Ako sa vyrovnať so stratou dieťaťa?

Ja som to prežila pred takmer rokom, presne 17.7.2017, na ten dátum asi nikdy nezabudnem, síce to bolo o dosť skôr ako u teba ale bolesť rovnaká, neprejde deň keď si nespomeniem, keď nemyslím na to že som už mohla behať s kočíkom a podobne....Keď niekto v rodine oznámi tehotenstvo tak si musím najskôr poplakať a až potom sa dokážem s nimi tešiť, nie preto že by som im to nepriala ale proste preto že im závidím...stále sa pýtam prečo sa to stalo práve mne, ale ako sa hovorí, ten hore nadelí každému len toľko, koľko sám unesie...hlavne ten smútok v sebe nedrž, poplač si keď potrebuješ, vyplač sa chlapovi v náručí alebo komukoľvek, nedrž ten smútok v sebe, hovor o tom s ostatnými....časom sa to zlepší, nezabudneš ale zvykneš si na tú bolesť....držím ti moc palce a čo najrýchlejšie úspešné tehotenstvo až do konca prajem 😘😘😘

@ruzasipova Mam tu prispevok o par diskusii nizsie...ja som prisla o babo den pred terminom,takze uplne ta chapem. Je to mesiac a pol. Lutovat ta nejdem...to nemam rada ani ja...a ani ti nenapisem ako musis byt silna,a tesit sa na to,ze raz to bude s uspesnym koncom...vsetky tieto reci su len reci aj ked viem,ze ich ludia myslia dobre. Vcera som sa vratila do prace...pracujem v skolke...prisla jedna mamicka,s vajickom,kde mala mesacne babo...plakali sme obidve...

@ruzasipova viem,čo prežìvaš,sestra porodila pred 2týždňami synčeka ,bola na začiatku 6mesiaca,hneď išiel do neba..Je to ťážké pre nás všetkých,už len pretože je v Ìrsku

Mozno ti pomoze skupina Mamicky anjelikov, tam sme si vsetky prezili nieco podobne... https://www.modrykonik.sk/group/2081/

Ahoj, ja som tiež prisla v polovici tehu o mojho syna... Tiež som to zle znašala... Plakaka dni noci... Musis sa s tym. Len vyrovnat.. Ja som si kupila šteniatko ... Celkom mi to pomohlo.. Tri nesiace po potrate som otehotnela teraz mam rocnu dcerku.. Nepomoze ti ziadne utesovanie.. Musis sa s tym len ty vyrovnat... Viem je to tazke.. Nikdy na to babatko nezabudnes... Len to musis prijat ako fakt... A ze sa to pre niečo stalo... Budes mat dalsie babatko... To ti bude robit radost... Drzkaj sa ❤️

Dievčatá,všetky sme tu mamičky anjelov... išli do neba, odtiaľ na nás dávajú pozor a posielajú nám silu, aby sme sa dokázali naučiť žiť s týmto údelom.
Prajem vám všetkým, aby k vám prišli živé a zdravé bábätká ❤

Dakujem, dievcata. Snazim sa pozerat do buducnosti, verit v lepsie zajtrajsky. Mam sa s kym nastastie o tom porozpravat, ale to je ine, ked to nezazili. Len som chcela pocut, ze v tom nie som sama, ze to je normalne, ze to stale velmi boli a boliet bude a ze je normalne, ked nie je dna, aby som si nepoplakala.

to ma strašne mrzí ... držte sa

Ako píšu baby, bolesť neprejde, len sa s ňou naučíš žiť. Ja som porodila minulý rok vo februári chlapčeka v 31tt. Podobne ako píše Veronika vyššie, kúpila som si šteniatko, ktorému som venovala starostlivosť a čas a dnes mám 3mesačného chlapčeka. Poradiť ti viem len jedno.. rob všetko, čo cítiš že musíš robiť.. ked chceš plakať, plač, ked chceš kričať krič.. Všetko čo potrebuješ.. ono sa stále nájdu veci, ktoré ti ten moment pripomenú tak živo, že to bude bolieť ako v ten deň, ale naučíš sa s tým žiť.. Prajem ti veľa síl a hlavne dobrých ľudí okolo seba. Nikto nepochopí ak nezažil, ale dobre padne sa o niekoho oprieť. A nezabudni, že už navždy budeš maminkou jedného úžasného dieťaťka, ktoré mohlo byť tvojou súčasťou na svoj vymedzený čas. Posielam objatie :*

@ruzasipova mne zomrela dcérka dva dni po akútnom CR :( je to 18 týždňov a bolí to každý deň, v práci fungujem normálne, že neplačem, ale myslím na to stále :( a večer si aj poplačem a mám takú bolesť v hrudi :( takže pokús sa ďalej fungovať, treba sa s tým naučiť žiť a snáď prídu zdravé detičky, ktoré tú bolesť síce úplne neodstránia ale aspoň zmiernia.

