Chronická únava dieťaťa - skúsenosti a rady
Ahojte.Potrebujem vasu radu ako na na taketo dieta.Teda,citala som,ze by to mohla byt chronicka unava ale neviem kam sa s takymto niecim obratit,ci sa spytat pediatricky alebo koho.
Mala ma takmer 6mesiacov.Do svojich 2,5mesiaca spavala pekne cez den,o noci ani nehovorim.No potom akoby utalo.
Boli sme na ockovani a od vtedy mi cez den nespi viac ako 20-30minut.Obcas sa jej podarilo zaspat na 1,5hodinu ale to uz ozaj musela byt unavena.Noci sa nam tiez pozmenili,miesto 5-6hodin bez kojenia prespala 4hodiny ale to este nieje zle.
Boli dni kedy nedokazala prespat viac ako 2hodiny denne,tak si viete predstavit aka uz bola k veceru.
Spanok sme jej dali na 7mu vecer,o 6tej sa kupkame a potom uz len tak aby sme nejako natiahli cas lebo uz je velmi,velmi mrzuta.
Vacsinou ju uspavam na rukach alebo v posteli ale na prsku,inak nevie a strasne place.Skusali sme aj ine uspavanie ale je to zbytocne,velmi krici.
No co je horsie ked ju idem uspat(to uz sa velmi zmoli a placka od unavy),ked uz mame ticho,v izbe sme iba my,tak si podudka,ukludni sa,zacne sa rozpravat,dviha hore hlavicku aj nozicky a za chvilu opat place a takto stale dookola.A poslednych par dni ked uz to vyzera,ze zaspi,za 20minut sa preberie a je aj hodinu hore.Cize miesto spanku od 20tej(nikdy nevedela zaspat akor ako za hodinu,hodinu a pol),chce opat spat az okolo 21hod.A ako vravim,zalezieme do izby a nevie sa uvolnit.Zacne sa mi dvihat na rukach ci posteli,kope nohami a vymysla a opat plac.A noc uz mame uplne pokazenu.Teraz sa zobudi niekedy po hodine,dvoch a ked ju opat uspim,je zas do dvoch hodin hore.No to som ja uz unavena,tak si ju vacsinou beriem k sebe do postele a spi so mnou.
Uz neviem ako dalej,co sa mohlo zmenit,ze je to takto.
Musim napisat,ze vacsiu cast dna,resp.vacsinou som na nu sama,mm je casto prec,aj 2tyzdne,takze ak to takto potrva este nejaky cas,neviem ako to aj ja po psychickej stranke vydrzim.
Hadam som popisala vsetko,dakujem za radu 😉 .
@grundia My sme mali to isté asi do 3 mesiacov. Potom som sa naučila, že proste všetko nechám doma tak a vypadnem s ňou von. Vyšli sme ráno a prišli až večer. A to naozaj nepreháňam. Urobili sme si režim, že sme sa s kamarátkami dohodli, že sa pri varení striedame a vždy jeme u jednej. Nevarili sme všetky, vždy iba jedna (ostatné mali jej dieťa). Od raňajok až po olovrant. A tak sme zblíňali a deti mali stále čo robiť. Už v pol roku sme ich dali "posadili" alebo skôr dali na bruško do trávy a tam sa občas napásli trávičky, občas najedli hliny, ale stále mali pohybovú aktivitu. Stále, stále, stále. A boli sme na vzduchu. Ja som mala cez deň dobre, keď bola vonku, tak v kočíku zaspala, kamarátok detská nespali vôbec. A tak sme sa striedali, raz sme ich zabávali jedna, raz druhá, raz tretia, štvrtá... a tak dokoliečka. Ostatné robili čokoľvek, čo sa netýkalo detí. Alebo sme len tak sedeli a dívali sa na detská, alebo sme sa s nimi hrávali všetky. Niet nad tančeky s polročným dieťaťom. Ale boli sme stále vonku. Vo vnútri len za extra zlého počasia. V tom období sme nabehali denne množstvo kilometrov. Keď bolo škaredo boli sme vždy u tej, ktorá zrovna varila. Alebo v Materskom centre, ktoré sme počas materskej založili. Keby som bola na dcéru sama, tak ma asi klepne po mesiaci. Toto obdobie bolo najkrajšie, čo sme zažili. Všetky sa na tom zhodujeme. A teraz svorne plánujeme ďalšiu spoločnú materskú, lebo najstaršie sú už školáci a mladšie predškoláci. Najvyšší čas si to zopakovať 😉
A noci? u nás boli hrozné od prvého dňa. Plač, rev, vrackanie, bdenie... hrôza. Potom som proste rezignovala a malú som si dávala do postele k sebe už večer, spala som bez trička, keď chcela papať, capla ma, ja som sa automaticky k nej otočila, ona si prsník našla sama aj sa sama napapala. Ja som spala. Nedávala som ju ani odgrgnúť a to mala reflux. Proste som nevládala. A malá to zvládla, naučila sa obslúžiť sa sama a ja som prespala celú noc a ani neviem, ako často papávala...
