Ako socializovať dieťa?

Možno by bolo dobre keby ste sa skamarátili s 1-2 deťmi a s tými chodili von.

@lindusss2016 má o pár mesiacov staršieho bratranca a s ním by bola úplne že nonstop... Ale tak jeho vníma od narodenia... Nemáme žiadnych blízkych kamarátov, ktorí by mali deti cca v jej veku... Asi sa budem musieť nakontaktovať na nejakú mamičku na ihrisku... Čo mňa osobne tiež dosť desí ale čo nespravím pre svoje dieťa 😁

@ecoli to je genetika. mozes nadalej tie centra/kutiky skusat a postupne sa to mozno zlepsi. priprav sa ale ze aj adaptacia v skolke moze byt problem .. jedine ako ju mozes usetrit je nesilit to potom, ak bude zo skolky velmi zufala (ak mas moznost dat ju niekam inam ci zostat doma) .. vekom sa to moze zlepsit, ale salonna levica z nej nebude nikdy 🙂

Nemáte nejaké rovnako staré detičky v okolí? Že by ste sa skúsili s nimi nejako pravidelne stretávať. My sme od bábätka chodili na rôzne stretnutia či už organizované napríklad laktačnou poradkyňou, detskými organizáciami, rôzne herničky, alebo pravidelne sme chodili na plávanie bábätiek kde sa stretávala s inými deťmi,... Máme v okolí aj niekoľko mamičiek ktoré majú deti v cca rovnakom veku a pravidelne sa stretávame. Mamičky pokecajú, detičky sa zahrajú 😉 Naša malá je od malička veľmi kontaktná, ona vyslovene vyhľadáva spoločnosť iných detí, kým ja aj manžel sme boli skôr hanblivejšie typy, takže fakt neviem po kom to má 😂

@ecoli 😂 tak ti budem drzat palce. Pri tychto nasich kamosoch to tiez vnimam tak nejak podobne, ja som zas opak a chcela som kamarata pre malu, tak som tu mamicku prva oslovila a zacali sme sa stretavat. A naozaj nelutujem, lebo sme spoznali super rodinu, ludi, ktori obohatili aj nas - dospelych, aj nase deti. Neboj, stratit nemas co, iba ziskat 🙂 tak smelo do toho

Ja sa tiež netrham o spoločnosť cudzích ludi hneď ako sa objavia v mojej blízkosti 🤷‍♀️ daj jej čas, viac urobiť nemôžeš.

@ecoli ,,co mna osobné tiež dosť desí,, 😂😂😂 vďaka Bohu nie som sama ako vidím 😂😂😂

@ecoli sama si si odpovedala - si podobná povaha 😁👍 uvidis dobre bude, spočiatku sa mala naviaže na učiteľku, potom nájde 1-2 kamošky/kamosov, skús jej pomôcť tak ako ti tu už radili.

@ecoli určite na ihrisku niekoho nájdite skym by ste sa mohli stretávať.....

Náš malý tiež takto zvykol reagovať. A v škôlke sa to zmenilo. Nastúpil ako trojročný. Tam už sa s deťmi hrá.

dcéra reagovala rovnako, kontakt nemohol byť žiadny, ked sa chcel niekto hrať doslova sa mi škriabala na hlavu, chodila som si do materského centra posedieť , každý deň na ihrisko , mali sme deti v okolí ktoré poznala aj boli každy den spolu ale vždy to končilo plačom
moja rada je nenútiť, chodiť medzi deti, spomenuť že s deťmi je zábava, ale nevyčítať a nedávať otazky typu prečo sa nechceš s deťmi hrať (rada psychologičky )... ja som príliš riešila, vysvetlovala a malo to opačny efekt, až ked som dceru začala brať taku aká je , vela vecí sa zlepšilo, nie je to super, tiež ma pichne pri srdci ked vidím že ostatné deti sa hraju,jašia a tá moja 4ročna sedí pri mne a radšej rieši otazky typu ako rychlo sa točí jupiter ..nevie sa proste len tak ponaháňať, vyjašiť, ked sa aj odhodlala vždy prišla s plačom a chcela isť domov, do škôlky nastupila 3ročna, to bola katastrofa, dobre že sme nechodili kanálmi len aby sme deti nestretli ale od septembra chodí zas, nerada aj s plačom ale je to ovela lepšie ako pred rokom ked preplakala a prezvracala den aj noc. viem že ju to baví ak sa o niečom učia, doma mi rozpráva o stromoch a oblubenom vesmíre ale neviem jej splniť želanie aby do škôlky nechodil nikto iba ona a učitelky 😂 prajem pevné nervy a hladký priebeh, snáď to nebudete mať také ako my 😉

@ecoli ja som podobna tebe a moja dcera tvojej dcere 😀 a jasne ze na ihrisku sa obcas prihovorim ja alebo niekto mne... ale ako sa mam s niekym skamaratit, akoze ahoj, som xy, nechces ist na kavu? 😅 nastastie tiez mame sesternicu ktoru zboznuje, a niekolko podobne starych znamych s ktorymi sa obcasne stretavame, snad ju to prejde.

