Chcela by som odísť. Cítim sa však previnilo, že opúšťam dieťa
Je to celkom zvláštne ja viem, ale píšem lebo neviem ako sa rozhodnúť a chcela by som vedieť názor cudzích ľudí. I keď predpokladám málokto ma pochopí. Moji rodičia mali neskoro 2. dieťa, ja už som bola dospelá keď sa sestra narodila, študovala som, bývala som neďaleko rodičov. Mama mala popôrodnú depresiu, veľmi často som sa starala o bábo ja. Bolo to ťažké, ale depresiu si človek nevyberie, nehnevám sa za to na rodičov, potrebovali vtedy pomoc a ja som sa tešila z bábätka a aj som mala dosť voľného času a tak som sa ja ponúkla, že pomôžem. Nebolo mi to na obtiaž, vlastne som si to veľmi užívala, každú voľnú chvíľku som sa starala o bábo, proste veľmi často som ju mala u seba alebo som bola ja u nich. Len problém je, že asi sme sa až príliš upli na seba so sestrou. Ja ju mám rada ako keby bola moja, veď som sa o ňu toľko starala, učila som ju chodiť, rozprávať, na nočník, veľmi veľa času som jej venovala. Mama už je na tom dobre našťastie, rodičia sa starajú o ňu po všetkých oblastiach, len stále aj ja som dosť výrazne súčasťou ich životov. A mam strach že na niektoré veci nebude mať kto dohľadať keď nebudem po ruke. Ja som veľa času bola u rodičov, viac ako doma, potom som si povedala, že to obmedzím a nechodila som tak často. Zo začiatku bolo veľmi ťažké pre nás obe, keď som nechodila k rodičom každý deň, mne strašne chýbala a aj ona za mnou plakávala, ale povedala som si, že nemôžem navždy uprednostňovať ich pred sebou a odhodlala som sa urobiť tento krok. Zvykli sme si ale bola som po ruke, často sme boli spolu, keď bolo treba prišla som domov, keď ma potrebovali. Teraz ale by som potrebuvala ja pre seba urobiť další krok a presťahovať sa ďalej, lebo práca, partner, môj život. No ale aj keď na jednej strane túžim veľmi urobiť tento krok, láme mi srdce predstava, že by som nebola na blízku.
Neviem čo robiť, bojím sa či bude mať kto pomôcť keď nebudem po ruke, a veľmi túžim ísť, ale mám výčitky že jej tým ublížim. Pre mňa by bolo teraz najlepšie to sťahovanie aj kariérne. No na druhej strane je tu sestra, už si dlho lámem hlavu čo ďalej. Aj som premýšľala, že odložím moje plány ešte na nejaký čas, kým bude staršia a bude ma menej potrebovať. Ale potom tu je zas myšlienka, že už tak dlho odkladam svoje plány kvôli nej a chcem uprednostniť seba, ale tie výčitky sú silné. Asi celkom chaoticky výlev som sem napísala. Ale to hlavné je tu zhrnuté, čo si myslíte o tom?
Len to sa ľahko povie ale urobiť to je veľmi ťažké.
@janinah
Podla mna na seba mozes byt pysna, ze si pomahala kolko si pomahala. Ten dobry vztah so sestrou predsa nemusi skoncit, budes ju nadalej navstevovat., len uz menej. Podakuj si ze si spravila tolko pre rodicov, sestru kolko si spravila a skus sa posunut dalej. Neh si raz nevycitas a ani jej ze kvoli nej si ten krok nespravila.
Ak sa môžem opýtať, koľko rokov ma sestra?
Pirozpravaj sa o tom s maminou. Urcite aj ona vie ze si uz velka a potrebujes roztiahnut kridla. Len my mamky stale vidime v nasich dospelych detoch deti ktire nas potrebuju. Chceme sa o ne starat aj ked to u teba bolo aj naopak. Treba jej povedat,ze si uz velka a ze to obe( vsetky tri) zvladnete- aj ked si budete chybat. Ved dnes su uz mobily, videochaty, auta, vlaky.....a ty neodchadzas na inu planetu. Len tuto....
