Syn ma 3,5 roka..chcela som druhé dieťa ale už nechcem 😄🫣 dôvodom je že toto vzdorovité obdobie už druhý krát nezvládnem 😄 Snažíme sa ho vychovávať najlepšie, určovať hranice a podobe.. a teraz, v troch a pol roku sa mi prvý krát hodil o zem.. normálne nechápem čo sa deje.. ano, niekedy je lepšie, niekedy horšie.. do toho on chce byť vo všetkom prvý, keď sa prvá vyzujem nedajbože no hneď plač, že on chcel byť prvý a podobné somarinky 😵💫 máte to aj vy tak? Snažím sa byť v pohode a v kľude no niekedy to proste nejde..
Ak máte už staršie deti a v takomto veku ste zažívali niečo podobné, kedy to prešlo alebo kedy sa to aspoň zmiernilo?
Nasa mala este 3 nema, ale uplne viem, o com pises. Keby ona bola prve moje dieta, niet tej sily na svete, ktora by ma presvedcila na druhe dieta. Prva dcera bola (a je) uplne ina, jej stacilo vsetko 2-3 x zopakovat, pekne vysvetlit, ziadny vzdor nebol. ked som videla hadzat sa v obchode o zem nejake dieta, v duchu som si pomyslela, akych ma neschopnych rodicov a ake je rozmaznane. tak druhe mi bolo dopriate presne taketo. Tato mladsia je presne to, co popisujes. Vzdy musi byt vo vsetkom prva, dnes sme prisli z kostola a muz si dovolil prvy prejst cez vchodove dvere, rev taky, ze urcite ju cela ulica pocula (su uz zvyknuti). sama sa musi obliekat, vyzliekat, jest, umyvat, cesat. ked ju chceme zgorigovat, opravit, pomoct- rev. ked sa jej nieco nepodari - rev. ma o 13 rokov starsiu sestru a teraz zacala tak ziarlit, ze clovek by neveril. staci, ze ma starsia objime, da pusu - rev. vsetci okolo mi hovoria to zname "je to len obdobie", tak sa tym utesujem. inak tiez dookola len vysvetlujem, rozpravam, nazorne ukazujem, upozornujem a mam pocit, ze to ma nulovy ucinok.
Vitaj u nas doma :D syn nemá ešte ani 3 roky a čo predvádza posledné dni, tak mám pocit, že ma privedie na psychiatriu :D ... Mňa dokonca začal aj biť ( iba mňa ) udrie a keď sa nehnevám, vzápati mami pusu a myslí si, že vybavené ... My ho nebijeme, takže neviem, čo taká zlosť zrazu v ňom nastala ... Ale vždy to spraví, keď niečo zakážem, takže akoby si hnev ventiloval cez bitie ... Do nemoty vysvetľujem, tvári sa že chápe a o pár hodín to spraví znova... Taktiež vo všetkom prvý chce byť a všetko chce robiť sám, teraz som si šla robiť kávu, on musí stlači na kanvici tlačitko, keď ho stlačím ja rev, vlastne za všetko je rev, čo nespraví on, ako prvý ... Predvčerom reval tak 8x za deň :D Ja už vlastne ani neviem, či sa mám na tom smiať, či plakat... Asi ostáva len toto obdobie pretrpieť :D
Najmenšia ma 2 a niečo a príšerný vzdor, tvrdohlavá ako palica 🤪. Voláme ju teliatko alenie, lebo celý deň hovori ALE NIE!
Kozliatko nie teliatko😁😂
Ano mame to presne rovnako 🥴 jedy a zlost za nepochopitelne veci, techniku obohratej platne ovlada dokonale, velmi je vytrvaly, ked nieco chce a nas porazit moze 😵💫 a vsetko co popisujes len v bledozelenom
Mam 4 deti….2 dievcata, 2 chlapcov….dievcata narocnejsie od narodenia, velmi skoro vzdor, v 3 rokoch sme uz boli za vodou..chlapci anjelikovia do 2,5 roka, potom uplny obrat - vzdor u starsieho do 4 rokov, u mladsieho s prestavkami este trva 🫣..nemohla som s nimi takmer nikam chodit, to bolo hadzanie sa o zem aj 2x za polhodinu - neprehanam..cely den len boj o prezitie, ziadna moja kamoska nemala az take vzdorovite deti..maju vyssie IQ obaja, vraj tieto deti zvyknu mat narocnejsie obdobie vzdoru..
Ja by som to žiadnym obdobím nenazývala. Ja sa niekedy správam rovnako. ;D Nie, že sa hodím o zem.. ale moje pohnútky sú podobne ako tie detské.. Je normálne, že dieťa nie je dokonale. Ani dokonale nepočúva, ani dokonale nepremýšľa, atd.. dokonala je len láska. Dôvody sú rozne, prečo sa to vyhroti až k extrémnym prejavom emocii.. Tak ako aj sú rôzne spôsoby, ako to zvládať a nie vždy pomoze jedno a nie vždy druhé. Porozumenie a trpezlivosť pomaha najviac. A keďže sme už rodičia, tak aj plánovanie a predvídanie…
Obdivujem každú matku, ktorá si tým prejde a zvladne. Je to veľmi náročné a vyčerpávajúce. Len ti chcem napísať, aby si si toho nenakladala na seba vela, nemala pocit zlyhania, keď sa tvoj syn hodi na zem, či rozplače. Ty mu môžeš byt oporou, snažiť sa mu rozumieť, no nie je v tvojej moci, aby nikdy neplakal a bol stale iba šťastný.
Hlavne sa snaž nejako si dobíjať baterky, aby si mala energiu a kapacitu to zvládať s pokojom a rozvahou.
No vieš čo, u nás začína to isté. Včera som sa s ňou a mladším synom vybrala do mesta, po obchodoch. Dcéra bola celý čas v pohode, fajná, dobrá. Chcela takú malú hračku, tak som jej dovolila a kúpila jej ju. Odchádzame z obchodu, a naraz zo sekundy na sekundu dostala taký skrat, že tu hračku hodila v obchode na zem že ona ju nechce, ja som tu hračku zdvihla a dala do tašky. No ešte horšie, lebo som ju mala nechať na zemi, začala vrieskať. Cez celé parkovisko išla za mnou vrieskajuci na celé mesto. Komplet všetci ľudia čo išli okolo, zastali a čumeli na nás (doslova takto ako to píšem, to bolo). Pri aute sa ešte začala hádzať, že ona do sedačky nejde. Ok. Akosi som ju tam nakoniec dostala a mohli sme ísť domov. Ja som celkom kľudná osoba, aj keď mi tam začala vrieskať, tak by som bola v pohode, pomaly si na to zvykám, ale NAJVIAC ma vytočili okoloidúci ľudia s tým, ako na nás čumeli. Pre boha, videla som XY matiek, ktorým dieťa dostane nejaký skrat v obchode alebo hocikde, ale nikdy nečumim ako teľa.... beriem to ako fakt, že niektoré deti to obdobie vzdoru zvládajú hrozne a nikdy nevieš kedy to na nich príde.
Chodí do skolky?