Dieťa - bitkár
Idem si po radu, lebo som zufala. Citala som aj minule diskusie o detickach co sa biju , ale napriek tomu by som chcela nejake rady/skusenosti presne na nasu situaciu.
Dcera nastupila do skolky ako ani nie 3rocna , mala narocnu adaptaciu, vela plakala, nespala, nejedla. Patrila od malicka zvacsa medzi take kludne deti, skor utiahnute, casto bola medzi starsimi detmi, ktore sa s nou hrali jemne, brali jj ako najmensiu. Parkrat som bola svedkom ako ju ine deticky v skolke strcili.
Cca po mesiaci sa situacia obratila, dcerka odrazu chodi do skolky rada, spinka, zacala konecne papat obedy. Dcera aj doma aj vonku odrazu zacala byt “ina” prestala sa hanbit, ozyva sa k ludom, susedom, predtym sa na nich ani nepozrela. Spieva si recituje. Boli sme nadseni
Avsak minuly tyzden ako sme po nu boli nas ucitelka prekvapila tym, ze dcera je v skolke “dost dominantna” a ze strka ostatne deti…. doma sme sa jej na to pytali a ona uplne kludne nam oznamila ze ano, mensie deti strka, ze nie su jej kamarati , iba tie starsie. Aj ucitelka hovori ze sa stale taha k starsim detom, ze mladsim prikazuje neustale, dava ich do radu, krici po nich a ked ju nepocuvaju capne ich. Do toho nam napisala mamicka, ze nasa dcerka vraj ich dceru bije a ze odvtedy sa s jej dcerkou nechce nikto hrat a hra sa uz iba sama, lebo ze ostatne deti nasu pocuvaju.
ako ste riesili taku situaciu? my sme uplne v soku. dceru sme doma nikdy neudreli, nikdy sme s nou ziaden problem neriesili, stale bola kludne dobre dieta. momentalne je aj doma zivsia, ale nemame s nou aj tak problem. nas pocuva. ked nam o nej hovoria , co robi v skolke, to akoby o inom dietati hovorili. dohovarame jej doma ale mammpocit ze to nepamaha. co robit?
@veklipo je pravda, ze my s muzom sme obaja dost dominantni, aj moji rodicia (jej stari rodicia) s ktorymi casto sme su silne osobnosti. ale nemam pocit ze by sme doma po sebe kricali, toboz nie sa bili. nikdy sa pred nou neriesili hadky nejake. myslim ze vyrasta dost v harmonii, venujeme sa jej, citame, chodime na vylety, k babkam, mame vela kamaratov medzi susedmi. prosto skor sme cakali ze ako bude zvladat skolku lebo bola taka ze starsim vsetko dala, hanbila sa, chodili sme aj na tanecny kruzok ale prestali sme, lebo tam neustale plakala a nechcela spolupracovat s ucitelkou, lebo sa hanbila a bala. nikdy by sme necakali ze udrie nejake dieta, ze bude ona ten “lider”. a o ziadnej traume neviem, nic nam take v skolke nehovorili…. naozaj tomu nechapeme
No podľa mňa náročná adaptacia je dosť veľká trauma. A ty píšeš, ze o žiadnej nevieš. Skús jej povedať, ze chápeš, aké to mala ťažké. A ze je veľmi statočne dievča. A teraz ubližuje iným a tak ako to mala ťažké ona, to maju teraz iné deti, ktorým ubližuje.
Ja vždy žasnem, aké sú deti múdre. Možno nezareagujú hneď, ale v srdiečku to zostane. Neublizujeme kvetom, neublizujeme zvieratám a neublizujeme ľudom. Ak tak žijete vy, určite to ma v sebe. No ak jej bolo unlizene, ťažko tomu uverí a chce to čas.
@veklipo dakujem za radu. ano zaciatky boli velmi tazke, plakala prve dni iba pri okne a vyzerala nas , cele dni, parkrat nam aj volali nech po nu prideme, ze nevedia co s nou. nejedla tam 3 mesiace. spat zacala ako posledna z deti. bolo to riadne narocne obdobie pre vsetkych. preto sme boli taki nadseni ked bol odrazu obrat a chodila tam s radostou, hovorila o ucitelkach a kamaratoch a recitovala. strasne ma trapi, ze si vybrala na bitku tie najmensie deticky a povacsine deticky , ktore este same nie su uplne adaptovane. doma jej hovorim ze musi ich pohladkat alebo pomojkat ked su smutne, ze nemoze ich bit. ze aj ona ked bola malicka sa k nej starsie deticky pekne spravali a teraz je velka uz ona a musi tiez pomahat mensim. snad to casom prestane, doma nas to dost trapi.