Vas vztah neskonci, ak na nom budete pracovat🍀 ved ty neodchadzas navzdy, na druhy koniec sveta (ci?). Navstevy, prazdniny - stale budes velka sestra, vzor a raz aj do buducnosti sestry, ze si treba ist za svojim, aj ked srdce na zaciatku boli. A mozno by basa zavislost jednej na druhej zacala byt patologicka,kto vie? Ty nepretrhas vazby, len menis posobisko a to su rozdielne veci.
@ddaassuullaa prídem na sviatky ale už nebudem vedieť pomáhať. Bola by to veľká zmena oproti nášmu doterajšiemu fungovaniu. Náš vzťah určite ani teraz nie je typicky súrodenecký, neviem či je to patológia, ale po tom, čo sme si zažili a ako sme fungovali si myslím, že sa ani nedalo zachovať to na úrovni súrodeneckého vzťahu. Chápem ak starší súrodenec sem-tam postráži dieťa tak ich vzťah ostáva v súrodeneckej rovine, ale keď sa staráš o dieťa v začiatkoch jeho života viac ako rodičia tak sa nedá neprilnúť, aspoň mne sa nepodarilo zachovať si odstup. Aj ona sa veľmi naviazala. Jej prvé slova ani neboli mama, tata ale skomolenina môjho mena, tak často bola u mňa.
ja som sa tiez starala o sestru ale to neznamena ze som jej mama, musis si to utriedit v hlave ty. evidentne toto je tvoj problem. a asi si poplietla hlavu aj dietatu. treba si uvedomit ze ty mas zivot pred sebou a ked ho nebudes zit teraz neskor budes lutovat stratene roky. najma ked ona zacne zit samostatny zivot a ty si uvedomis ze si nezila. drzim ti palceky nech sa vies vyrovnat so svojim zivotom a ist dalej a nechat ich zit si svoje zivoty tak ako ty ten svoj
❤️❤️❤️wau, si úžasná sestra. Podľa mňa za tým nie je nič patologické. Aký máš pocit zo svojich rodičov? Veríš im, že sa dokážu poriadne postarať o svoje dieťa? Ak áno, tak potom nemaj obavy. Veď sa s ňou nelucis navždy. Môžeš si ju bravat na víkendy, niekedy aj dlhšie. Budete si volať. Tvoja sestra ma rodičov. Nenechavas ju cudzím, ani v detskom domove. Nemaj výčitky. Určite si sestra zvykne. Koľko má rokov?
Podla mna si urobila uzasnu vec v tazkej situacii. A paci sa mi ze stale beries ohlad ale zaroven beries aj ohlad na seba. Kolko ma sestra rokov?
Myslim ze to bude boliet ale tak isto ako sa to ustalilo pri prvom odluceni, tak sa to zase ustali aj teraz. Je to nevyhnutna sucast zivota. Mali ste nieco krasne, ale teraz sa to musi skoncit a musi nastat nova etapa vasko vztahu. Co ak by si ostala na nejaky cas, ale uplne prestala pomahat akokeby si sa odstahovala. Ak budes vidiet ze to sestra po case dobre znasa, bude sa ti lahsie odchadzat.
Koľko máte obe rokov? Mama?
Chapem ta, aj co chces povedat. Mam taku kamaratku, ja som s nou denne, sestru, ktoru vychovala, "nechala" doma. Ony stratili mamu, otec sa neskor ozenil, podla mna este tazsia situacia, ale vekovy rozdiel ovela mensi, cize sestra to uz aspon vedela pochopit, no zase do toho vstupila tazka puberta. Ale rozpravala mi to, aj si poplakala, ale nedalo sa inak. Od strednej si na seba zarabala, aj VS si financovala sama, ale pracu trvalu si doma nenasla. Je na druhom konci republiky, sama si nasla pracu, pozbierala sa finacne a kupila si byt...a denne su v kontakte, uz som medzi ne zapadla aj ja. Chvile prazdnoty ma niekedy cez vikend, ked zostane "ticho". Inak to zvladla super. A ty mas patrnera, ktory ta podrzi. Lahke to nebude nikdy, ani po case. Ale sestra ma oboch rodicov. neviem vek, do akej miery je socializovana. Ale bude rast a potrebovat ta trosku menej, nadvazovat ine kontakty, vekovo blizsie. A ty budes vzdy ta istota, ktorej sa to da povedat aj cez videohovor
Si úžasná sestra ❤️ a je úplne normálne že máte takýto vzťah. Dôležité je koľko má sestra rokov, čím bude viac s rodičmi a čím bude staršia tým ľahšie sa to celé bude dať zvládnuť (aj pre ňu aj pre teba).
