si plakala do vankúša, že prečo si sa s ním nerozišla kým bol čas. Si mladá, pekná, šikovná...nebudeš sama, neboj. Veru, v tomto veku je ešte veľmi skoro na také problémy.
Este ma nieco napadlo musim dodat:
ja si samu seba vobec nevazim, mam ten pocit.. jak som pisala ze moja nalada, myslineky púocity, vsetko zavysi od jeho nalady atd. tak to je normalne? mam nulove sebavedomie, mam pocit ze mi ho totalne nici pri hadkach :/ stalo sa aj take ze mi povykrikoval aj take ze on ma jaky uzasny dom a auto a peniaze- nic extra a moja mama nema oproti nemu skoro nic-dlho som sa spamatavala a taktiez raz sa prekecol ze jeho mama by neprisla ku nam na navstevu, resp, k mojim rodicom (moji rodicia byvaju na dedine, taze psi a slepky mame- ziadna farma) lebo ze ona by ako cupitala v lodickach na dedine... no vies si predstavit pohlad mojej mami 😀 niekedy mam pocit ze obaja (on a jeho mama) sa hraju na nieco viac nez su
@anicka22222 si prilis mlada aby si si TOTO uviazala na krk. Precitaj si vsetko co si doposial napisala a musi ti z toho vyjst, ze by si bola zufala v tom manzelstve. Svokra na teba ziarli a dava najavo ze aj ked studujes nie si nic a nevies sa spravat. Pojde po tebe aj po svatbe. Teraz je klud lebo ste od seba ale potom to zacne. Chodte od seba kym neutrpis rany. On je bohuzial primitiv a so svojou mamou bude lepsia dvojka ako s tebou.
@anicka22222 Nevyjadrujem sa často k takýmto témam a keď môžem, odporúčim ti jednu vec. Prečítaj si svoj príspevok pozorne a ak sa dá nezainteresovane, ako keby to písal niekto iný. Čo by si ty navrhla takej žene? Ja osobne tam nevidím ani náznak toho, žeby ťa naozaj miloval. Čo to podľa teba vlastne znamená? Čo pre teba znamená to, že ťa miluje? Píšeš, že ti niečo aj kúpi a vyjadruje sa o tebe ako o matke svojich detí. Ale fakt ti toto stačí? Podľa mňa človek, ktorý niekoho miluje, si ho v prvom rade váži a podľa toho sa k nemu aj správa. Z toho, čo o ňom píšeš, mi vôbec nepríde, aby si ťa vážil. S mojim manželom sme spolu viac ako 11 rokov (2 roky manželia) a možno preto sa mi takéto veci ťažko chápu a tolerujú, lebo som také správanie z jeho strany v živote nezažila. V každom prípade o vašom vzťahu rozhoduješ ty, ale ten byt si radšej nechaj a daj do prenájmu, ak by si sa teda rozhodla nasledovať svojho priateľa na dedinu. Veľa šťastia prajem! 😉
Smutné. Ešte nie ste ani manželia a už sa takto hádate. Manželstvo nie je žiaden zázrak t. z. že sa po jeho uzavretí hneď všetko zmení k lepšiemu. Ako hovoria niektorí mladomanželia po svadobnom obrade: "Konečne to máme za sebou". OMYL. Práve vtedy všetko začína. A nie je to ľahké - život vo dvojici je o kompromisoch, vzájomnej komunikácii, podpore, spolupráci, dôvere a najmä ÚCTE - tieto veci sú živnou pôdou pre lásku. Nepoznám tvojho priateľa, nechcem ho zatracovať len na základe jeho reakcií a postojoch o ktorých tu píšeš. Neviem, či je to takto stále. Možno je len medzi dvoma mlynskými kameňmi - ty a jeho matka - a muži nie veľmi dobre znášajú tieto tlaky. Ak nie je absolútny odľud a magor, skôr u muža niečo dosiahneš dobrým slovom. Skús si na chvíľu - tým ti nechcem povedať, že máš naveky ustupovať a byť poddajná - proste len skús na chvíľu zmeniť stratégiu - buď pokojná, nehnevaj sa pre každú prkotinu, proste buď jedna príjemná, zábavná a milá baba - ved máš len 23 rokov. A ak zbadáš, že to vzťahu prospieva, proste sa s ním v pokoji porozprávaj ako si budúcnosť predstavujete. Ak ani potom nenájdete spoločnú reč hmm hold bude to ťažké, ale ja by som volila z kratšej cesty späť. Len ty musíš vedieť aký je tvoj vzťah k nemu a čo si preto ochotná obetovať.