Niečo nie je v poriadku u vás v rodine .deti to cítia ...normálne zdravé dieťa nebije druhé deti ..
@kristinapetronela v nasej rodine je uplne vsetko v poriadku😀. ale dakujem za radu
Žiadnu radu som nedala ... Potom už len učiť že to nie je správne .nič iné sa nedá robiť .
Tak mohla to v podstate aj odkukat od niekoho v tej skolke, pripadne mohol niekto capnut ju na zaciatku (nejake ine dieta). A ak ma po vas dominantnu povahu, tak sa proste skusa v kolektive presadit a aj takto nevhodne, lebo to este lepsie nevie.
Moj syn je na tom podobne, zo zaciatku utiahnuty v kute a neskor to roztocil. My s manzelom sme tiez boli v detstve taki vodcovia kolektivu, sme aj teraz taki dost svojhlavi a nie velmi poslusne typy, robime vsetko tak nejako.po svojom. No a nas maly zacal v skolke skusat, ci by to tam nemohol ovladnut a tiez teda nie moc vhodne. On ma zase, ze sa nekamarati s chlapcami, ale len s dievcatami. Ale ani k tym dievcatam sa nesprava ktovieako. Tiez ma to dost mrzi, pojdeme asi pre istotu aj k psychologovi. Doma sa snazim vysvetlovat, nacvicovat situacie, nacvicujeme aj s inymi detmi pod mojim dozorom, maly sa v podstate snazi, aj ho mrzi, ze ma vela incidentov s detmi. V mojej pritomnosti sa sprava dobre, necha si odo mna poradit, ako sa k inemu dietatu spravat. Ale ked je ponechany sam na seba bez dozoru, tak to casto skonci nejakou galibou.
Ak ona bola predtym 'obet', tak jej to zacalo samozrejme vadit, postavila sa na druhu stranu a tobi to tiez. Typicka obranna reakcia. Radsej teraz, ako v puberte.
Ahoj, uplne suhlasim s tym zacat od seba. Pisala si, ze ste silne dominantne povahy a ona bola utiahnuta...no to tak niekedy byva. Teraz sa tak sprava ona, ako maly despoticky general. Skusila by som popytat o pomoc ucitelky a ak nic, smer psycholog. Je super, ze to riesis 👍👍👍
naša bola rovnaká...v súkromnej škôlke s ňou nebol najmenší problém, po nastúpení do štátnej škôlky kde bola najmladšia začala deti hrýsť....nepomôže nič len vysvetlovať, vysvetlovať, vysvetlovať, ale vyrastie z toho.....ale rovnako môže pomôcť ak jej to nejaké dieťa vráti....
@mogaa no sak moj muz ze kebyze sa pusta aspon do starsich😀ale ona vyslovene do tych mensich a slabsich, co vie ze jej nevratia. velmi ma to trapi, dcerka je pritom take zlate dievcatko, sikovne, mudre, energicke…doma je ako med poslusna. Nikdy sa nam nestalo ze by sa nam niekde hodila o zem alebo udrela nas. Nechcem aby bola oznacovana potom ako ta “zla”.
Vasa hryzt prestala?
prestala, ale trvalo to pár mesiacov....zaujímavé bolo to čo píšeš, že ak boli spojený s väčšími deťmi, tak tam nehrýzla....
Po prečítaní diskusie mi napadlo toto: bola utiahnuta, doma 2 dominantní rodičia, doma je ako med. Môže doma robiť nejaké chyby? Na mňa to pôsobí, ako by v tej skolke vypúšťala nejakú frustráciu, skúšala žiť inú rolu ako ma doma, kde nemôže vo vašom dominantnom “kolektíve” žiť nejakú časť seba. Neviem, iba polemizujem. Spýtala by som sa osobne psychológa, aby som tomu lepšie rozumela na tvojom mieste
Jedna moja znama, ktora sa nikdy neusmieva, sa ma pýtala, čo ma robiť, ze jej dcéra sa vôbec neusmieva.
Som pedagogička, som matka a keď sa nám nieco nepáči na správaní mojich deti, začneme s manželom od seba.
Máš inteligentnú dcéru, našla si spôsob, ako “prežiť”. Ja som presvedčená, ze keď úprimne popremýšľaš, kde môže byt problem, prídeš na to. Ak nie, tak moj tip je:
1.Dominantný je jeden z rodičov
2. Prežila traumu, tak sa teraz z nej týmto spôsobom lieči