Ženy povedzte mi, mate to aj vy tak, ci je to o povahe chlapa.
Zacnem s tym, ze ked som doma sama s detmi (3 a 6rokov) mame doma pohodu. Riesim vsetko s deťmi v klude a ked aj treba pokricat, ja skor raznym hlasom vysvetlim alebo prikazem a deti posluchnu. Vela vysvetlujem, zdovodnujem. Mam zauzivane zvyky, od rana ako rozlepime oci, sa snazim robit veci rovnako, aby vedeli deti co ich caka, dopredu im poviem, co sa ide robit, co bude nasledovat, ak ideme von, na vylet, všetko si v klude nachystam, seba, deti atd. Odchadzame z bytu v klude, bez placu, bez protestov.
Naopak ked je doma aj moj muz, to je cisty chaos. Aj napriek tomu, ze sa vie o vsetko postarat, urobit deťom program, navarit, nachystat, vsetko robí chaoticky, on si neplanuje veci dopredu ako ja, nepredvida, proste robi z minuty na minutu. Deti su z toho potom rozhodene, ked nieco robia a musia ukoncit cinnost hned su nervozne, potom on zbytocne na ne kričí, ze ked ja poviem tak urobis a pojdeme atd...
Zbytocne konflikty, ktorym sa ja snazim predchadzat tym, ze deti na vsetko pripravujem dopredu.
On nevysvetluje, teda minimálne, ma taky razny hruby hlas a aj ked viem, ze vela krat to tak nechce, zhuci tak po detoch, ze ten starsi sa rozplace, ja ked stojim pri nom tak ma az nadvihne co sa zlaknem. Uz som mu 100x hovorila, aby sa ovladal, ze nemoze tak na deti hucat, ze to ma na ne uplne iny ucinok. Vela krat potom aj stlmi hlas, ked vidi, ze este horsie urobil, ale uz je neskoro.
Vecer dlho trva kym ten mladsi zaspi, lebo aj ked mi pomaha okolo deti, vsetko je take chaoticke, ze oni su z toho asi tiez rozhadzane, ja nervozna. Uz som mu minule v hneve povedala, ze radsej nech sa mi nestaria do chodu domacnosti, lebo vzdy som sa tesila ked budeme spolu vsetci doma, ale teraz to uz mam uplne opacne.
Hlavne to nie sú len tvoje deti ale vaše takže by si mali zvyknúť aj na to ako sa správa k nim ich otec. S toho čo si napísala mi vyplýva že doma máš všetko pod palcom ty a muž je tak ako keby do ,, počtu,, chápem ťa že ťa ide stoho poraziť ale treba nájsť kompromis a nie že sa ti nemá starať do domácnosti
Detom len prospeje, ze je aj iny ako tvoj (idealny?) sposob fungovania.
Nebud nervozna, sadni si, vyloz nohy a nechaj vsetko na otca. Ako spravi, tak bude. Vsak nie je uplne krepy aby to nezvladol a tiez je rodic, tak nech robi ako vie.
Áno, určite je to iné s mužom doma a bez neho. Nie lepšie či horšie ale iné. Vy dvaja medzi sebou musíte byt zohrati.
Ja ta na jednej strane chápem ale ste rodina, partneri, tak sa porozprávajte, ukaz mu svoj pohľad ale nechaj aj jemu priestor na výchovu..
suhlasim s viesttou, ty si myslis , ze len jeden pristup k fungovaniu domacnosti je spravny a to je ten tvoj. Chapem, ze ked si s detmi viac ty, su zvyknute na ten presne naplanovany zivot. Ale aj spontánnosť je dobra. A hlavne tvoj muz nie je ty a predstav si , ze by on odstavil teba, ze sa mu nemas do toho pliest , ked dni planuje on. Skus sa uvolnit a prijat aj jeho verziu zivota za dobru. Obohatite sa navzajom. Jedna mudra zena povedala : Ak mame s manzelom rovnaky pohlad na vec, tak jeden z nas je zbytocny . Vy dvaja ste obohatenim sebe navzajom. On ta uci spontannosti, ty jeho planovaniu.
