Ako sa vaši otcovia vysporiadali zo stratou vašich mám?

@natalkasimonka a presne toho sa bojime.... mrzi ma vasa skusenost. Co sa mu stalo? Srdce?

Dobre by bolo bravat ho niekam na vylety,nech nie je len doma. Ak mate deti,nech s nim travia cas. Deti velmi pomahaju v depresivnych stavoch. Musi vediet,ze ho potrebujete. Skuste aj radu od psychologa,predsa ma viac skusenosti a na kazdeho plati nieco ine.

Každý to znáša ináč môjmu mužovi zomrela mama pred rokom 28.12. a môj muž to znášal veľmi zle a jeho otec nejaví žiadny smútok on je strašne zlý človek a videl roky len seba a aj teraz

Na zaciatku pomohol neurol od obvodneho, tiez chodil este do prace. Sme traja surodenci, tak sme sa u neho zastavovali casto, najma moja sestra. Medzicasom uz je na dochodku a zobral si z utulku psika, to ho aspon vytiahlo von, lebo nejako nechcel chodit nikam. Chcelo to hlavne cas.

@marca12 robime mozne i nemozne... no vela aj odmieta,napr moje deti,lebo ja ich mam este malicke ,sialene,nerozumne. Tak to cjapem,ze si netrufa,on hlavne nikdy nebol taky ze k detom. To mamka. On bol zas na ine,doplnali sa ale teraz to tak vidno,ze on bol proste doplnok v byte a robil co mamka nakazala..

Odjakziva to tak je v mojom.okoli.zena (babka) bez chlapa zvladne prezit.aj 20 rokov.muz.(dedo) bez zeny nevydrzi ani rok
Ozaj cest vynimkam.. vyplnte.mu cas nech nema kedy sa trapit a rozmyslat.lebo ten smutok ho zabije.nech spozna novych ludi praca brigada zaluba klub dochodcov..budte pri om co najviac nech je s mladymi...

Ano....nasli ho v byte

@natalkasimonka to mi je luto..

@saxana000 snazime sa. Len kazdy mame nejaku pracu, tak sa neda stale,ale doslova vymyslame,ze vezmi vnucku (pubertacku)k zubarovi (inak by sla sama), alebo hocikedy k nemu surodenci chodia na kavu alebo on k nim. Ja byvam jedina dalej, spat u nas nechcel ani predtym, chystam sa ho tak pritlacit, ze na jarne prazdniny,ze nemam nikoho k detom na 2 dni nech pride na 1 noc. Postupne pomaly... odmieta vela. Tazko ho zmenit teraz,ked nikdy nebol spolocensky typ

3 psiky pomohli, nikdy by som neverila aky pozitivny vztah si k nim vybudoval, este aj postel zdielaju a to som si myslela, ze postel je naveky zakazanou hranicou

Mama zomrela v januári, behom 10 dní v nemocnici. Ani sa nedozila dochodku. Štyri roky sa liečila na rakovinu prsníka, ale bolo to už dobre. Nikto si nič nepripúšťal a nakoniec to všetko ukončil nádor v mozgu o ktorom sa nevedelo. Naši sa nikdy o smrti nerozprávali, ani len pohreb, či pomník nebol dohodnutý. Otec bol z toho hotový, vlastne my všetci. Všetky papierovačky, varenie, proste dôležité rozhodnutia riešila mama a zrazu bolo všetko na ňom. A ešte aj sa stará o svoju 88 ročnú matku, ktorá je otravná ako dieťa. To ho asi aj drží nad vodou, že nemal čas smútiť. Babka mu niekedy ani vydýchnuť nedá. Po pohrebe mal také opúšťacie sa reči. Trochu som sa na neho vykryčala, že sú ľudia aj na tom horšie, ako jeho bezdetná švagrina vdova a alkoholička. Že on má tri deti a šesť vnúčat. Má pre koho žiť. Že mama by nechcela aby sa takto opúšťal. Zachvíľu to bude rok a je to celkom fajn. Už sa s tým zmieril. Ale ako hovorím jeho plne zamestnáva matka o ktorú sa stará. Takže určite odporúčam sa niečím zamestnať, aby nemyslel na žiaľ. Niečo čo ho bude baviť. Niekto má koníčky, niekto záhradu, či domáceho miláčika. Dve mesiace sú ešte krátko. Chce to čas, ale tiež naňho dohliadnite. Aby sa nedostal do depresie. To by nemuselo dopadnúť dobre.

