ahojte, prv ako sa rozpíšem čo ma trápi by som vás čitajucich chcela poprosiť o reakciu len tie/tých ktorí s niečim podobným majú realnu skúsenosť ak sa taká osoba vobec najde... vzhľadom na to, že si jednoducho potrebujem zistiť či sa to udialo resp dialo aj niekomu inemu a je to ,,normalne" alebo ci mam vyhladat skor odbornu pomoc.,.. takze s priatelom cakame babatko, sme spolu niekolko rokov, lubime sa, zijeme v jednej domacnosti, nas vztah klape aj babo bolo planovane... ale... a teraz to ale posledne tyzdne asi dva tri tyzdne sa mi v hlave prehana pribeh mojho predosleho vztahu, ten bol sice ovela kratsi ale bola to moja prva realna laska, bolo to cca 8-9 rokov dozadu, dotycny sa nakoniec zachoval ako totalne hovado a mne trvalo asi dva roky kym som sa z toho dostala, po case priznavam ze aj ja kedze to bol moj prvy vhtah nebola som ukazkovou partnerkou, skor som vobec nemala pevnu podu pod nohami na zaklade jeho chovania ..... nasledne po dlhsom case od rozchodu a kratkom inom vztahu sme si zalozili vztah s terajsim partnerom .. nechapem vsak preco prave teraz v tomto obdobi sa mi vynaraju vsetky tie krivdy vsetky tie preco z byvaleho vztahu, normalne si neviem zabranit myslienkam ako by to bolo dopadlo co mohlo byt ine preco, keby atd... nedalo mi to a po x rokoch som si ho nasla na socialnej sieti nepisala som mu nic take len som chcela vidiet jeho profil, tam som zistila ze je zenaty a ma male dieta, neranilo ma to ale vtedy sa mi vynorili otazky ako preco s niekym inym odprisahal v kostole ked mne vycital ze je totalne proti cirvi a zase tie otazky preco mi tak ublizil akoby sa mi vynarali stare rany..aj citim ze som z toho smutna.. nedokazem to pochopit preco prave teraz sa mi to vratilo ked prakticky stojime s partnerom na prahu noveho zivota rodinneho zivota ktory sme planovali a nebola to ziadna nahoda ... a ja prave terza zacnem riesit ci mohlo byt nieco ine .... uvazujem ci mam vyhladat nejakeho terapeuta ci to je normalne taketo preberanie veci ktore su niekolkorokov stare a ktore sa nezmenia ..citim sa pod psa akoby som podvadzala svojho patrnera..... ak mate podobnu skusenost ze ste po dlhom case zacali riesit byvaleho ako ste sa s tym vyrovnali ? dakujem
Uvedomenie si, ze je to s tymto partnerom uz takpovediac navzdy. Vznika celozivotny zavazok. Uz nebude take lahke nieco ukoncit a odkracat za svetlym zajtrajskom.
Obava, ze to moze skrachovat aj s nim. Ze ludia sa menia. Ze to po narodeni dietata nebude take, ako si predstavujes.
Pocity hniezdenia. Snaha urovnat vsetko, nez bude dieta tu, aby bolo vsetko pripravene a ok. Ziadne ine starosti okrem venovania sa dietatu.
Byvaly mohol z menit nazor, lebo ked sa realne zalubil, tak zrazu ziadna obeta nebola dost tazka.
Neznamena to, ze on bol zly, alebo ty zla, len pre seba ste boli nespravni a nevhodni. Preto to nefungovalo. A ani by sa to nezlepsilo. Otazky ako zrazu pri inej mohol, ked pri mne nie - su presne z tejto kategorie.
A myslim, ze toto riesenie nedoriesenej (nedovysvetlovanej) minulosti zazivaju aj ine tehotne zeny.
uprimne normalne teraz uvazuje ci ja lubim svojho partnera alebo ci tak kdesi hlboko mi neostali nejake city k predoslemu vztahu a ci to vobec je mozne po tak dlhom case a totalnom nekontaktovani sa... ale dakujem vam za vase riadky, dufam teda ze je to vramci hormonov
@bibka26 na city k predošlému môžeš veľmi rýchlo zabudnúť. Ty už nie si taká, aká si bývala, on už tiež nie je ten, koho si pamätáš a hlavne, z vášho rozbitého a zraneného vzťahu si pozabúdala a opeknila všetky tie krivdy a dôvody, prečo ste sa rozišli. Niekto to tu už neraz nazval "spomienkový optimizmus". Autorka názvu sa ešte určite ozve :D zvykneme sa tu stretať :D ale to je mimo. Proste si len namýšľaš, čo by mohlo byť keby. Neboj sa, nebolo by a nebude nič. Proste sa s tebou len hrajú hormóny. Alebo únava a mozog vypína. Netráp sa nad bývalým, nevyhľadávaj ho na soc. sieťach, lebo sa zbytočne len zamotáš. Skús si pripomenúť, prečo si si vybrala tvojho terajšieho a skús pre neho dnes urobiť niečo nevšedné (kľudne drobnosť), aby si mu urobila radosť. Len tak ;) Vzťahy sa budujú a utvrdzujú maličkosťami ;) Nejde o to, aby to bolo veľkolepé, ale aby si si ty povedala na konkrétnu vec, že urobím "toto", aby mal radosť/ aby som ho potešila.