@ruzasipova nás táto bolesť stretla pred pol rokom... odišlo nám do neba dievčatko v 22tt... toľko bolesti som v živote nezažila... a to som si prešla kadečím (manžel ma psychicky a fyzicky týral, rozvod s ním) toľko prázdneho miesta... neznášala som svoje telo... nenávidela som ho... seba... že ta moja babuľka tam nevydržala... že som ju neochránilo... dôvod sa nenašiel... a tak som dokola obviňovala seba... zaspavala štvrť roka s plačom... celé večery sme sa s priateľom objímali a plakali... plakala som v práci lebo mi stále behali po rozume spomienky ako sa tam a tam pri tej a tej činnosti pohla.. a ja som ju cítila.. a teraz nič... časom to prešlo... alebo skôr som si zvykla... na ten pocit že nech budem mat aj milión deti ONA to už nikdy nebude... nikdy ju neobijmem... zostala som akási tvrdšia.. k ľuďom okolnostiam... neviem či je to zle ale predtým som bola viac “snílek” dnes vidím krutý život ak keď sa už nehnevam.. ani na seba nie... a po pol roku sme sa odhodlali mat druhé bábätko... tak snáď sa nám to podarí čoskoro.. a do šťastného konca aj prídeme... veľa síl prajem... obom...

Ahojte. Ako vsetci pisu neda sa stym vyrovnat iba zvyknut. Ja som o svoje dievcatko prisla v nemocnici na rizikovom. Bola som tam kvoli hemolytickej anemii. Vsetko bolo velmi rychle aj lekar ma bol skontrolovat ked som zacala spinit a ukludnil ma ze vsetko je ok a predsa nebolo... do hodiny zo mna doslova vypadla na zachode... nikdy nezabudnem na ten pohlad a zufalstvo ze jej nedokazem nijako pomoct... presne o mesiac by som rodila.. kazdy piatok, vtedy sa to stalo je pre mna tazky... ono nejalo tie pocity a spomienky pridu v piatok vzdy v plnej sile... clovek nezabudne len sa nauci zit s bolestou v srdci...

Ahoj. Iba sa s tým naučiť žiť. Mám 10r syna,potom 2 anjelikov. Vždy v termíne pôrodov a v deň menin zapalim sviečku..už sa mi stalo,že som zabudla zapáliť a cítila som sa hrozne,je to už 4 a 3 roky a často za nimi plačem,to proste nikdy neprejde a nikdy tá láska a bolesť nezmizne,iba bude slabšia. Prídu ďalšie starosti, radosti, pomaličky sa ti to vytratí z mysle zo 100x za deň bude 3x za deň,občas si poplaces..ale nikdy tá to neprestane mrzieť. Pomôže aj psychológ až sú tie zle pocity neznesiteľné,nie každá sa s tým vysporiadame samé doma. Mne bohužiaľ partner nebol v tomto oporou,chcel byť v tom čase radšej osamote,plakala som mame do telefónu,bolo to desne obdobie..Nakopla som sa takými vnútornými monologmi typu,vzchop sa,nikoho na ulici nezaujíma,že ty reves alebo v robote nerobíš to čo treba..Bola som na seba prísna,nútila som sa ísť von aspoň sa prejst,strašne som nechcela,ale tušila som,že ak sa nespamatam,skončím volakde v blazinci.A mala som už staršieho..musela som sa starať oňho a robiť sa,že je všetko o.k. našťastie všetko dopadlo dobre a po liečbe atď mám ročnú buchtu.

