Ako odnaučiť dieťa, aby ubližovalo rodičom?
Ahojte, syn ma aktualne 20 mesiacov. Je to velmi sikovne, vnimave a temperamentne dieta. Mame vsak taky problem, ze je schopny nas z nicoho nic udriet, poskriabat, schmatnut napr. nos a podobne. Samozrejme mu velmi razne neustale dookola vysvetlujeme, ze to nie je spravne, ze to boli a ze nam s tym ublizuje. Vidim na jeho tvary, ze si je vedomi toho, ze je to nespravne, dokonca sam niekedy poviem "mama smutna" a napriek tomu v zapati, ked ma chce objat a pohladit, tak si to nejako rozmysli a ublizi mi 🤷. Docitala som sa, ze maju deti taketo spravanie, ked este nevedia velmi verbalne vyjadrit svoje pocity, ale ja naozaj nechapem, aky pocit chce tymto cinom vyjadrit? Pochopila by som, keby sa mu nieco nepacilo, ale on mi velakrat napr. povie "mama lubim", ide ma pohladit a dostanem facku alebo ma schmatne silno za nos 🤦, inokedy sa mu iba prihovaram a z nicoho nic uder. Ja mam uz uplne doskriabany nos...🫤. Trva to uz naozaj dlho a nevieme si rady, nikdy nebol svedkom ziadneho nasilia, nikdy sme mu ani my neublizili, fyzicke tresty neuznavame. Najde sa tu mamicka, ktora mala s dietatom rovnaky problem a podarilo sa to nejako vyriesit alebo mame byt trpezlivi a raz z toho vyrastie? Dakujem pekne za prispevky.
Vysvetlovat, zachovat pokoj (ozajstny, nie hrany ani sileny), drzat si hranice, teda nedovolit ublizovat, nebrat to osobne a cakat. Samozrejme nebit. Tolko teoria od psychologicky. Je to narocne 🙂
@deedol Uvazovala som uz aj o osloveni nejakej online detskej psychologicky s prosbou o radu, ale ak ma byt tato rada iba v tomto zmysle ako pises, tak to mi asi nepovie nic nove...a asi iba zotrvat, predychavat a obrnit sa pevnymi nervami 😬☺️. Mas to priamo od psychologicky alebo z nejakeho zdroja? Vdaka
Priamo od 🙂
Este mozete pracovat s jeho silou, teda ukazat nielen “toto nie”, ale ako ano - ako ta moze pohladkat, pomojkat, co je ti prijemne. Este je maly, neviem, ake ma porozumenie, ale skuste. Lebo zjavne to nerobi v zlosti (to bol nas pripad)
Myslim,ze pri tak malom dietati je vo vacsinoe pripadoch lahke rozoznat,ze ide ublizit...tak schmatnut ruku..ci jeho a odsunut. Nvm teda ako u vas ale ja sa nehram,ze sa mi nieco nepaci...zacnem vrieskat a druhy x si rozmysli,ci to spravi. :D Dieta vie,ze si nesvoja. Ze nevies ako reagovat.
Chytiť ruku a povedať s pokojom. Nedovolim ti,aby si ma bil. Ubližuje mi to. To je nastavenie hranice ...a potom už len opakovať a byť trpezlivý. Všetko to chce čas.
No u na vysvetlovanie veľmi nezaberalo. Také dieťa dlhé vety nevníma. Ja som išla cestou, že keď mi išiel ublížiť zastavila som mu ruku, povedala nemôžeš, bolí ma to a odstúpila ďalej. Keď to iseil urobiť druhýkrát išla som ešte ďalej a povedľa, že to má boli. Botka. A takto párkrát som zopakovala a prestal to robiť.
Nedovolit, zabranit to urobit. Ak to urobi, zobrat ho a odniest do inej miestnosti. Alebo sama odist na chvilu prec. Pochopila aj moja dcera v 7.mesiacoch, ked ma zacala pri kojeni hryzt.
Keď niečo také deti urobili, treba chytiť ruku a ráznym hlasom povedať "NIE", musí cítiť z tonu hlasu a z tvojho výrazu že si nahnevaná a že ti to je neprijemné. Toto u nás zabralo no pri malej to nezaberalo na ťahanie vlasov, to prestalo až keď som jej to 2x vrátila... áno "krkavčia mater", ale to nebolo ze potiahne vlasy ona mi niekedy normálne vytrhla chumač vlasov, keby to neprestane dnes som už plešatá 😀
My to aktuálne riešime, ale syn má 11m. Keď príde a capne, poviem mu rázne nono, urob moja moja a zoberiem mu ručku a pohladkam sa. Hovorím ze maminku to boli, musíš urobiť moja moja. To je všetko 🤷♀️😁
Nebijem, vysvetľovať dlhymi vetami je zbytočné, je ešte malý, čiže mu len ukazujem ako pohladkať, a hovorím nono. Snáď sa odnauci čím skôr 😁
U mojich detí nikdy nezafungovalo vysvetľovanie, ignorácia, odchod, zvýšený hlas alebo iné metódy. Jediné čo zabralo a to veľmi rýchlo bola metóda zrkadla. To, čo urobili deti mne som urobila ja im - no mater roka - či už to bolo buchnutie, kopnutie, sticovanie, uhryznutie . Samozrejme len v takej intenzite, aby som im neublížila, len aby im to bolo nepríjemné. Najprv ostali prekvapené, potom prejavili svoj názor, mami nerob, to nechcem, to je nepríjemné. Potom som sa ich opýtala ako sa im to páči, samozrejme nepáčilo a tak prestali. Toto mi fungovalo aj na iné situácie. Trucovanie v obchode, krik, hodenie sa o zem, ofučanie sa.
U mna vysvetlovanie nezabera. Po prve ma absolutne nevnima. Po druhe sa zacne smiat a opakovat to. U nas zaberie sila hlasu. Vtedy mam okamzite jeho pozornost a velmi dobre vie, ze urobil zle a dostane hlasno vysvetlene co nie a co ano.
20 mesačný naozaj ale naozaj nebude počúvať čo mu Ty rozprávaš
Jednoducho mu to nesmieš dovoliť, ak to už zašlo tak ďaleko že máš doskriabany nos, tak proste by som mu dala po ruke, aby cítil ako to boli ( pre hysterické ženy na koni, nie dolamat ruku ale capnut aby vedel že boli)
A nechať ho aj chvíľku potom poplakať.
On skúša čo moze a čo nie. Čo sa mu ešte prepecie a čo už nie.