Jeej, ste veľmi milé. Som rada za tieto správy. V mojom okolí sa nestretávam s pochopením. Teda kto poznal mňa v detstve, tak chápe... Ale inak sú to samé reči o tom že ju určite izolujem, že ju asi príliš chránim...a podobne. Čo vôbec nie je pravda. Ale veď cudzí vedia vždy najlepšie. Takže vážne ďakujem 😉

@ecoli určite by som nikdy nedala dieťa do škôlky, keby nemám istotu, že je super socializované, dostatočne asertívne a nebude mať traumu z mojej neprítomnosti..to ti schvaľujem..teraz sme zapisovali naše tretie a opäť super..moje deti vždy zakývali prvý deň a dovi dopo..😅do škôlky sa teší už rok (aj keď ako 2 ročnú by som ju nikdy nezapísala, hoci sociálne nemala problémy), my od malička privykáme na iných ľudí, spoločnosť, situácie, chodíme na ihriská, do herní, podujatia, máme kopu kamarátov s deťmi v jej veku..snažíme sa, aby situácie zvládla vždy sama, zasiahneme, iba keď je to nevyhnutné, jasné, že povaha je základ (niekto je hanblivý, iný presný opak) ale veľa zmôže správna výchova a prístup..aby sa hanblivosť neumocňovala..a potom je to aj vek..2 ročné dieťa sa ešte moc nehrá s inými deťmi, potrebuje jednu primárnu osobu, aby ho viedla..(také dieťa nepatrí do kolektívnej výchovy, aj keď so mnou iste mnohé mamičky nesúhlasia)..vo veku 3 rokov to už môže byť u vás úplne iné.. u niekoho aj neskôr, každé dieťa je v inom čase zrelé na kolektív..je to individuálne..🙂

chci na to jít postupně....tak jdi...první krok: nech ji být. je malinká a to, jak se chová je výborné, správné, tak to je přirozené. Ona sama ví, co potřebuje - ted ještě tebe a nic víc....nikoho dalšího. Období, kdy se děti zapojí a kdy přímo samy vyhledávají kolektiv přijde ještě později. Ale musí přijít samo. Ne když okolí myslí, že by to mělo být. Tři roky je tak nějak (a to ještě hodně indivindi), keby dítě je ochotné a schopné být v kolektivu a aktivně se spojit s ostatními.
Ber to tak, že všechno má svůj čas. Držím palce.

Aj nasa je takato...v skolke sa to sice zlepsilo ale stacia jej dve tri deti...aj to takema kt poznala uz predtym....nemoze byt predsa kazdy taky ze puta na seba pozornost a da sa do reci s kszdym... a napr mojej sa necudujem...moj muz jeje introvert a ja tiez nepotrebujem kolo seba rozruch a, nieale som, typ clovek Dam sato s kazdym do reci.. tak by bolo zvlastne mozno keby je ona ina... skus ju, povzbudzovat ale nenutit a nerobit vsetko za nu (myslim nadvazovanie kontaktov) a este co sa skolky tyka, nasa uplne inak reaguje ked je sama a ked som s nou... ale teraz ma uz 6

Nechaj to dieta zit. Nenut ku kontaktu. Aranzovane socializovanie neviem ci ti velmi pomoze. Je taka povaha nemusia byt predsa vsetci ludia extroverti. Ja som bola taka cele decko, ale na zakladke uz som mala kamosku, na strednej tri, a teraz som uz v pohode. Stale introvert, ale ovela lepsie som na tom s komunikaciou. Odporucam ti knihu Nejsou stejne.

@ecoli ty najviac by si mala svojej dcére rozumieť, ved si zažívala to isté. Okolie nerieš, nech si každý rieši svoje deti. Tvoja dcéra môže byť šťastná, že ma mamu, ktorá jej rozumie. Ak by mala mamu spoločenskú extrovertku, ktorá by ju nasilu tlačila do zoznamovanie sa s inými, ver, že by na tom bola oveľa horšie.
Táto kombinácia, že deti aj rodicia sú podobné povahy, je uplne super. Ja som mala mamu extrovertku, všetky deti mala introvertne, vôbec nám to neladilo.