Na tom všetkom, by mi vadilo len to kricamie, inak nech robí ako vie a zvládne, je tiež rodič. Je dospelý, a ako hovoríš vie sa aj postarať. Vyuzi to a oddýchni si, alebo rob niečo iné.
Tak ale vrieskat po deťoch, že sa až rozplaču alebo nevedia zaspať? Toto treba odstrániť, že je on chaoticky / spontanny je ok, ale ze sa nevie ovládať pri takýchto malých deťoch, už ok nie je .Kým sa to nenaučí, nech rieši v domácnosti hlavne nejaké domáce práce.
poznam to, az na to ze napr. z toho chlapovho poskakovania som rozhodena aj ja :DD lebo mne narusa rutinu. Dcera to az tak neprezivala nikdy, teraz to berie ako prilezitost zasit sa, ved otec sa moce, tak sa ide aj ona zamotat. A tu skoci a tam skoci a vsetko chaos.
Ja by som a trosku plietla do jeho postupov, aspon nejakym harmonogramom taky nutny, rano sa vecer sa umyt automaticky, a kedy jest, to udrzi ako taky poriadok, a potom uz nech aj z lustra s otcom vysia... zase neucila by som deti na strikne nejaky tvoj rezim, lebo potom z kazdej novej veci budu rozhodene. Veci, ktore sa neplanuju sa deju velmi casto...
A cas mozete travit spoloce inak ako chodom domacnosti, chodte von.. alebo jeden vari, jeden sa venuje detom.. co sa tam da hadat? :D
My mame tiez lepsi rezim, ked nie je muz doma, vtedy vsetko fici, ale je to zaroven vsetko na mne. Aj poriadok udrzujem lepsi, aj rezim si dohliadnem. Ked je doma muz a ja vypustam(lwbo to potrebujem tiez) tak tiez chaos. Obed spravi o pol stvrtej, dieta v pyzame do desiatej, vecer ho neskoro chysta spat a potom su hysaky…
Ja ta chapem, a nechala by som si ho to vyzrat.
Ci to nie je tym, ze tvoj muz ma pristup k vychove ako za starych cias, ze dieta ma drzat hubu a krok a posluchat na slovo, kdezto ty vysvetlujes a organizujes. Deti su zvyknute na tvoj styl a z otca maju potom chaos, lebo im nic dopredu neoznami, nevysvetli, chce aby posluchali ako pes a ked nie tak zhukne? Ja by som radila sadnut si spolu a dohodnut sa na jednotnom style vychovy, ako to chcete robit a preco, lebo sice deti maju dvoch rodicov, ale ti maju tahat za jeden povraz. A tiez sa mi zda, ze muz sa zapaja pomenej, lebo nestihol prist na to, ze inym pristupom by dosiahol viac, tak mozno by bolo treba budovat viac jeho vztah s detmi.
Damam ktore tvrdia, ze muza treba nechat aplikovat akykolvek styl vychovy bez ohladu na to, aky to ma dopad na deti len preto, lebo je tiez rodic odkazujem, nech sa zamyslia nad tym, aku mudrost vyslovili. Prave preto, ze je tiez rodic, by sa mal zamysliet nad tym, aky dopad ma jeho konanie na deti. Vychova nema byt suboj kto to vie lepsie, alebo styl kazdy si ide to svoje, ale spolupraca, lebo cielom nie su zaujmy rodicov, ale dietata.
Vies, tym, ze si mu povedala, ze sa ti do domacnosti nema starat, dosiahnes uplny opak. Muz sa to nikdy nenauci, ked ho k detom nepustis. To je podobne ako ked dieta rychlo obliekame, lebo nemame cas cakat, kym sa to nauci same. Neviem, ake stare su deti. Casom sa muz nauci s nimi komunikovat, len ho to musis naucit. Nie kazdy to vie tak prirodzene.