otec chodil 3 roky denno denne na cintorín ...bolo jedno či pršalo, alebo snežilo - išiel každý deň...
pri hrobe bol aj hodinu - dve....

To chce len čas priateľovi zomrela Starka pred 2 rokmi týždeň pred vianocami. Zo začiatku to bola tragédia Starky naučený tiež všetko ani oprat ani veci si nachystat starala sa o neho ako o malé dieťa keď sme tam prišli urna pri ňom na gauči fotka na stole už to bolo choré keď ju potom pochovali už bolo fajn.. pomaličky sa učí veľa veci moja svokra so sestrou okolo neho skáču a stále síce hovorí že on už chce ísť za ňou ale mám pocit že stále je to lepšie a lepšie už..

Oni sa to tak hovorí. Ak pri dlhoročnom manželstve zomrie prvý muž, žena ho oplače a potom ako by znova ožila. Koníčky, iná strava, babky kamosky.

Muži toto nedávajú. Často si nevedia oprat, navarit, upratať (čo je podľa mňa aj vina manželiek, že sa počas života krútili okolo mužov vo všetkom).

Bud sa s tym vyrovna, alebo nie. Moj ocino isiel za maminou tento rok, po roku a mesiaci. Obaja necakane, a v relativne v mladom veku (64 a 70 rokov) Nebyval s nami (delilo nas 350 km) ale velmi sme sa snazili, aby nebol osamely. Prve 2 mesiace som stravila s nim, ja som tam potom chodila za nim na cca 2 tyzdne v mesiaci, brat na par dni a zvysok - chodil on sam k nam, lebo proste nevedel byt sam a mamina mu chybala velmi. Velmi sa snazil ale aj tak mu to neslo, vsetko okolo neho mu ju pripominalo. Boli spolu 45 rokov. Budte s nim co najviac, postupne uvidite, ci to zvlada, a ked bude kusok lepsie, nechajte mu priestor na samotu. Moj to nezvladol, ale nie je to tak vzdy. Otec mal priatela, ktoremu zomrela zena pred 12 rokmi na rakovinu, lubil ju velmi, a stale lubi, ale je tu medzi nami, zije , funguje samostatne co sa tyka domacnosti a financii, aj ked s pomocou nas mladsich, lebo starsia generacia uz byva stratena v tomto svete ( mobily, socialne siete, e-mailova komunikacia, objednavanie cez net) . Ak ho bavi zahradka, tak mu ju doprajte, ak cestovanie, chodte s nim, to su take pozitivne momenty, z ktorych sa vie tesit a naberie silu.

Ja len doplnim, ze som sa naucila kde co v byte je, a ked mi volal, ze nieco nevie najst (ako mamine, chlapska slepota 😁), povedala som kde to najde. Vedel varit, ale mamina mu planovala co ma navarit, tak som mu planovala aj ja. Kazdy den sme si volali, a prebrali aktualny den, co ma robit, co kupit, co upratat, co opravit. Tak ho mala mama nauceneho, a jemu to pomahalo zaplnit den aktivitami. Ked nemal cim sa zamestnat, mal depresie. Vybavovacky po uradoch a lekarov, to som chodila s nim. Vela trpezlivosti vam zelam, vidiet , ze robite prve posledne, len aby ste mu pomohli. Drzim palce nech to vyjde

Jeden môj starý otec prežil svoju ženu o 20 rokov. Druhý starý otec sa 5 rokov držal, všetci sme si mysleli že sa vysporiadal so stratou ale na šiesty rok ho to prevalcovalo, zaľahol a o rok zomrel. Ten posledný rok stále spomínal starú mamu, rozprával sa s jej fotkou.