@denisa_fabian ano, uz som si ho precitala, a aj ja by som si toto poradila 😒 ... jednoznacne.. ale naivna som, bojim sa samoty, bojim sa rozchodu.. nemam na okoli poriadnu kamaratku, butlavu vrbu... nic..
a to ci ma miluje, mate viacere pravdu.. viem ze to nieje to co by som si zasluzila..
su dni, tyzdne ked je ako z rozpravky (nehovorim ze je stale cirkusant) ale aj ked je semtam taka premna dost vazna hadka tak je velmi nezabudnutelna- lebo neuvazuje o sile vyslovenych slov ☹
@anicka22222 az mi srdce stiska, ked toto citam. nekazte si zivot, mate len 23 rokov, vsetko pred sebou. predstavte si, ze teraz, ked ho opustite, budete sa chvilu trapit, citit osamela. ale ak by ste si ho vzali, budete sa trapit a citit osamela cely zivot! kamaratky, blizke duse si urcite najdete. a urcite by nebola zla navsteva psychologa. na vyrozpravanie a pracu so sebavedomim, ktore mate evidentne nizke. velmi drzim palce, aby ste sa dobre rozhodli!
@anicka22222 a este jedna vec, mate kam ist, mate svoj byt, skolu, rodicov. ak mate s rodicmi dobry, blizky vztah, porozpravajte sa s nimi o tom, ale rozhodnite sa podla seba.
@anicka22222 po akej svadbe prosím ťa? run dievča run away
@anicka22222 to čo popisuješ, sú príznaky citovej závislosti. Napísala som to aj v prvom príspevku. Si možno taký ten krehký typ žienky, ktorá je skôr submisívna a veľmi sa nepresadzuje. Niet dicu, že si ťa taký "chytil", si ideálna pre takého mužika. Cíti, že ťa pomerne ľahko zdeptá, že si ťa uviaže a bude ovládať. Kecy o tom, že ty budeš matka jeho detí...Typické. Plus syndróm " bohatého hlúpeho gazdu", ktorý má prachy a je zabezpečený a v podstate taký primitív, ktorý sa ti neskôr bude vysmievať kvôli VŠ, alebo že čítaš knihy, alebo pestuješ záľuby, ktorým nemá šancu rozumieť. Porovnávanie rodinných pomerov...no ťažký primitív, čo ti poviem...utehaj het, primeraný partner si ťa nájde, toto je cesta do pekla, ešte mamička k tomu ako bonus..
@modryponik ver mi, ze som dostatocne trpezliva a znasam take jeho nenapadne intrigy, ironicke poznamky a pod. s usmevom.. nedam sa len tak lahko vytocit, lebo dost som v tomto smere flegmaticka, ale ked uz sa to zmeni na boj ozvem sa.. takze niesom typ ze by som sa hnevala za blbosti.. denne po nom zbieram rozhadzane oblecenie, riady, papieriky a som aj taky miniposkok.. okej, neni problem.. ale tak tieto veci su uz z inej dimenzie si myslim ☹ a neviem to nechat len tak, lebo vnutorne ma to ubija a vidno to namne.. a ked uz polozi otazku "a co ti zase je?" no koniec..... poviem 2 vety a ruske koleso sa otaca, dookola dokola to iste.. pochopenie ziadne, riesenie ziadne, iba moj plac a jeho krik..