Ale áno máš právo posunúť sa ďalej, môžeš stále za sestrou chodiť (alebo si ju zobrať k seba) najviac ako sa bude dať. Určite si obe zvyknete na novú situáciu.
Neviem kolko mas rokov a kolko sestra.
Ber to tak ze svoju rolu “matky” uz mozes zanechat a prekrocit na vlak menom sestra.
Je to tazky krok. Kludne si aj poplac a podobne. Neutekas pred nimi len si potrebujes zariadit aj ten svoj zivot. Nemozes sa upinat viac na sestru. Pride do puberty (predpokladam ze je este malicka) a teba uz nebude potrebovat. Az tak. A tebe za ten cas uplynie tvoj zivot. Tvoje sny a moznosti.
Ved si ju mozes bravat na prazdniny. Uzivat si cas. Navstevy.
Tak ten prvy najtazsi rocnik uz ma z viac ako plovice za sebou.
Ja by som sa isla poradit so psychologom ze co by on povedal aky je najlepsi cas na odchod a mozno poradi aj nejake triky na to aby to slo lahsie vam obom.
Neopustas dieta nie je to tvoje dieta ale sestra. Mà oboch rodicov . Mali by byt schopny sa o nu postarat jedno dieta uz vychovali Takze nejaku prax v tom maju .ty mas byt zodpovedna za svoj zivot rast . Sestra bude smutna no mamu mà stale doma zivot ide dalej . Hlavne z toho nerob dramu a mala bude ok. Jednoducho sa musis odstahovat koli praci no nejdes na opacny koniec planety. Stale sa budete vidiet cez sviatky volne vikendy,
Prestan to brat ze jej odides zo života. Stale budes v jej zivote len fyzicky trosku dalej .
@miadi myslím že tomu vôbec nerozumieš, neviem či si vieš predstaviť moju situáciu, ale asi ani nie. Ale ďakujem za radu.
ako ďaleko ideš od nej - koľko km...
ak bližšie tak aspoň víkendy budú vaše... či ani to nehrozí.
Aj keby bola situacia akakolvek, rodicia zjavne ziju a su uz zdravi a mozu si budovat dalej vztah s dcerou. Ty sa osamostatnujes a je to spravne. ;)
Ja ta uplne chapem len poradit neviem ale aspon opišem ako to je u mna tiež sa mi narodil brat ked som mala 13rokov rodičia v pohode všetko ok starali sa ale ja som si k nemu odmalička vypestovala vztah hrala sa snim prebalovala kočikovala a on tak isto sa nevedel dočkat kedy pridem zo školy atd ... teraz sme už dospeli ja mam rodinu on tiež , ale stale sme citovo na seba naviazani a nevieme si predstavit nemat jeden druheho bola som mu oporou cely život ked študoval na VS ked zomrela mamka mal 17 ked ochorel nam otec vždy sme boli spolu byvame od seba cca 40km ale navštevujeme sa pravidelne a fakt si nevieme obaja predstavit že raz tu jeden z nas nebude neviem sice ako daleko chceš odist ale tak ako ti pišu ostatne sestra si časom zvykne a budeš ich navštevovat popripade ju zoberieš niekde na vylet dovolenku pokial nebudeš mat dieta alebo aj potom a časom ked vyrastie pochopi že maš svoj život😉
Tiež mám so sestrou rovnaký vekový rozdiel, ja som tá "malá". Odsťahovala sa keď som mala 9, nie ďaleko. Chodievala som k nej na víkendy, na prázdniny keď mala čas. Neskôr ako som rástla, chodila som čoraz menej a menej, už som mala svoje záujmy, kamarátky. Ako pubertiačka som jej občas strážila syna, občas som u nej prespala po diskotéke aby som nešla ďaleko domov 🙂 išlo to tak plynule, aj keď začiatky boleli, bolo mi za ňou smutno. Ale chápala som že má svoj život, svoju rodinu. Aj tvoja sestra to pochopí.
