Dá sa po 30tke a s dieťatkom začať nový život?
Ahojte maminky... viem, že je možno zvlášte pýtať sa na takú súkromnú vec ľudí, ktorí ma nepoznajú, ale ja už naozaj neviem, ako ďalej. Som vydatá 5 rokov, mám krásneho 3 ročného synčeka. Je to síce náročné dieťatko s Aspergerom, ale je úžasný, nedala by som ho za nič. Môj manžel nie je zlý človek...ale neviem, či žijeme ako rodina... skôr žijeme každý zvlášť, občas mám pocit, že mi je skôr na príťaž...bol ma, keď takto o ňom píšem, je mi to ľúto...ale ...neviem, či ho ľúbim, alebo ho len ľutujem. On sa aj snaží, ale jeho sebeckosť , ješitnosť a lenivosť vyhráva... na malého som stále sama, nikam nechodíme, je panovačný...vety tipu: zuzana, okamžite sa choď osprchovať ( lebo malý sa hrá sám konečne a ja mám možnosť kuknúť aspon 5 min zo správ....lenže ak sa nepojdem osprchovaťm bude musieť byť s malým on keď sa budem sprchovať a malý sa prestayne hrať sám)alebo zuzana, zase si mi odložila tie veci, ty vždy všetko spraceš, alebo čo za chrumky si to kúpila akú šunku, to ani šunku nevieš kúpiť.... proste vcšetko ošomre, stále sa sťažuje, že niečo vymýšľam, keď chcem ísť s malým na výlet, nič mu nie je dobré... on je proste taká povaha, niekedy sa snaží a je celkom milý, ale väčšinou len rozkazuje....keď som navrhla manželskú poradňu, povedal, že on si nenechá od dákeho cudzieho radiť, ako sa má správať... my sa už ani nemáme o čom rozprávať, nemáme spoločné záľuby.... na všetko som sama.... no bojím sa, čo by sním bolo, keby sme sa rozišli.... jeho mama je trúba na n-tú, tiež sa dourážala pre nič ( môj muž je jej povaha) a s nami ani s mojim mužom sa nebaví...on by zostal celkom sám a toho mi je ľúto...ale na druhej strane mám pocit, že sa oslobodím, keď sa rozvedieme... a čo bude s nami... keď ja ani neviem, ako má manželstvo fungovať...naši boli rozvedení, vychovala nás mamka,... viem, že neexistuje asi tá sladká a romantická láska, ale myslím, že manželia by sa aj po rokoch mali k sebe správať s úctou....aj ja by som chcela byť ešte sťastná.... snáď ma pochopíte...
@henikav ďakujem. už som všetko skúšala, ale nič nezaberá...rozhovory, dohováranie, prosby...
@mojmisinko nemyslela som rozhovory, dohovaranie, ani prosby, myslela som konkretne akcie, zdvihni sa o chod do sprchy ked mu to najmenej vyhovuje. Nekup mu ziadnu sunku, kup iba co vy dvaja s malym zjete... nech najde chladnicku prazdnu, ale napis mu sms nech si cestou domov nakupi sam
A jediny rozhovor s nim len o tom ze nerobim to, lebo si ma presvedcil ze to aj tak neviem, tak to urob ty lepsie, alebo sa vratime k staremu rezimu s tym ze ma budes chvalit a nie kritizovat...
Ahoj. Na tvoju hlavnú otázku ti odpoviem úplne jednoducho - áno, dá sa to 🙂 a určite mi dá za pravdu veľa mamičiek, ktoré to museli riešiť. Ja síce medzi nich nepatrím, ale som si istá, že to ide. Mám kamarátku, ktorá sa tiež ocitla v takej situácii a začínala so svojou dcérkou úplne od nuly, nikto jej nepomohol, jej mama sama nemá peniaze a ja som pomohla ako sa dalo a zvládla to.