Och. Presne tohto sa desim, az sa to raz stane. Myslum, ze mama to zvladne lepšie... ale bojim sa tej chvile. Su na seba velmi naviazani

@zorkahorka i nasi tak boli. Jeden bez druheho nikam... ocko dostal najvacsiu podpasovku,ze z nicoho nic,zrazu... vybabila mu predcasny dochodok,aby uz boli spolu viacej a sem tam v tyzdni sli do prace zarobit korunku a mesiac predtym ako mal nastupit,odisla na vecnost .

svokor na nase dohovaranie siel do klubu dochodcov a tam si nasiel novu znamost, svokor ma 77 rokov
tiez smutil po smrti svokry, stale nam vyvolaval az nas napadlo ze ked bol vzdy extrovert ci nechce sa zapisat do klubu dochodcov v meste. Na nase pocudovanie tam siel, chodil tam 2X tyzdenne, dali mu aj program ktory robia, vylety do tatier, do termalnych kupelov, turisticke vychadzky, kulturne podujatia a po 3 mes si nasiel znamost tetu vdovu 72 rocnu

Môj dedko bol tiež veľmi na babku naviazany zo začiatku to veľmi zle znášal staral sa o ňu dokonca. Ale začal chodiť do denného centra a úplne ožil ma tam kopec aktivít, výletov a kamošov aj sám hovoril, že škoda, že nezačal skôr chodiť veľmi si to pochvaľuje

Teraz je este skoro ale treba sa snazit aby si nasiel nejake hobby, club dochodcov, citatelsky klub, turisticky klub - nieco kde by sa zoznamil s dalsimi ludmi a robil neju cinnost co ho bavi

Aj moji rodiaca sa od seba nepohli ani na krok. Mamina zomrela pred 15 rokmi, keď mala moja 9 mesiacov. Otec to zvládol a funguje sám a dobre, v januári bude mať 74 rokov. On však ani počas manželstva nemal problém oprat, ozehlit či navarit. Takže funguje úplne samostatne, keď bola dcérka staršia, chodil občas po ňu do škôlky či školy. 2x denne (ráno a večer) volá mne aj bratovi. Na cintoríne je každú sobotu už 15 rokov. Cez Vianoce vždy s nami. Máme psíka, ak ideme niekam na dovolenku, stará sa o neho. Moja rada- venujte mu pozornosť, stretávate sa, poraďte mu ako ma uvariť, ak to nevie. Treba ho zapájať aj do Vašich aktivít, napr. s vnúčatami.

Mne mama zomrela pomerne mladá (nemala ešte ani 65), po dlhej chorobe počas ktorej sa otec o ňu s láskou staral. Počas tej poslednej doby, kedy už viac-menej len ležala sa otec naučil viesť celú ich domácnosť, variť, prať… A aj tak ho jej smrť veľmi zobrala, veď boli manželia 40 rokov. Prvé mesiace to bolo ťažké, nevedel byť sám v ich dome. Každý deň prišiel ku nám, vymýšľal si program tak, aby nemusel byť sám doma. Začal popri dôchodku znova na pár hodín pracovať (doteraz robí rozvoz jedál pre jednu reštauráciu), chodí na koncerty a do opery. A najviac mu pomohlo, keď sa po nejakom čase začal schádzať s maminou najlepšou kamarátkou, tiež už vdovou. Poznám ju od detstva a mám ju rada, ale aj keby to tak nebolo, keď vidím ako pri nej ožil, som šťastná aj za neho. Mama už je po smrti 8 rokov a otec už má dávno po 70ke, ale znovu začal žiť…