Prvorodičky - ako ste to zvládli?

dako som na to automaticky "nabehla" 🤷‍♀️😊

Tak kým som si tak viac zvykla, trvalo to také tri mesiace.. začiatok bol ťažší, ale prežili sme to a potom už bolo super.. keď si človek na všetko zvykne je to krásne obdobie.. deti už mám tri a už sú veľké, takže už je to iné.. ale mať deti je úžasné.. držím palce 🤗

Tak s prvým som bola taká opatrenejsia pro manipulácii prvý mesiac ale teraz s tretím si vravím že nechápem čoho som sa bala.

neriešila som, proste bolo treba okúpať, tak som kúpala... základ je neutopiť, inak mu to je jedno, buď bude ticho alebo bude vrieskať, nijako to nevieš ovplyvniť - aspoň si myslím. až potom som sa dočítala, že všetky z toho majú stres - ja som o tom nečítala, tak som nevedela, že ten stres mám mať 😀

to isté aj o prvej stolici po pôrode - niektoré stres a panika, ja som nevedela, že to nemá ísť, tak som si sadla a šťastná jak blcha, že drobec nachvíľku pospal, som sr*la 😂

Citala som knihy ako na to.

No ja som sa tiež bála, ale môžem povedať že v pôrodnici mi dosť toho ukázali, len sa musíš pýtať a pýtať proste po každé, od toho tam sú, ja som sa za všetko pýtala, lebo tiež som mala prvé a ani prebalovat som nevedela, ale nemáš sa čoho báť, mne sa malička narodila že fakt malička, ale v zavinovačke sa celkom dobre s bábätkom narába, hlavne sa nestresuj a ničoho sa neboj a časom do všetkého prídeš, a ono to príde automaticky

Od zaciatku som na vsetko sama, zaciatky boli tazke to nehovorim ale kazda mama to mame v sebe🥰 a velmi vela som si citala.

Materinský pud ti všetko napovie, hlavne si do toho nedaj hovoriť od iných, Vytvor si bábätkom a mužom vlastný režim a zadeľte si práce, aby si nebola vystresovaná.
NIčoho sa neboj, zachovaj pokoj a všetko bude ok.

@pribinak presne tak 🙂

Dakujem kazdej z vas za reakciu. Obidve buduce babky sa samozrejme ponukaju, ze sa k nam rady nastahuju a pomozu mi..jedna je 60+, druha 70+ a obe su ten typ co vie vsetko najlepsie a predtym sa to robilo takto, tak sa musi aj teraz. Toto ja urcite nechcem, chcem mat aspon prve dni/tyzdne klud od kazdeho a ako pisete co najviac sa s nim zzit a vytvorit si vlastny rytmus..
Ale stale su tam tie obavy 🙂

Neurob tu chybu že si mamu necháš natlačiť do domu keď prídeš s babatkom. To ma byt priestor pre teba dieťa a otecka.

V rodine sme nemali malé dieťa,tiež som to nemala kde obkukať, nedržala som pred tým žiadne bábätko.....v nemocnici mi syna priniesli....pokakal sa,zobrala som plienku prebalila.....a tak to bolo zo všetkým.....nejak som neriešila a šlo to samo....asi inštinkt....hlavne kľud,nestresovat....keď je kľudná mamka je aj dieťa....nič som predtým neštudovala okolo toho....prišlo to samo 😉.....takže pohoda kľud dieťa ti dá hneď vedieť ak sa mu niečo nepáči,samo ta navedie uvidis 😉

Čim nemej to budeš riešiť a sústrediť sa na to, že to nevieš, tým lahšie to pojde. Zo začiatku mi všetko trvalo 5x tolko ako po mesiaci :D :D Hlavne obliekať som sa bála, a ked som sa prestala báť tak neboj problém.

ja som mala šťastie, že som takmer najmladšia z množstva bratrancov a sesterníc, takže bolo okolo mňa od mojích asi rokov množstvo bábätiek, s ktorými som pomáhala, s mojím to už išlo ako po masle. Nemáš nejakú kamarátku, spolužiačku, kolegyňu, ktorá má malé dieťatko a ukáže ti, ako s ním narábať, prípadne ti ho na chvíľu požičia? A neboj sa, dieťatko nie je z porcelánu, pôjde ti to každým dňom lepšie a lepšie.

Ja mám heslo a tým sa riadim vo všetkých oblastiach: to som nikdy nerobila, to mi určite pôjde 😁😁

V pohode to das..bude to tvoje dieta,nie cudzie...

Neboj sa naučíš sa, čím menej ľudí ti do toho bude kecať o to jednoduchšie😁 hlavne si spravte ako Vám vyhovuje a nie ako ostatní budú mudrovať.

Normal, je to ako ked zapnes program a musi to ficat. Prezivas to za pochodu. Vidis stale move veci , je to super.