A ak môžem napísať niečo k vášmu problému. Mne môj manžel tiež stále "vyčíta", že mu prekladám veci a on ich nemôže nájsť, ale toto si aj sama priznám, že je pravda, robím to 🙂 a minule sme mali debatu o tom, že on ako muž vníma tie isté veci a problémy inak ako ja a stále je to o tom, že treba nájsť kompromis. ALE priznám sa, že keby ma takto môj muž komandoval, veľmi by mi to prekážalo a ja s mojou povahou by som sa s ním nerozprávala. A prosím ťa, chápem, že hľadíš aj naňho a na to, čo s ním bude, ale to práve nesmieš robiť. Pozeraj na seba a na deti. On je dospelý, svojprávny človek a tebe môže byť s prepáčením šuma fuk čo s ním bude, ak od neho odídeš. Mám pocit, že práve toto ťa od neho nevie odpútať.
@henikav skusim, snad zaberie... len on amelho vobec nezvlada, jednak s malym je to trosku tazsie, kedze je Asperger, a on je prilis lenivy na to, aby sa mu aktivne venoval...takze maly bude pri mne v sprche...ale ten zvysok skusim
Este tolko, nerob to zlostne a nehadaj sa s nim, to vsetko v klude a s usmevom, alebo s udivom ked frfle ze si mu nechala maleho, ze prosim? Kde je problem ved je to rovnako tvoje dieta ako moje. Tak nechapem preco sa nemozem osprchovat
@mojmisinko skús sa s ním rozprávať jeho vlastnou rečou. Meno, ty nedokážeš ani vlastné dieťa zabaviť na desať minút, kým sa osprchujem? Ty si nevieš upratať vlastné veci, čo si decko? Nemáte spoločné zaľuby a zážitky, to je zle, lebo potom nemáte spoločné témy na rozhovor, ale nemyslím si, že je toto na rozvod. je možné začať po tridsiatke a s dieťaťom nový život, sama to skúsila a pochvaľujem si, ale až potom, keď som vyčerpala všetky možnosti manželstvo zachrániť. Keď vydáva rozkazy, tak ich ignoruj, rob si podľa seba, ale nič nehovor, maximálne sa na neho usmej. Rob si s dieťaťom vlastný program, nie je to už bábätko, môžete podniknúť čokoľvek. A nenápadne sa ho snaž vtiahnuť do vášho programu - boli sme sa sánkovať, bolo super, boli by sme radi, keby si nabudúce išiel s nami. Ak nepôjde, nevadí, ale vie, že by ste tam radi boli aj s ním. Jeho veci mu neukladaj, ak ošomre šunku, chrumky, odpovedz, že si to nekupovala jemu, ale vám. Drž sa!
Ešte som chcela dodať, jeho rodinu do toho neťahaj, a to, že je to s Aspergerom ťažšie viem, ale čo by robil, keby si náhle ostala v nemocnici napr. so slepákom? Je to tak jeho dieťa, ako tvoje.
🙂
@mojmisinko ako stojite so sexsom?ak sa ti neda ze citis ze ho nemilujes tak to je uz velmi zlozite ale u teba /skus sa zamisliet, co bu dalej ked asi citis ze manzela nelubis,je to zlozite ale len na teba vsetko suvisi, ako chces pokracovat vstah s manzalom.
@mojmisinko drzim palce. Myslis ze ked nechas maleho s nim tak sa mu moze nieco stat? U nas maximalne to ze sa mi po case otvori zaves na sprche a mala mi tam nakukne, ale aspon skusaj. Vela vytrvalosti a sil a hlavne sa nedaj vyprovokovat, v klude a s usmevom
@mojmisinko pises, ze malého nezvláda, tak mu daj príležitosť, aby ho začal zvládať, si zober, ze by sa ti nieco stalo, vsak ako budu fungovať?
