Cítim zlosť na rodičov
Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať ,ide o mojich rodičov. Uvedomujem si ze cítim voči nim výčitky alebo takú zlosť,zato ako sa správajú. Mama vo všetkom vidi negatívitu a pritom o sebe tvrdí ze je pozitívna. No čokoľvek urobím alebo sa pochválim, vytiahne z toho to zle co to obnáša.tym mi moju radosť a nadšenie pokazí. Mam deti a minule som sa napríklad pochválila fotkou malého prvýkrát v nosiči.. všetci nadšeni, okrem mojej mami ktorá hned vytiahla ze mi odide chrbtica. V puberte vsetko bolo zle co som urobila,vsetko nadla hned chybu alebo nieco zle na tom.. trpela som neskôr anorexiou, pripisovala som to kritike zo strany otca. Mami.. ze ki tým narušili sebavedomie ktoré si dnes uz budujem a môžem povedať ze som.uoone inde,matka 3 deti... Mam 32 r ale stále mi tie blbé poznámky matky ubližujú alebo minimálne ma nahnevaju alebo ma prejde prvotná radosť. Nezijem uz s nimi .mam ich rada,ale stále citim voči nim výčitku.lebo oni si nepriznajú. Mama si myslí ze je super pozitívny človek, ..otec sebavedomie 30000050. Ako sa mam voči tomu obrniť a vykašľať sa na to a zit si svoj pekný život a netrápit sa tym ked zas niečo zle najde,na veciach ktoré su pre mňa dôležité a ktoré mne robia radosť?
Napríklad este mi napadlo,radama piecť iba
tak to neber ako kritiku ale ako to ze sa o teba mam boji napr tu vetu ze " odijde ti chrbtica", povedz si ze mama sa o teba boji a ma starost aby si nemala problemy s chrbticou. Mna napr ako prve tato teoria napadla nie kritika 🙂
To je taka povaha nikdy sa nezmení taký negativista.Ona si neprizná, že Ťa niečom urazila či demotivovala ako matka si myslí, že Ti chce dobre s tou chrbticou🙂moja mama minule tiež niečo podobné povedala hneď som sa ohradila a ona to celé prekrútila, že to je jej názor a či nemôže mať názor?že mne nemoze nikto nič povedať pritom to bola jasná výčitka
Tak ty si už "veľká" vypocuj si, ohrad sa, budem piecť, lebo ma to baví a pod .. každé dieťa aj veľké trápi, keď rodičia ho nepochvália, neakceptujú.Vela ľudí cíti takú krivdu a rodičia niekedy ubližujú ani si nie sú toho vedomi
@bosorka2302 no vidíš áno je to uhol pohľadu ja by som to tiež brala ako, že zase mudruje a nepáči sa jej čo robím🙂
ju uz nezmenis, mozes to zmenit iba dopredu, podporovat a povzbudzovat svoje deti. Nie falosnou prehnanou chvalou, ale ocenenim toho co robia.
Idealne je , nehovorit detom, si sikovny, si mudry..ale ocenit tu vec. Toto sa ti vydarilo, pekne si nakreslil ten strom, ta veza je riadne velka atd.
a na tvojom mieste nezdielam az tak vela. Ty si este stale male dievcatko co caka pochvalu, asi este to sebavedomie nemas vybudovane ako si myslis, inak by ta to neranilo. Nabuduce jej asertivne povedz, dakujem ze mas starost o moju chrbticu, tie nosice su presne na to, aby sa chrbtice ulahcilo, nez volne nosenie na rukach.
Vieš čo ja už to zažívam aj z druhej strany🙂keď poviem niečo mojej pubertacka hneď to berie ako útok na svoju osobu a pritom to tak nemyslím🙂)takže učíme sa každým dňom.Ja moju mamu hneď stopnem, keď začne podobne reči nemysli to zle, ale ona nikdy nebola veselý optimista ja extrovert ona introvert ako z knižky.Mrzi to viem...
Nauc sa hovorit mame s usmevom, pri nejakej negativite ci kritike... najprv si to nacvic ako naucenu frazu, neskor ti to pojde samo. Vety ako...
- dakujem som s tym spokojna /s pecenim, rozhodnitim, dietatom, muzom, pracou, vychovou, poriadkom atd atd./
alebo - Pracujem na tom a vidim zlepsenie.
Alebo "Toto ma netrapi, mam ine priority.
Mne a sebe segra namalovala tricko /sme dvojcata a mame ich rovnake/ "Nie som dokonala, a ani na tom nepracujem!"
@luccija ano mam vela deti, 4 ... a momentalne pubertaci viac vidia kriticky mna nez ja ich. Ale ono toto laskave a dobroprajne zdielanie sa navzajom - sa jednak buduje od mala s detmi, rozhovory, povzbudenia, ciny co pre nich robim, Jednak na to treba dvoch.