Som mama mam dve deti . Bez urazky Ty nie si jej druha mama. Jedine ze tvoja mama bola tych 6r psychicky uplne mimo . Naco sa pytas nazor ked hnet ako sa ti nepaci zhodnotis ze clovek nevie pochopit tvoju situaciu. Ak tvoji rodicia normalne funguju dieta nezanedbavaju miluju ho .. tak tvoja reakcia je prehnana. Vnimas sestru Akoby bola tvoje dieta. Podla tvojej logiky by si nemala odist zit nikde inde este dalsich 12r. Ja by som ako mama nechcela aby sa jedno moje dospele dieta brzdilo vo svojom zivote Lebo by malo nejaky pocit ze musi suplovat matku. Pisala si ze mama je uz v poriadku. Chapem ze si na sestru naviazana. Ale mas 25 nie 15 Takze uz mas normalne zit svoj zivot . Jedine zeby tvoji rodicia boli neschopne socky a tyrani. Mam z toho pocit ze to stahovanie ublizi najviac tebe. A toho psychologa urcite vyhladaj.
@miadi aj keby si bola mamou 10 detí, neznamená to, že dokážeš pochopiť moju situáciu. Nemyslela som to ako urážku. Slušne som len napísala, že myslím ma nechápeš. Aj som poďakovala za radu, nemáš podľa mňa dôvod mi odpisovať takýmto spôsobom. Ani ma posielať za psychológom. Ale ak ťa moja predošlá odpoveď nejak vytočila, tak mi to je ľúto, nebol to môj zámer.
Vies co, podla mna by bolo fajn na to sestru pripravit. Mate velmi blizky vztah a podla mna si pre nu ako druha mama. Ale nastastie je tu kopec moznosti ako ostat v kontakte. Kup jej telefon, mozete spolu volat a skypovat alebo aku formu si vyberies. Povedz jej, ze kazdy den po skole nech ti zavola. Ze jej pomôžeš aj pri uceni a aspon jeden vikend v mesiaci prides za nou. To tvoju sestru ukludni, ze ta nestrati a ty budes mat stale veci pod kontrolou. Vela sa s nou rozpravaj, hovorte si o nejakych situáciách, ktore mozu nastať a ako to budete riesit. Napr. ked budes vecer smutna, zavolas mi a ja ti precitam rozpravku. Nakreslis mi noveho bývania nejake obrázky. Budeš mat pre teba postel aby si mohla prist za mnou. Atd….. ked bude na to pripravena, tak to lahsie zoberie, ze ides prec. Drzim palce 💐💐💐
V dnešnej dobe internetu si viete každý deň o nejakom čase na pár minút zavolať formou videohovoru. Sestra by získala pocit rutiny a istoty, že si tu naďalej pre ňu a s ňou. Zároveň by som ju čo najviac vytiahla do svojho novèho života a každý deň jej z neho niečo ukázala, povedala. Môže to byť pre ňu veľmi obohacujúce rozptýlenie, hlavne ak má už starších rodičov. Ďalej by som s ňou dohodla prázdniny za odmenu v zime a v lete aspoň na 3-4 dni a stráviť ich s ňou aktívne pri vode, v horách a pod. (môže byť forma predĺženého víkendu). Myslím si, že by nebolo dobré, jej zobrať pocit, že ťa má a čo v tebe mala.
@betulinka1 ďakujem
@jakubrianka to je tiež dobrá rada, ďakujem
Psycholog nie je zla rada.
Najvyšší čas žiť svoj vlastný život a prestať robiť sestre druhu mamu.