Ja to opíšem z môjho pohľadu. Myslím, že deti netreba kategorizovať a porovnávať, každé je iné, aj čo sa povahy týka. Obe moje deti cca do 3 rokov nevyhľadávali spoločnosť iných detí. Aj na ihrisku si sami "piekli koláčik" z piesku, húpali sa, šmýkali atď. Stačilo im, že okolo nich deti sú. Akceptovali ich, ale nekontaktovali žiadnym spôsobom. Ja som na nich nikdy "netlačila", ale snažila som sa ich socializovať aspoň takým spôsobom, že som povedala napr: "teraz sa budete s chlapčekom striedať, raz sa šmykneš ty, raz on", "toto dievčatko by si chcelo požičať tvoju lopatku, máme dve, tak môžete robiť koláčiky spolu, dobre?" atď. Spolu sa ale moje deti hrali, aj keď je medzi nimi 4 ročný rozdiel (starší chlapec, mladšie dievča).
V škôlke sa sociálny kontakt zlepšil, ale tam sa už aj viac prejavila povaha oboch. Syn je introvert, prvý polrok v škôlke bol ťažký, ráno plakával, ale učitelky boli super, vždy si s ním "poradili", našiel si pár kamarátov, s dvomi sa potom stretával aj mimo škôlku, na ZŠ mal asi 4-5 bližších kamarátov a teraz je na Gymnáziu a tiež má len pár bližších kamošov. S novými ľudmi nerád nadväzuje kontakt, stačí mu, keď na otázku neznámeho odpovedá jednoduchou vetou👽.
Dcéra je extrovert, adaptácia v škôlke bola extrémne rýchla, nevadilo jej hrať sa a "pracovať" s kýmkoľvek (či už s deťmi alebo učiteľkami). Samozrejme, svoje obľúbené kamošky, ktoré uprednostňovala, mala. Tak isto je to zatiaľ aj na ZŠ, rýchlo si našla svoj okruh kamarátok, pomerne ľahko sa zoznamuje s novými ľudmi, extrémne rada komunikuje💃.
Čo majú ale moje deti doteraz spoločné, napriek odlišnej povahe je, že "nechápu" a nie sú radi v spoločnosti detí, ktoré majú iné "koníčky" alebo iné správanie. K ničomu ich nenútim, výber kamarátov nechávam na nich, ale raz za čas, keď ideme napr. na návštevu k našim kamarátom, ktorí majú deti s inými záujmami, tak s nami ísť musia. Učím ich, že treba akceptovať aj iných ľudí (deti aj dospelých), čo sa týka povahy, záujmov, vzdelania, výzoru atď. Podľa mňa je to súčasť emocionálnej inteligencie. Ak ideme na návštevu niekde, kde sú deti s podobnými záujmami, tam sa tešia. Myslím, že je to ale úplne prirodzené. Aj dospelí si hľadajú a uprednostňujú ľudí s podobnými názormi a záujmami.
Proste dcérku nechajte robiť, čo jej momentálne vyhovuje, veď má len 2 roky, skúma svet okolo seba a učí sa. Na Vás je, aby ste ju na tejto "ceste" sprevádzali, lebo Vás má teraz ako vzor a Vás potrebuje najviac. Na určitých "modelových" situáciách jej pomaly posúvajte latku. Čítajte knižky, kde vidno určitú socializáciu, prípadne pustite rozprávku, kde vidno, že deti sa spolu hrajú, pomáhajú si, chodievajte medzi deti, veľa vysvetľujte... Uvidíte, že časom sa všetko zmení. Držím palce🍀

@0silvia0 to je pravda sranda je ze ja introvert mam muza extroverta a dcerka je brutal extrovert. No musim sa prekonavat kazdy den, u nas to nema tazke ona ale ja

@marguay my s mužom a dcerou sme introverti a môj syn zdedil extrovertnu naturu po mojej mame. Už som sa s tým naučila žiť, niekedy to bolo ťažké, nevieme ho tak pochopiť a ani on nás, lebo niektoré veci vnímame odlišne. Ale v konečnom dôsledku je to obohacujúce, rozšíril nám niektoré hranice a akoby nás všetkých trochu uvolnil z predsudkov.

