Obdobie vzdoru a separačná úzkosť
Ahojte maminy. Rozhodla som sa napísať sem náš príbeh a poprosiť o pár rád a skúseností mamičiek, ktoré možno prešli niečím podobným, pretože s MM sme už bezradní. Máme 17 mes. synčeka, temperament a tvrdohlavosť mu naozaj nechýba 😉 Posledný mesiac máme také obdobie (možno to trvá už aj dlhšie), že dieťa absolútne nie je schopné byť čo i len 10 sek. sám. Keď sa zdvihnem, že idem na WC (oznámim mu to a poviem, že som o chvíľu naspäť), automaticky začne mrnčat, plakať, bedákať. Nečakám od neho, že sa bude celý deň sám hrať. Ale predtým sa vedel pohrať aj sám, keď začal byť nervózny, venovala som mu svoju pozornosť a potom zase vedel byť chvíľu sám. Alebo ak som bola v kuchyni, vyhádzala som mu nejaké misky, fľaše, lyžicky a stým sa hral. Teraz neprichádza do úvahy. Ako keby mu vadilo, že nevidí, čo robím na linke. Ďalšia vec s týmto súvisiaca je, že MM ho niekedy uspával. Teraz to už neprichádza do úvahy. Dieťa začne tak neskutočne plakať, že mi to trhá srdce. Je toto sep. úzkosť?
A druhá stránka veci. Je to náš malý trucko. Vieme o tom a snažíme sa to od mala nejako ustriehnuť v prípustných medziach. Ale čo vystrája poslednú dobu, to je neskutočné. Keď mu niečo zakážem, zoberiem, predtým mu vysvetlím, prečo to beriem. Spustí sa neskutočný trucovitý rev, hádže sa o zem, behá po izbe. Ja si ho nevšímam. Po chviľke si čupnem, roztvorím paže a chcem si ho pritúliť, odmieta, uteká preč. Neviem, či je toto správny postup. Taktiež nás bije, nie silno, vtedy mu vzdy povieme, že to maminku/ocinka bolí a on sa vacsinou pritúli a pohladká nás. Je toto normálne? Pravdepodobne pôjde o obdobie vzdoru, ci? Ako ste prežili toto obdobie? Ako konať, aby bola aj ovca celá, aj vlk sýty?
Ďakujem
@barborkaza vôbec nič sa nedeje, iba malý s vami začína cvičiť, v jeho veku je to normálne, je na vás, do akej miery mu to budete tolerovať. Ak sa hádže o zem, ignoruj ho, nesnaž sa pritúliť si ho. Ak ťa bije, chyť mu ruky a nedovoľ mu to, veľmi dôrazne mu povedz - nie, to nesmieš, to ma bolí. Na jedy, revy, amoky a hádzanie sa o zem je najúčinnejšia ignorácia,ale musíš si byť istá, že si neublíži. Je dôležité, aby ste obaja s manželom na neho pôsobili úplne rovnako, rovnako reagovali. Zachovajte vždy kľud, aj keď chápem, že je to ťažké, tieto situácie sú pre vás nové. Často sa dieťa skľudní len tým, že zistí, že jeho chovanie na rodičov nijako nezapôsobilo. Či je jeho správanie separačnou úzkosťou, ťažko posúdiť cez pár riadkov, niekdy sa vyskytuje aj u detí jeho veku, tu mi to skôr pripadá, ako snaha ovládať ťa, keď to spojím s tým vzdorom, ale nepodceňovala by so to. Ak ideš na WC, tak mu to oznám, spýtaj sa ho, či ťa ide počkať ku dverám, prípadne mu daj zatiaľ "strážiť" nejakú tvoju vec - sveter....kým tam budeš. Alebo sa s ním pred tým chvíľočku pomaznaj,ubezpeč ho, že ho máš rada. A keď začne neskutočne plakať, keď ho ide uspávať ,manžel, pridaj sa k nemu, budete ho uspávať obaja. Ak by robil cirkus, že iba ty, tak to by som mu nedovolila. Kľudne rev, ale my ideme do obývačky, alebo budeš tichúčko a ostaneme tu s tebou. Dieťa v 17 mesiacoch už veľmi dobre tomutu rozumie. Najmä sa nestresuj, toto obdobie prežívajú všetky deti, niektoré viac, iné menej intenzívne, ak by to riešilo okolie, tam je tiež veľmi účinná ignorácia. 😀
prajem pekný večer, ja som nikdy neriešila to či oznámim dieťaťu či idem na WC jednoducho som išla aj jedna aj druhá moja dcéra to brali ako samozrejmosť. Staršia nechcela zaspávať sama tak sme to riešili tým že dostala strážneho medveďa a pekne zaspávala sním. Vrtochom ako rámovanie skriniek v kuchyni nedávam priesto, malá ma svoje hračky a s nimmi sa aj hrá. Treba len určiť hranice a neposúvať ich ako dieťa chce. Všetky detičky prechádzajú obdobiami ☺ Zachovať chladnú hlavu a aj keď ich velmi milujeme tak im nerobiť stále povôli. Prajem pevné nervy.