Pochopí Ťa iba ten kto si prešiel rovnakými problémami. Nikomu to neželám aby si vyskúšal čo je to za kolotoč nekonciacich otázok bez odpovedí prečo práve nám. Prečo iné ženy, ktoré pijú, fajčia, berú drogy kašľu na svoje deti, prečo tie majú zdravé deti a hneď nasup a prečo my sme o detičky prišli ? Čo som zjedla, co som zle spravila keď som o detičky prišla..... Tých otázok je strašne veľa a odpovede žiadne. Vidieť tehotnú ženu z toho sa mi priam fyzicky robilo zle. A prístup lekára nevadí prišli ste o dve to je úplne bežné. Sú ženy ktoré zažijú viac abortov. Nemal snahu nič riešiť tak sme si to s manželom riešili vlastnou cestou a až som otehotnela po tretíkrát šla som to už riešiť s iným lekárom. Našťastie som dobre zvolila ten mal ľudský prístup a nešiel to riešiť necitlivo. Celé tehotenstvo nám držal palce a podporoval ma aby som sa ukludnila a uvoľnila že všetko dobre dopadne. Je to už 11 rokov čo som prvýkrát dosla o dieťatko bolesť už nie je taká silná. Ale asi mi ju skôr pomohli zmierniť naši dvaja certici. Veľmi silno Ti držím palce a posielam silné objatie aby si čoskoro začala prispievať do novej diskusie s tým že sa Ti narodilo zdravé bábätko. A to isté želám aj Vám všetkým ostatným dievčatám. Nech už nikdy nepocítite bolesť zo straty dieťatka a nech tie ktoré ešte detičky nemáte aby ste ich už čoskoro mali a mohli Vám tak pomôcť zmierniť bolesť a zaceliť aspoň z časti tu dieru ktorú v sebe teraz máte.

@ruzasipova urcite nie si sama, deje sa to viac nez zeny o tom rozpravaju. Je to hrozne v kazdom stadiu. .a bolest nezmizne, ale kazdym dnom je o malicko jednoduchsie dychat. Ja som mala termin na 24.5. A jedine co som mohla urobit, zapalila som sviecku a plakala...drzim palce...Ja sa snazim zit mottom Nadej umiera posledna...Ved co ine aj ostava, ze?

Ja som si tiež touto stratou prešla, dnes by som mala už 15 ročné dieťa🙂 Veľa som plakávala, obviňovala sa, čo keby..., tak by...
Túžila som po dieťati nesmierne. Teraz si už naň spomeniem len niekoľko krát do roka, hlavne v deň, keď mi odišlo. Ale už ma to nebolí- viem, že sa má lepšie ako my tu na svete😉
A určite mi bolesť pomohla prekonať nasledujúca dcéra ( ten strach v tehotenstve o ňu bol hrozný)- teraz má 14 rokov, tiež další 2 biologickí synovia- 8 a 4 ročný. A momentálne sa teším zo 4 mesačného chlapčeka, ktorý sa nenarodil mne, ale pre mňa.🙂
A vtedy pred 15 rokmi som si myslela, že nikdy už nemôžem byť šťastná.
Neboj, aj Tebe to raz pôjde byť opäť šťastnou 😉
Ver, čakajú Ťa ešte ďalšie usmiate tváričky so šibalskými očkami.
A Tvoje a moje dieťatko zatiaľ čakajú na nás tam hore!

@veronika141 presne takto som to riesila aj ja...v polovici tehu, som prisla o babo...steniatko - psik mi pomohol a taktiez mam rocneho syna...bolo to velmi tazke aj pre mna...hnevala som sa ma cely svet...chapem vas vsetky

Ahojte babulky, od dnešného dňa sa aj prídávam. V pondelok 17.6. 2019 (1 deň po mojich narodeninách) som prišla v 12+3 týždni o naše bábätko. Strašne to bolí a všetko mi príde také prázdne a zbytočné. Neviem sa s tým absolútne vyrovnať. Keďže vidím, že príspevky sú už staršie, podarilo sa niektorej znovu otehotnieť?

@limia7 je mi veľmi ľúto čo prežívaš... viem že žiadne slova nepoľavia tej prázdnote a bolesti... časom ustúpi do pozadia, ale tvoje bábätko bude s tebou vždy.. ja som prišla o našu babulku v 22tt v novembri 2017..dnes som úspešne v 35tt a čakáme opäť dievčatko.. pol roka sme sa odhodlávali na druhé dieťatko s manželom a v novembri 2018 som otehotnela 🙂 ale ako matka nikdy nezabudnem.. žiadna žena ktorá prišla o dieťatko naň nezabudne.. predvčerom sme pozerali manželove fotky keď bol ešte bábätko... naša dcéra sa na neho tak podobala... po pôrode sme ju videli.. bola dokonalá.. a aj je ešte viac.. v nebi.. budem veľmi na teba myslieť.. aby si prekonala čo najskôr to najhoršie obdobie.. ja som celé dni plakala.. zaspavala s plačom, vstávala s plačom... snaž sa ventilovať to čo najviac..

