Moja dcéra má 3,5roka a už dlho si všímam, že je "iná". Stále som sa upokojovala, že sa zmení vekom, alebo v škôlke, ale je to s ňou čím ďalej tým horšie. Opíšem jej povahu. Na jednej strane je strašne milá, úplný anjelik, ktorému by ste dali aj posledné. Často dostane niečo zadarmo v obchode, alebo sa jej prihovárajú ľudia na ulici. Bývame na dedine a ona sa koľko krát rozbehne za nejakou babkou, objíme ju, dá jej pusu. Tie ženy sa roztápajú z nej. Tak isto doma, úplne milá, zlatá. Maminka ľúbim ťa, ja ti pomôžem upratať. Sestre mladšej donesie hračky, dá jej pusu, objímajú sa... A zrazu prepin. Začne revať, vrieskať, sestru bije. Robí naschvál zle, šklbe mi vlasy, hádže veci. Vonku, alebo v obchode robí scény, neposlúchne ani za svet. Minule išla z chodníka akože skočiť pod auto. Trhá si vlasy. Dnes sa pohrýzla. Mňa minule pohrýzla ráno v škôlke. Učiteľka v škôlke mi povedala presne to isté čo robí aj doma. Raz anjel a raz diabol. Pri ničom nevydrží, neobsedí (iba keď sa rozhodne). Robí deťom zle, deti sa jej boja. Najskôr učiteľky objíma a potom do nich hádže kamene. Vyžaduje si extrémnu pozornosť a keď ju nedostane tak robí zle. Ak ju upozornia, že nemôže toto robiť tak začne plakať, že sa bojí, alebo že ju bolí bruško a podobné vydieranie. Pred učiteľkami nemá absolútne žiadny rešpekt a ani predo mnou. Vidím, že jej ešte viac sstúplo sebavedomie a doma si s ňou neviem rady. Teraz večer som si už musela dať pohár vína, lebo čo vyvádzala celý deň to je na psychiatriu. Objedlala som ju do cpppap, ale neviem ako dlho budeme čakať. Máte niekto skúsenosť s takýmto správaním? Ja netuším čo jej je a ako mám na ňu ísť. Otca nemajú som s nimi sama.
@pribinak za tie "roky" som už vyskúšala všetky reakcie. Formou hry, vysvetľovanie, vyhrážanie, po zadku, ziapanie. Viac sa jej venovať, menej sa jej venovať, viac si ju všímať, menej si ju všímať. Už mám depresie z toho, že nedokážem vychovať svoje dieťa a cítim sa neschopná. Žiadneho muža nemáme. Nemám ani dedkov, otca, nikoho... najbližšie sme vyslovene iba ja, mama, starká a teraz učiteľky.
Tak potom CPPPaP je dobrý nápad
A kde je otec dieťaťa? Aká je jeho vychova
ak si vsetko vyskusala a nic tak je to na psychologa ktory s vami bude pracovat cpp to nepomoze max zmeria intelekt a odporuci dalej
@reddflowerlife on nežije
@chodec15 no neviem, ona nemá žiadnu traumu ani ju nikto netýra/l
No, jej otec nežije, tak možno má nejakú tú traumu...
@kacena4 v pondelok idem volať pediatričke nech mi dá výmenný lístok, lebo do toho cpppap sa čaká ževraj aj pol roka, čo dúfam nebude môj prípad. Ale aj tak ma zaujímajú reálne skúsenosti, alebo nejaký záchytný bod čo jej môže byť
Do cpppap výmenný lístok nepotrebuješ
Na fcb je skupina hľadám psychológa psychoterapeuta, skús si tam napísať čo by vás niekto nezobral
@ivanaks on zomrel pred pol rokom. Že má traumu z toho by som si myslela na 100%, kebyzeysa zmení náhle, ale ona je taká už dlho... v podstate sa nič nezmenilo, ona stále čaká, že sa tatinko vráti a že je v nemocnici 😢 Je to smutné a neviem čo jej mám na to povedať....... ona sa mi zdá, že je horšia vekom a nie traumou. Ide to tak lineárne
@pribinak do cpppap sme už objednaný,ale čakám na psychológa kým sa mi ozve
A s Vašou pediatričkou ste tie výkyvy nálad neriešili? Ja by som jej to spomenula, ešte kým čakáte na termín v CPPPaP.
skusila by som zatial psychologa/icku hoci aj sukromne uz len kvoli tomu umrtiu. ona vie, ze ocko zomrel?
co sa tyka tych reakcii, skus si pozriet nieco o vysoko citlivych ludoch/detoch, ci ju v tom nenajdes.
drzim palce.