Dbaj hlavne na seba. Deti to prežijú. Keď budeš ty nervózna, dieťa bude dupľovane. Snaž sa ju maximálne zničiť, aby nevládala ani sedkať. Cvičte "brušáčiky", tancujte na rukách, naťahujte ruky, nohy.. veď s polročným sa toho dá už robiť veľa.... v polroku už potrebuje veľa stimulov, behaj s ňou, maj ju na rukách alebo v šatke a ukazuj, hovor, nech si chytá, oblizuje... Nenechaj ju vydýchnuť. A potom ju daj do kočíka a choďte sa prejsť, dobre ju zabambúš, nech jej je teplúčko a behaj, behaj, behaj. Ty budeš mať lepšiu náladu, pohyb, vzduch a ona sa vyspí... Kašli na pranie, varenie a nekonečné upratovanie. Neporiadok ti zaručene nikdy neutečie a vždy ťa počká 🙂 Spravte si režim, vždy v rovnaký čas vstávať, raňajkovať, kakať, čítať, tancovať, pripravovať obed, obedovať, kakať, spať...... atď... deti musia mať režim
@grundia Ja viem, ze ti moja rada mozno nepomoze, ale predsa, ak mas pocit, ze to uz dalej nevydrzis, tak sa neboj, vydrzis, moje deti su obidve nespave, aj ked prvy syn bol fakt extrem, v 3 mesiacoch spaval tri krat po 30 minut, v 6 uz iba dvakrat, spinkat sa naucil az v skolke, tam potiahne aj hodku a pol , v noci sa doteraz stale budi, nie na jedenie, ale stale vykrikuje zo sna, no a mladsi je na tom trošku lepsie, ce den vyspi aj hodinu, v noci sa zobudi iba tak pat az sest krat, takze ti poviem, ja som poriadne nespala uz tri roky 😅 Zvyknes si, jedine co ti mozem poradit, je nechat tomu volny priebeh, nehladat pričinu, mozno mas nespave dieta, jedine, čo musis prisne dodrziavat je prisny spankovy rezim, cize ak chodite o siedmej spinkat, tak nepovolit aj keby traktory padali
@grundia skus sa opytat aj na slobodavockovani.sk , alebo tu sa s tym niekto s nickom @prevenar zaobera
nehovorim, ze to je nasledok po ockovani, ale moze byt. mala by si o tom upovedomit aj pediatricku. ak je to z ockovania, mozno by bolo rozumne prehodnotit s tvojou lekarkou tie dalsie ockovania
a bezprostredne po ockovani sa ako spravala?
No, nechcem tu moc mudrovať, ale ja som to mala s malým do roka a 9 mesiacov, pokiaľ som ho neprestala kojiť. V noci každých 20 minút hore, a na prsník, tak zaspával, cez deň tak isto, celý deň nervný, lebo bol nevyspatý, no strašné, zo mňa bol len duch. Jesť nechcel nič, len kojiť a všade, keď si zmyslel, tak vrieskal. Potom som si povedala, stop, nedám viacej. No, ale nešlo to inak, musel na 4 dni k našim, bez toho, aby ma videl. Keď som šla poňho prsníky obviazané, už viac neni, doškrábal ma do krvy, vrieskal, no des. Zaspávanie, katastrofa, až ráno o pol druhej, ale prespal do pol 6, čo bol u neho rekord. Na druhý deň som s ním šla k doktorke, dala mi preňho dithiadem, ale dávať len štvrťku predspaním, on sa ukľudnil a prespal!!!!!! celú noc, dovtedy nikdy, tak neprespal. Dávala som mu to 10 dní, potom sme ho vysadili, ale podstata bola v tom, aby sa naučil spávať, a čuduj sa svete, potom sa to postupne naučil, ale veľmi ten dithiadem pomohol. Teraz ma niektoré matky pod čiernu zem zahrabú, ale je mi to jedno, väčšinou sú to také, čo im dieťa prespí, je knižkové a aj všetko spapá. No, ale podľa veku malej si myslím, že jej idú zúbky, aj to môže byť príčina...
Vdaka baby za rady.Urcite si od kazdej nieco vezmem a vyskusam 😉
@grundia klasicka materska unava... Podla mna ju davas spat neskoro, keduz placka a velmi zmoli oci, to je uz fakt neskoro. Treba ukladat hned pri prvych priznakoch. Lebo potom sa stane presne to, co pises, ze sa preberie a zacne kolotoc.
Co sposobilo zmenu, tazko povedat. Mozno ockovanie, mozno nie - iba na to by som to nezvalovala (neter ma neockovane dieta a spanok sa im pokazil v troch mesiacoch ale totalne).
Podla mojho nazoru, teraz musis chranit najprv sama seba. TAkze ak spi pokojne s tebou v posteli, tak spite spolu. Iste, polovica mamiciek, tu bude namietat cosi o tom, ze dieta si na to zvykne a uz nedovykne a podobne veci. Ja si to nemyslim, ked sa splni potreba dietata a ono casom dozrie, tak si aj samo pekne odvykne. Cim viac s nou budes bojovat, tym sa budes citit horsie. A je faktom aj to, ze druhy polrok dietata je enormne narocny nielen vo vyvoji a novych schopnostiach, zuboch, a vsetko sa to odraza aj na horsom spanku... ale je to prirodzene.