@kvecinka321 ďakujem za podporu. Ja som už dve noci nespala a plakala som ešte aj keď ma uspávali včera v nemocnici. Všetci ma utešovali, že bábo ešte budem mať, ale nikto nechápe, že ja som chcela už toto. Veľmi sme sa naň tešili a robili si už veľké plány...Teraz je všetko preč a ja len blúdim po dome a neviem čo mám robiť. Neviem prečo sa tieto veci vôbec nám ženám stávajú. Ja som sa od začiatko o seba starala a davala si veľký pozor. Brala som kyselinu listovú a Prenatal, jedla som hlavne zeleninu a ovocie z našej zákradky...a aj tak. Skrátka prestalo biť srdiečko a bolo po všetkom. No ja by som veľmi chcela vedieť prečo, či som niekde urobila chybu...

@limia7 viem čo prežívas tiež sme čakali prvé bábätko strašne som sa tešila no bohužiaľ 7.6 na ten deň nikdy nezabudnem keď mi doktorka oznámila že srdiečko drobceka nebije☹ešte hneď v ten deň som bola na kyretazi drobcek sa že vraj od 7 týždňa vôbec nevyvyjal a už som bola 10 týždni ťažko sa to nesie tiež som plakala aj mám ešte chvíle keď si poplacem 😥

@limia7 len sa neobviňuj! Toto nie je tvoja chyba! Ty za to nemôžeš! Svojmu dieťatku si dala všetko čo si mohla... dala si mu svoje telo aby z neho čerpalo, domov, prijala si ho s najväčšou láskou, milovala si ho a ono milovalo teba! Bolo to tvoje dieťatko pre ktoré si bola tou najlepšou maminkou na svete!!! Nikto žiadna iná žena by neurobila pre toto dieťatko toľko koľko ty... dala si mu život! Naša bola zdravučká týždeň predtým som bola na sone všetko v poriadku rástla ako mala.. robili jej aj mne všetky možné vyšetrenia.. na nič neprišli...odišla “len tak” tak tichučko ako prišla, tak odišla.. dôvod nepoznám prečo sa to stalo.. neviem či to tak malo byt, ale viem že aj keby som sa na hlavu postavila nezabranim tomu.. a ani ty.. starala si sa oň.. čo viac si mu mohla dať? Viac žiaľ nemáme v rukách... ale ono je pri tebe.. stále.. miluje ta a obijma ta... nechce aby si bola smutná aj keď to musíš priplakať... jemu je dobre.. neboli ho nič ani sa netrápi...

@kvecinka321 Ja len by som veľmi chcela vedieť, kde sa stala chyba a prečo. Či som ja mala niečo urobiť inak, skrátka chcem nejaké odpovede, ktoré mi žiadny lekár nevie dať. Je to pre mňa veľmi ťažké pochopiť. Vraj príroda to tak zariadila, ale čo má príroda proti mne? Veď ja prírodu milujem a ochraňujem ju, pomáham aj zvieratkám....tak prečo to tak zariadila? Tak rada by som vrátila čas... Neverím, že toto niekedy prebolí

@veonika303 ten jún je nešťastný mesiac. Vraj sa treba vyplakať a ono to prebolí...to ale hovoria len ľudia, ktorý toto nezažili. Ono to nikdy neprebolí. Aj keď by sa podarilo druhé babätko, tak vždy už budem v strachu, že sa môže stať to isté....a kedykoľvek. Veď toto sa môže stať aj v 6. mesiaci! Len keby sme aspoň vedeli, ako tomu zabrániť. Niekto vraví, že na utlmenie bolesti pomôže si zaobstarať šteniatko, no ja mám troch psíkov o ktorých sa starám. Neviem ako sa mám odreagovať a nemyslieť na to každú minútu...

Chápem, mala som už dcéru keď sme prišli o druhé bábätko. Prvú fázu som zvládla dobre, ale keď sme chceli ďalšie a nedarilo sa a okolo mňa všetky kamošky tehotné tak to bolo ťažké. Teraz máme druhé 8 mesačné a čakáme tretie, z coho s bola na začiatku tiež vystrašená. tak to má byť a aj to že o druhé bábätko sme prišli malo svoj dôvod ktorý som pochopila až neskôr.

@zuzada29 Neviem či toto niekedy pochopím. Chcem nájsť dôvod, prečo sa bábätko prestane vyvíjať a možno by sa tomu do budúcna dalo zabrániť.

@ruzasipova mne sa to stalo 3 roky dozadu a stále sa neviem s tým vysporiadať pretože všetkým v rodine sa v priebehu tro h rokov narodili deticky. A co je najhoršie nedarí sa nám otehotnieť a to sme boli aj v sanatória h. Podľa mňa je všetko psychika.

@zuzada29 a aký bol podľa teba dôvod ze si prišla o druhe bábo????? Ja mam našťastie 2 synov a o 3 som prišla pri pôrode ale stále sa pýtam Prečo?????( mal byť úplne zdravý ale pri pôrode sa to nepotvrdilo???