@bibka26 nezažil som to iste ale veľmi podobné. Nostalgia za minulosťou. Pomôže prestať myslieť. Občas počas dňa a hlavne večer keď ideš spať trenuj to. Pokus sa minútu na nič nemyslieť. To že minulosť nemá význam ti netreba hovorit ale je dobre si to pripomenúť. Minulosť nezmeníš. Jediný jej význam je na poučenie. Dokonca ani prijemne spomienky nemajú význam a upínanie sa na nich nám nijako nepomôže. To si vždy uvedomím keď si pozerám staré fotky z detstva. V hlave sa ti usídlila myšlienka. Myšlienky je dobre sa naučiť spravovať a mat pod kontrolou inak si robia s nami čo chcú. Hlavne v nás vyvolávajú emócie. Pozitívne aj negatívne. Smutok strach nostalgiu ľútosť radosť smiech …atd. Keď stojíš v kostole na omši a spomenies si na vtip čo urobíš aby si sa nezasmiala? Povieš si: nebudem myslieť na vtip. Alebo spomeniem si na niečo iné čo nie je smiešne. Ten tvoj bývalý ti nestoji za to aby si ho nosila v hlave. On ťa v nej nenosí. Možno k nemu niečo stále cítiš ale to sú len pocity. Pocity sa menia ako počasie. Buduj si nové prijemne pocity a väzby na nového partnera. Čaká vás to najkrajšie obdobie v živote a ja vam úprimne závidím. Neži minulosťou a ani budúcnosťou. Ži prítomnosťou. Tu a teraz. Vnímaj to čo je teraz inak ti to prefrčí pomedzi prsty a ty na to budeš spomínať alebo budeš o tom snívať a budeš ľutovať že si to neprežívala vtedy keď to bolo. Je to otravavenovat sa partnerovi venovať sa dieťaťu venovať sa blízkym a to tu a teraz. Ale jedine to ma nakoniec význam a zmení to aj tvoje pocity k lepšiemu. Svet sa ťa snaží zlákať a chce uputat tvoju pozornosť. Láka ťa do minulosti. Ale ty mu odpovedz: Nechaj ma nevenujem ti pozornosť. Venujem pozornosť životu a prítomnosti. Nie mŕtvym spomienkam. A ver mi, že tieto pocity sú dočasne. Ak budeš konať skutky lásky voči svojmu terajšiemu partnerovi tak po skutkoch prídu aj pocity. Nie naopak.
@bibka26 Ja som neriesila byvaleho, ale zostala som taka kritickejsia k sucasnemu. Ako keby som si chcela byt uplne ista, ci budem mat dieta s tym spravnym, vsetko som v hlave rozoberala, videla som na nom chyby 🙂 Ale ku koncu tehotenstva to uz prechadzalo a po porode opak, bola som zanho nesmierne vdacna a zdal sa mi najlepsi 🙂
Tiez sa mi ale vracali ine veci z minulosti, aj rozne zvlastne sny som mala, tehotenstvo bolo pre mna take emocne narocne.
Naozaj sa netreba zamyslat nad vsetkym, co nam prebehne hlavou. Je to minulost, nechaj to v minulosti. Normalne si vedome povedz, ze toto riesit teraz nebudem, pretoze je to uz prec, akurat ta to obera o pozornost od veci, ktore riesis v pritomnosti. Alebo naopak podvedome hladas nieco, vyhovorku, aby si sa nemusela naplno pustit do 'noveho' zivota
@bibka26 tym, co napisem ta nechcem vystrasit. Na tvoje dieta prechadzaju tvoje traumy, bolesti, krivdy - podvedome. Mozes mu svojimi myslienkami skomplikovat zivot a tym aj sebe. Zaobera sa tym napr regresna terapia, pripadne metoda Cesta. Ak teraz uz pocas tehotenstva prezivas, teda pripominas si svoje traumy, zasiahnu aj jeho. No ja nie som odbornik v tomto smere, iba matka, ktora presne takto svoje deti ovplyvnila. A az relativne neskoro som sa dozvedela o teoriu regresie - mne sa to potvrdzuje kazdym dnom.
Ja som si presla niecim podobnym 🙂 su to len hormony. Mozno niekde vnutri pochybujes, ci mat dieta s terajsim partnerom bolo to najlepsie rozhodnutie a ci vobec mat dieta bolo najlepsie rozhodnutie. Vies, ze to je do konca zivota a tak rozmyslas nad minulymi vztahmi lebo nad buducimi uz zial rozmyslat nemozes 😄 vzdy ked clovek ucini nejake velmi vazne rozhodnutie ovplyvnujuce jeho zivot tak sa zamysla nad tym minulym “co by bolo keby”. Je to uplne normalne, nemusis hladat odbornu pomoc, odznie to same 🙂 skus sa rozptylit kukanim veci pre babatko a predstavovat si ako ho budes kocikovat a aka budes stastna prestastna, ze ho mas 🙂