Ze je lenivý s nim byt a venovať sa mu? Prepáč, ale ved ty ho v tom podporujes
@dominika6 to bolo asi pre @mojmisinko 😉
@dominika6 majú dieťa s Aspergerovým syndrómom, krik by som určite nepoužila, aj preto, že si myslím, že by s ním veľa nevyriešila. Po mne keby niekto začal vrieskať, tak odídem vedľa a nebavím sa s ním vôbec, alebo sa bude so mnou baviť slušne, alebo si nemám čo povedať. Ak ona chce od neho, aby sa k nej správal s úctou, mala by sa s úctou správať aj ona k nemu. Uznávam, že sa jej jeho správanie nepáči, no bohužiaľ, situácia by bola iná, keby mu ti dala najavo pred piatimi rokmi.
Preco sa mas odusu ty roztrhat ked nieje odozva...ak si naozaj vsetko skusila po dobrom,skus po zlom, ale treba vydrzat...
Niekedy pomoze poriadne vykricat pluca a dostat zo seba vsetko von..
Podla toho aka nastane u neho reakcia sa zariadis...
@dominika6 nepostrehla som, že by po nej ziapal, buzerovať ju buzeruje, ale aj preto, lebo si to päť rokov nechá. Muž si k žene dovolí toľko, koľko mu dovolí ona, ale pochybujem, že ak by začala vrieskať, tak si ju začne viac vážiť a bude sa k nej chovať úctivo. Jeho zemní ťažko, jedine tak, že zmení seba.
Vztah ma sancu,len ak sa dvaja maju radi. O respekte a tolerancii ani nevravim. Kto uz chce takto zit. Nechce? Nech si zije sam.
@monikaparson tiež by som sa s ním asi pozhovárala niekde mimo domov, či sa mu takéto spolužitie páči. Bez výčitiek a obviňovania. Ako si to ďalej predstavuje, ako si to predstavujem ja, že som prístupná zmenám a kompromisu, ale ďalej takto už nechcem žiť.
@monikaparson ja si myslim ze tu laska ochladla len kvoli tomu ze si nevyhranili kto si kolko moze dovolit, staci nastolit novy "rezim" v rodine a laska sa da ozivit. Ak zacne medzi nimi fungovat bezny kazdodenny zivot v respekte a vzajomnej podpore, je pravdepodobne ze aj laska sa ozivi. Je tazke milovat niekoho kto stale buzeruje, ale ked sa zacne inac spravat, sanca tam je. A rozbit ci nerozbit vztah v ktorom je malicke dieta stoji vzdy za uvazenie a za pokus o zmenu; Rozist sa mozu kludne neskor ked vycerpali vsetky moznosti
@mojmisinko vyzeras byt podla prispevku velmi mila a starostliva zena...myslim si, ze dovod preco ostat s manzelom by nemala byt lutost, ci strach ci sa o seba postara...je dospely a musi to zvladnut sam....a ked ta roky nepocuva a sprava sa k tebe takto, co ine mozes robit ? mas pravo zit pokojny zivot so synom a po case mozno aj muzom, co si ta bude vazit viac ako on....
@pribinak ver, ze nepodporujem. Ale on sa vyhyba. Von s nim bol od narodenia 3x. Maly ma 3 roky. Proste pocedal, ze on s nim von chodit nebude. A co mu mam dat noz na krk, ked vysvetlenie a prosby nepomozu?
To už musia vedieť oni prečo ochladla, ale ja nemám teda pocit z príspevku, že by to bol chlap, ktorý zrovna chce niečo meniť. Na vzťah treba vždy dvoch, ináč to nejde.
Zienky, verte, uz som sa s nim rozpravala, dohovarala... No on sa aj snazil, ale vzdy vyhrala jeho lenivost a silne ego. Je pravda, ze som skor submisivny typ cloveka, ale snazim sa odporovat mu, zachovat si svoju dostojnost... Ale s malym mam toho dost a nie to este stale vzdorovat aj muzovi.... Niekedy uz prosto nevladzem... A neviem, co dalej. Iste, je mi jasne, ze vsetkym chlapom vadi, ked zena nieco odlozi... Ale moj muz je doslova panovacny... Ale ma aj dobre stranky, nechcem ho vykreslovat ako obludu... No to, co k nemu citim je uz asi viac lutost nez laska...