Jedneho co zdiela, a jedneho co prijma zdielanie. Ja tiez mojej mame vela nezdielam, je podobna ako tvoja, v detsve mi podkopavala sebavedomie, bola som "ta truba", nesikovna, neporiadna. Moj intelekt a vseobecny rozhlad z tisicov precitanych knih ju absolutne nezaujimal. chcela mat tip top upravenu dcerusku do spolocnosti a doma peclivu gazdinku v zastere. Nic z toho som nesplnala.
V prvom momente ma napadlo, ze tvoja mamina vidi "katastroficke scenare" - tu je taky pekny clanok o tom: https://svetpsychologie.sk/katastroficke-scenare/ No a potom ma napadlo, ze odvolavku na STOP techniku, co je v clanku, mozes aplikovat aj ty, kedze to ako sa sprava mamina neovplyvnis. A mozno aj jej by si mohla jemne naznacit, ze ti jej jemne myslene rady nie su prijemne, povedat jej z mosta doprosta: Mami, teraz si mi vzala radost z toho, ak ma bude boliet chrbat, budem to riesit, ale zatial ma neboli, tak to neriesim. Pipadne jej ponukni, nech si aj ona skusi nosenie a vysvetli jej, preco sa ti to tak paci... Zdielaj s no vsetky tie dobre pocity, co mas, mozno ich nevidi, tak jej ich ukaz. Ked ti zas nieco povie a sklzala by si k negativnemu prezivaniu, daj si stopku, tak ako to tam popisuju v clanku a videu a predstav si nejake pre teba prijemne miesto... nedaj si vziat samu seba.
ako keby si o mojej mame pisala 😅🙈 Vecny negativista, to nezmenis. Mne pomohlo naucit sa zit sposobom, ze "veci, ktore nemozem zmenit, musim prijat". Inak skodim sama sebe a to nechcem.
Chápem ťa...toto ťa bude sprevádzať celý život. Tiež mám za chvíľu 32r. a onedlho sa nám narodí 3 dieťa. Rodičov si nevyberáš, tiez si tym občas prejdem. Moji sú horší by som povedala a sebavedomie sa mi dvíha odkedy mám manžela. Nehovorím, že určité situácie nebolia, ale zvládam ich inak. Myšlienky sa nedajú veľmi ovplyvniť a spomienky sa vracajú tiež. Je to ťažké, ale dá sa to zvládnuť. Veľa síl. Nikto sa nebude pre teba meniť a ani pre vnúčatá sa nikto meniť nebude. Ľudia sa nemenia,ale menia sa situácie pri ktorych môžu reagovať inak.
hmm vyzera to, ze si dieta narcistickych rodicov... (nejako to tam podvedome vnimam, neber to ako 100%)
Moja mama je úplne rovnaká, najlepšie poznámky má, keď sa konečne z niečoho ozaj teším alebo sa mi podarí a ona to hneď pokazí. Už to až tak neriešim, nežijem s ňou už dlhšie. Veľa veci jej už ani nepoviem. Myslím,že ti chyba hlavne uznanie od nich oboch, toho sa asi nedočkas tak ho skús hľadať inde, v manželovi, v deťoch a okolí. Aspoň teda to chyba mne, celý život som podľa mamy robila zle, aj teraz. Dokonca, keď som sa odsťahovala som začala samu seba spochybňovať či sa dobre rozhodujem, keď konam podľa seba a nie ako by to mama chcela. To je už za mnou, verím sebe a jediné dobre čo som si z toho vzala, je ponaučenie,že nikdy to nebudem robiť svojim deťom.
@stvura bez urážky, ale presne takýchto ľudí poznám. Stredná hnojarina, ale "kvôli rodičom, co ma nepodporovali som nešla na medinu" , kokso sa mi vždy nožík vo vrecku otvára. To, že si myslíš že si mohla byť právnickou, sudkynou ci lekárkou, neznamená, že si na to reálne mala, lebo by si sa hrabla na gympel a ďalej študovať a nič by ta neodradilo.
@sidicek Ta podpora robi velmi vela, rodicia dotlacili do VS aj ludi co mali trojky na ZS. Dokonca teraz nerobia ani pracu na ktoru VS studovali, ani by ju uz robit nevedeli a netrufaju si. Takze VS uplne zbytocna a mozno keby mali ini tolko podpory u svojich rodicov, tak su dobri lekari alebo pravnici.
Tvoj nozik na tom nic nemeni.
@babulkomale sama píšeš ze ti dotlačení na to nemali a nerobia to. Tak aký to malo zmysel?
@babulkomale kopa ludi ma pocit, ze sú lepší a schopnejsi ako ti druhí, ale realita je väčšinou úplne iná.