@ecoli a vezmu ti maleho do statnej? Mne mojho nie 😭

@ecoli to príde samé, že sa bude chcieť s niekým kamarátiť, nedá sa do toho nikoho nútiť, keď som ja raz povedala mojmu asi 5 ročnému synovi, že prečo sa nejde hrať s deťmi v parku, tak sa ma opýtal,či ja chodím za cudzími ľuďmi, argument ako hrom, vtedy som to pochopila 🙂, a keď tvoje dieťa potrebuje súkromie na svoju hru, tak ju nechaj, je proste taká

@alchemilkazltozelena áno, našla som zatiaľ dve škôlky v KE, kde berú v pohode od 2rokov.

@katyd neuveriteľný argument od 5 ročného, máš malého filozofa doma🙂

ja by som tu socializaciu nijako nesilila. mam skusenost so starsim, ze nechcel byt s detmi, aj v skolke sa drzal stranou - teraz ma 10 r. a nema sice vela kamaratov, ale par ich ma a nema nejaky problem ani so spoluziakmi. dcerka 4 rocna bola uplne ina, na ihrisku sa vzdy bezala zoznamovat a ja som bola presvedcena, ze skolka bude pre nu raj a nebudem ju vediet po obede odtial dostat a doma budeme mat vzdy nejaku kamosku... A nic... Dost dlho jej trvalo, kym si v skolke zvykla, hrava sa tam dost casto sama, chodim pre nu hned po olovrante, lebo dlhsie tam byt nechce a ani nema taku kamosku tam, ze by bez nej nevydrzala. Takze my sa mozme snazit v dobrej voli pre deti neviem co spravit a bravat ich do kolektivu, alebo zas byt presvedceni, ako ziaden problem mat nebudu, lebo su spolocenske a oni potom pridu do skolky, skoly a vsetko je inak... 🙂

My sme mali toto so synom on to este "vysperkoval" tym ze niekedy spustil aj plac ked k nemu podislo nejake dieta....strasne sme sa bali ako zvladne skolku ale tam sa to vyriesilo😊nebola tam mama tak bol nuteny "prezit v dzungli"😆 neboj bude to v poriadku....teraz je to najma pre teba take neprakticke kedze si nemozes len tak sadnut na lavicku a sledovat ako sa hra....ale uz v tych troch rokoch si deti vytvaraju prve vztahy a vazby s detmi a urcite tomu pride mala na chut;) len vydrzat ;)

No tak sa pripájam, ja mam syna 2r7mes. A je presne taký istý. A ja tiež. Okolie ma kritizovalo, že to je pre to že ho nesocializujen, že musí chodiť viac medzi deti, kolektív...tak som ho začala vlacit na ihriská, do centier. Boli to kontraproduktivne.maly nervózny, ja vystresovana...Ma kamaráta od narodenia, stretávame sa, ako rodiny sa navstevujeme.. Minulý týždeň keď sme tam boli malý povedal ze chce ísť domov, že ten jeho kamarát je veľmi hlučný.. Nuz co.
Zmier sa s tým, že je na tvoj obraz. Bud na ňu pyšná, že dokáže byť sama, že nepotrebuje byť v kolektive, že si sama vystačí.. Väčšina ľudí je presný opak - čo musi byť podľa mňa strašne 🤣
Bola som z toho tak na nervy, že som využila psychologicku . A jej rada? Netlačte na dieťa, keď samé nechce. Pokiaľ sa to nezmení určite zvážte odklad škôlky. takze nás malý určite ako 3r do školy nepôjde. Nebudem ho traumatizovat ako traumatizovali mňa s pripečenou školkou z ktorej mam do dnes sucho v ústach a bolesť brucha. Decká psychika je veľmi citlivá a následky svojich činov a rozhodnutí uvidíte až o niekoľko rokov.

@maca2014 mame doma nieco obdobne. Dcerka, uplne mudra, zaujimaju ju stihacky,lietadla, dinosaury atd. Urecnena,nadpriemerne. Co sa tyka deti, ma tie svoje 3 kamosky,co pozna od narodenia skoro,ktore pozna a s tymi je ok. Akonahle ihriska,herne, do 3.rokov nalepena na mne. Skolka minuly rok pohroma,zvracanie.az sme ju odhlasili. Teraz pojde 4.5rocna od sept.znovu a dufam ze uz to bude lepsie 😊 ja som si to aj uzivala ze moja bola taka kludna,mila, pri mne. Nie vyryvacna, postrach ihriska, nikdy nebrala detom hracky atd.teraz uz zacina kustik opakovat po nich a je taka odvaznejsia, sa aj tesim ked nieco nechce pozicat 🙈🤭 lebo viem ze v skolke to bude potrebovat. tam dobre deti uz nie su volako v kurze