Neobľubujem rady typu "rozíď sa s ním" a pod., ale v tomto prípade, ak je to tak, ako opisuješ, by som to urobila hneď. Ty máš byt (koľko mladých nemá inú možnosť, len bývať u svokrovcov) a on chce bývať pri mame? Chodíš k nim naďalej 2x za týždeň, aj napriek tomu, ako sa k tebe správa budúca svokra? A v neposlednom rade - takéto čudo si chceš uviazať na krk, hoci sa takto správa už teraz? Do konca štúdia máš ešte tri roky a musíš si sama odpovedať, čo chceš potom a či toto je to, čo si predstavuješ pod pojmom rodina. Držím palce
@cyclo_danka ano, mam uzasnych rodicov.. oznamili mi ze ma podrzia aj ked sa akokolvek rozhodnem.. lenze oni tu uz raz nebudu a prave vtedy budem potrebovat jedneho rozumovo dospeleho muza, ktory ma podpori, ochrani a popocuva cokolvek,kedykolvek.. a niesom si ista ze on je ten pravy..
dlho som si myslela ze aaaaaaa snad sa casom polepsi, zvaznie.. ale cim dalej, tym viac mam pocit ze toto je uz jeho finalna verzia
no pokial sa bojis samoty a mas pocit, ze ostanes sama ako prst , tak si ho nechaj a nerozchadzajte sa. Potom pride decko a si v tom az po usi...moja draha, toto ti netreba do zivota. Najdi odvahu, a posli ho do certa...srdiecko poboli, aj slzicky popadaju, ale potom to prejde a uvidis ze opat zivot bude mat kraaasne farby...viem moja o com ti pisem....presla som si takymi vztahmi. Nebanujem ani jeden rozchod, lebo viem co uz nechcem v zivote mat....neviem, fakt kocka, mas na viac, nepokaz si zivot s takymi sedlakmi...a ked toto povie chlap ze "on neciti potrebu ta zozamovat s rodinou alebo zoznamovat sa vzajomne rodicia"....akoze mamina nebude cupitat v lodickach...v tom momente by sa taaaaaak rozblikala kontrolka a poslala by som ho dovi-dopo-dopi....moja draha, ty tam budes furt hrat druhe husle aj keby si sa rozkrajala...mamicka a synator budu furt vediet vsetko lepsie, robit lepsie, deti vychovavat lepsie....je to naprd cele s takym chlapom...fakt utekaj kade lahsie 🙄
@anicka22222 moja dám ti radu si mladá šikovná baba nezávislá a potrebuješ nevychovaneho gaunera (a to ešte nie ste manželia )prežívaš pychicky nátlak dám ti jednu radu bál švésky a utekaj kade ľahšie inak bude horšie po horšom prichádza niečo lepšie neboj sa samoty si ešte mladučká neviaže sa na hlupáka a nedaj sa odrbať lebo nebude cesty spať zostaneme sama a bez peňazí tvoj je presná kópia môjho oca z Maminy je troska zdeptaný zničená životom aj jej svokra bola ako tvoja budúca a ešte jej dala aj na papuľu občas aby nepapulovala
@alaguema ano, som neskutocne citovo zalozena osoba.. pohlad na smutne oci psa ma vie rozplakat a pohltit moje svedomie (je to hlupost ale vazne 😀 )... vie ma rozplakat s 3 vetami, velmi drsnymi vetami a krikom, ktory som nezazila este ani pri pubertalnych rokoch od mojich rodicov.. mam pocit ze sa chova ako keby bol nieco viac (oni obaja) ako ja (a moji rodicia)..
On nechce ísť do bytu tak prečo by si mala ísť ty do domu v ktorom sa aj ty predsa necítiš ako doma? On si ostane matke pri zadku a ty máš bý ať niekde kde budeš "len" návšteva ? Nazatiaľ to môže byť so svokrou ok, ale zaručujem ti že keby s nimi bývaš tak by to bolo ako pred tým 😔