Fuuuu ale toto je pruser. Ty by si jej mala vysvetlit že ocino sa už z nemocnice domov nevráti. Bol chorý a už je v nebi. Alebo mal úraz a už je v nebi. Domov nepríde ale stráži ju z neba
Lebo toto čo ty popisuješ je trauma. Ona čaká a čaká a čaká ale on neprichádza
Toto by si mala riešiť
Neviem z akého si mesta či máš ďaleko do Ba, tu je OZ plamienok, robia smutkovu terapiu aj pre maličké detičky
@pribinak ja jej to vysvetľujem. X mesiacov som jej to vysvetľovala, ale ona stále hovorí, že príde. Keď jej poviem, že nie, tak ona aj tak povie, že príde a že jej to povedal... už neviem čo jej mám na to hovoriť, tak poslednú dobu nehovorím nič, iba ju objímem a tečú mi slzy... Vysvetľovala som jej, že máme už iba tatinkove fotky
@pribinak nie som z ba, už som to pozerala
@deedol ona to vie, ale nechápe to a nechcem jej to vysvetľovať na príklade ako keď nájdeme mŕtvu muchu
@ivanaks áno riešila som to a ona zistila, že je anemická a preto tá nervozita. No železo už mala potom v poriadku a nezdá sa mi, že to celkové správanie by bolo z anémie. Iba je vyslovene zákerná a vydobíja si pozornosť (keď ju nemá na 200%), takže preto som sa rozhodla jej volať nech mi dá ten výmenný
Chudiatko malé
@pribinak ano 😢
fakt vam drzim palce, nech najdete dobru terapeutku, ona to ma uplne nespracovane. posielam vela sily.
Ja si tiež myslím že to môže byť spôsobené úmrtím, možno tým že to ešte neviem pochopiť, sa správa takto. Dúfam že sa vám to podarí vyriešiť, prajem veľa síl 🙏
@monika185243 práveže neviem, lebo ona je náročná už od narodenia. My sme s ňou nemohli nikam chodiť, všade revala. Do osemnástich mesiacov chodila po kolenách. Zdala sa mi divná už vtedy. Muž zomrel pred pol rokom (čo je trauma pre všetkých), ale ona mala zvláštne správanie už predtým . Aj spolu s mužom sme to riešili. Neviem... len dúfam, že si psychológ nepovie, že je to kvôli tomu a koniec lebo podľa mňa je za tým niečo viac, ale neviem čo. Druhé dieťa sa mi zdá úplne "normálne" od narodenia. Ale samozrejme budem riešiť aj tú smrť, lebo netuším ako jej to mám citlivo vysvetliť.
ako som pisala vyssie, pozri si nieco o tych vysokocitlivych detoch, ony byvaju take narocne, vela veci im vadi, zly spanok, rychlo pretazene, taketo emocionalne skoky doslova za to, ze na nu niekto skaredo pozrel (lebo ona to vnima ovela intenzivnejsie ako ine dieta, ktore mykne plecom a ide dalej)...
@deedol pozrela som jeden článok a to vôbec nesedí na moju malú. Ona nerada kreslí, je agresívna, podľa mňa empatiu nemá. Je hlučná, vrieska , má rýchle pohyby. Nepýta sa otázky ani sa nezamýšla podľa mňa. Skôr koná bezhlavo...
Skúšala si pomôcť jej pomenovať pocity? Že napr vies, že jej tatinko chyba, že to tak býva…
Nie len trauma pre ňu, ale aj pre teba
Určite sa to cele odráža aj na tebe, na tvojom správaní, ...
Aj keď si nemyslím, že to bude dôvod. Je super ze to riešiš, dôležité je podchytiť to na zaciatku. Tiež by som možno začala zisťovať možnosti získať asistenta k dcérke do škôlky. Tiež je to na dlho a myslím, že bude potrebný.
Určite psychológ poradí a keby to tak aj uzavrel, treba riešiť s iným, pokiaľ by sa ti niečo nezdalo. Pychológovia vedia aj navštíviť škôlku a sledovať ako sa tam dieťa správa...
Skús rozpísať ako Ty reaguješ keď robí zle sestre, alebo keď tebe ….
Dostane nejaký test? Aj fyzicky? Ako reaguje ak dostane trest?
Je v blízkej rodine nejaký muž? Dedko? Strýko?