@mojmisinko ty si normálne že svätica...matka Tereza je ,,hadr,, oproti tebe! Tebe je jeho luto? A teba ti neni luto, že najkrajšie roky tvojho zivota sa ti presýpajú pomedzi prsty s takymto človekom? Lebo on by zostal celkom sám? Ved to aj na stare kolena asi ostane ...lebo ked teraz nedokaze byť s vlastným dieťaťom ani 5 minut, prakticky mu nevenuje čas, nehra sa s nim a rozkazovať bude časom aj jemu tak syn sa na neho vyprdne...
Si submisivna a nevieš ,,bachnuť päsťou do stola,,. Na čo ti je taky chlap? Sa čudujem ze mozeš chodiť na vecko kedy potrebuješ lebo ved čo ak bude musieť byť s malym 5 minut???
Ak si s ním len koli lutosti tak je mi uprimne luto teba ze aky zivot budeš žiť. Potom na ,,stare kolena,, sa zobudíš a uz bude na akukolvek zmenu neskoro. Kto nechce reišiť problémy ma tažky zivot.
@mojmisinko ahoj, da sa zlepsit povaha muza,len to je na dlhe trate a stoji to kopec nervov,aj tak ten vysledok nieje stabilny. Ja som za cca 10 rokov uplne vybila niektore muchy mojho muza,ale ako pisem stalo to kopec nervov
@mojmisinko chces aby sa tvoj sym naucil, ze takto sa ma spravat k svojej zene? Ze zena je na rozkazovanie?
Ak to tak ponechas, budes to trpiet, cely zivot, aj tvoj syn, lebo jemu bude rozkazovat tiez. Vysledkom autoritativnej vychovy byva bud submisivny jedinec, alebo naopak bude rebel, co v puberte zdrhne, zacne robit zle, a pod. Skutocna diskusia a dohovor, kompromis a podobne typy rieseni sa tieto deti nenaucia, zacarovany kruh sa nepretrhne ... Vytusila si, ze su tu tieto rizika a zvazujes co dalej .... takze sa dostavame k tomu, ako z toho ...
Bud sa naucis poriadnemu ASERTIVNEMU jednaniu a ukazes mu hranice (podla toho ako si to dlho dokazala trpiet predpokladam, ze to nebude tvoja kava), alebo sa rozides a zacnes odznova. Novy zaciatok je lahky, ovela lahsi ako si myslis, preto je tolko rozvodov. Niekto sa otrasie uz po mesiaci, niekto po roku, ale to je stale menej ako cely zivot. A zrazu sa objavia aj kamaratky, znami, ... zvycajne je to lahke, ak to ta osoba fakt chela, najde si aj sposob ako to zvladat.
Naopak, naucit sa asertivnemu spravaniu a teda zmenit seba, to je ta tazka cesta .... Ani jedna z ciest nie je "lepsia", zalezi na tebe.
(PS: nehlad velmi na nazory ludi, ludia ta budu sudit vzdy, bud budes "slepica co si necha rozkazovat" alebo "slaboch, co sa hned rozvadza" ... musis sa obrnit a ist si za svojim, hlavne sa rozhodni, nepremarni zivot cakanim, co z toho bude, ci sa zmeni a pod. Konat musis ty, drzim palce!)
Ano urcite sa da zacat novy zivot, zalezi to od teba aka si sikovna a priebojna. Ale skor nez by som znicila vztah, este by som skusila nieco typu, Zuzana ani sunku nevies kupit... Tak veru nie kup si ju sam, ty to spravis lepsie. Chod sa osprchovat vtedy ked je malicky podrazdeny, nech si ho otecko uzije, ved ste rovnopravni rodicia a veci mu neodkladaj. Ani ja uz manzelovi neodkladam, ked vyperiem, nic neodlozim do skrin, iba mu jeho kopku pripravim, nech si ju odlozi sam. A otvorene mu povedz, nerobim to, lebo ty to vies aj tak lepsie