Ja som sa starala o neterku, tak som vedela, nebala som sa. Pre neskúsené urcite poradim knihy, videa na spravnu manipulaciu, aby si mala spravne info a vedela si vybrat co je najlepsie pre vas.
Knihy som citala uz v puberte, starostlivosť o deti, zdravoveda, bavilo ma to.
Babky by som si ja osobne vobec nepustala do sestonedelia ako pobytovo, ja som bola vcelku skoro fit, tak prisli na navstevu a aj my sme isli cca po troch tyzdnoch k mojim rodicom ukazat babo.
Doverna kamoska bola u nas ked mal maly asi dva tyzdne, lebo tu bola zo zahranicia, tak sa mohla stavit.
Co bolo hrozne, boli vecerne place a koliky od 18.00 vecer do polnoci kazdy den tri mesiace prve dieta, druhe o nieco menej ale zas dlhsie nespaval a tak...to som si len opakovala ze vsetko raz prejde, vsetko raz skonci.
Drzim ti palce 🙂

Naučíš sa...dieťa je dosť pevné, ak s ním budeš zaobchádzať opatrne, nijako mu nemôžeš ublížiť. A prax získaš, spočiatku to bude také chaotické, ale ver mi ze prídeš do toho. Inštinkt matky nepusti, nedovolí ti urobiť nič, čo by mohlo nejako uškodiť.
Ja teraz sa smejem na tom, ako som bola vydeseni na začiatku...
Ó chvíľu na čaká repríza, ale teraz už absolutne sa nestresujem z toho...

Jasne baby, knihy mam aj online kurzy sledujem, mam aj nejake mini skusenosti s babatkami nad 3m ale to mi pride uz byt ine, predsalen su uz vacsie a aj hlavicku drzia trochu lepsie 🙂

No o držaní hlavičky ti poviem že môj syn ju pekne dvíhal a rozhliadal sa okolo už prvý deň po narodení 😀 ale k veci, ja som mala popôrodnú pomoc na prvé dva týždne doma takže som sa nebála, strach prišiel až keď som s ňou 1.dcerou ostala sama, mala k tomu neskutočné nočné koliky, a spala mi 2h cez deň a 2h v noci, tak si to predstav únava, stres a k tomu strach typu čo ak robím niečo zle? Odpoveď znie nič nerobíš zle materinský pud ti to nedovolí o to dieťa sa budeš starať najlepšie ako vieš ale stále to dieťa bude pre niečo plakať atď....či už je hladné, chce spať, pritulit, pohrať, počuť tvoj hlas, atď, časom sa to všetko naučíš tak ako všetky z nás, len daj na svoje inštinkty a všetko bude dobré držím ti palce 😉

Hlavne sa netreba báť a zbytočne sa stresovať, určite všetko zvládneš. Pravdou je, že začiatky boli veľmi ťažké. Po pôrodné zranenia, nedostatok spánku, do toho urevane bábo (myslím, že väčšina matiek je zo začiatku zúfalá a cítia sa úplne nemožné, je to normálne mat tieto pocity). Treba si uvedomiť, že je to len i racionálny strach a pocit zodpovednosti a časom sa to upraví.

My sme v rodine nejak malé deti nemali. Ja som nevedela ani ako sa prebaluje. V pôrodnici som bola na izbe s babou ktorá mi to ukázala, aj kojenie. No ja neviem ci materinský inštinkt ale vôbec som sa ničoho nebála. Všetko mi bolo úplne prirodzené. Ja som predtým nič nestudobala že čo a ako. Mama prišla, že mi pomôže na tyzden a vecer odchádzala domov že načo u nás bude. Ja som z tej eufórie mesiac ani nevedela spat. Teraz mam druhe dieta a tiež som na tom rovnako, tie babenka sú čarovné. Ale pri cudzích deťoch mam obavy, asi preto ze svoje poznám.

Ako už baby písali tak dajak automaticky som aj ja nabehla na to a nič som si nečítala a nestudovala, jedine co som veeeeelmi ocenila tak vecičky co sa neobliekali cez hlavu pre mňa uľahčenie o milión percent 😁

Dali mi moje dieťa a že starajte sa. Tak som sa tvárila, že s prehľadom zvládam, aby si o mne dačo nepomysleli. A nakoniec to bolo ouki. 😁😁😁

Ako píšu baby hlavne si do svojho priestoru nepuštaj mamu či svokru .počúvaj vlastné srdce či mozog všetko pôjde od ruky a neboj pri obliekaní neubližiš a pri kúpaní neutopiš raz dva budeš vedieť že maličké je hladné .či v plienke niečo viac ako by malo byť .ak máš kamarátku ktorá má už dieťa radšej takú popros o prvé kúpanie či nejakú pomoc .kamarátke býva mama pod nosom a radšej poprosila mňa o pomoc a nie jeden krát sa somnou radila alebo aj iná kamarátka a pritom majú vzťah z mamu fakt krásny . Neboj budeš úžasná mama