Ano, toto je "normalne" - resp. ano, aj takto sa deti spravaju. Jednoducho uz ma v tej hlavicke trosku viac rozumceku, no a skusa, skusa, skusa a uci sa. Spravim toto - co urobi mama? Ako zareaguje? Spravim to este raz - urobi zas to iste? Moj dokaze byt pol dna ako slniecko, da si vysvetlit, pocuva a potom zrazu akoby prepol a vystraja, kope, stipe, rozhadzuje veci, jednuducho skusa a vyslovene caka, ako zareagujem. Je normalne, ze aj ich rezim a zvyky sa dost rychlo menia, aj toto prejde, len to treba "nejako" bez ujmy vydrzat. 🙂
Podla mna si ho nevsimat my sme mladsi a uz teraz to praktizuje kazdy den skusa co moze nepomaha dat po zadku ani krik ani trest maznat ho nemaznaj lebo bude mysliet ze urobil dobre ked sa hodil o zem nevsimaj si ho to sa zatial najlepsie osvedcilo aj ked nie vzdy na sto percent aj ny toto teraz prezivame uz od 9mesiaca :/
@barborkaza u na je to presne rovnaké 😒 zabava graduje každy den 😀
@barborkaza ahoj,no tak ano je to vzdor,my mame 22 mes.chlapceka,tym,ze je kazdy den so mnou,tak samozrejme,ze je len pri mne,a tiez,ked idem na wc ide za mnou,pohra sa sam max.5 minut aj to je vela,inac vsetko robim s nim,funguje to tak,ze citame knihy asi 10 minut,potom odbehnem nieco urobit,ked pocujem,ze ma vola zas nieco spolu robime a zas nieco idem urobit a takto fungujeme,co sa tyka vzdoru,ja mam problem vymenit mu plienku,lebo nechce a kope neskutocne,na nocnik veru nechce ist,miluje byt vonku a ked prideme domov,akokeby donho 100 certov voslo,kope,hadze vsetko co vidi o zem,bucha si hlavu o stenu,o zem,bije ma po hlave,snazim sa ho vtedy chytit a upokojit a on nic,utecie tiez,nenecha si nic povedat,hovorim,ze ho potulkam,vystiskam,nic len rev,krik a dalej hadzanie,je pravda,ze kricim potom dost a hlavne,ked si udrie hlavu,tak to je pre mna nepripustne,vtedy mu riadne nacapem na rit,ale akurat to zhorsujem,tiez mi bolo povedane od znamych,ze netreba ani kricat ani bit,lebo ze mi to bude dieta potom vracat neskor,ale ako sa mam k tomu postavit?Dnes napr.sme kupili gumaky,vyskusali sme ich doma a ked som mu ich dala dole-to bolo cirkusu a zloby akokeby to nebol ani moj syn,zas som sa neovladla a nakricala,snazila som sa byt uz aj mila a nevsimala som si ho,ze prestane,ale u nasho to nefunguje,no tiez hladam nejake triky,aby som ani ja nieco neprsvhila,tym ze kricim,ale ked v tej chvili ozaj nic nezabera,ani mile slovo,ani pohladkanie a dokonca ani rev ale tiez k tomu bitiu,aj ked poviem,ze ma to boli a ze sa to nesmie,ze kde to videl,tak to neakceptuje,trest este nevie co znamena,tak netrestam,ale vraj treba len vydrzat toto obdobie,inac je to uzasny,rozumny,sikovny chlapcek,pomaha mi so vsetkym,tak len si musime rzat palce a zvladnut to a preckat,drzim aj vam,no ale pravda je,ze ozaj kazde dieta je ine,poznam chlapcekov co su kludnucky a vzdor mamky nepoznaju 🙂
Nic, len vydrzat. Skusa kde su hranice a kolko toho vydrzite.