Dobrý večer, má niekto podobnú skúsenosť? Veľmi ťažko sa mi to pripúšťa ale nezvládam výchovu svojho syna autistu. Má štyri r. chodí do škôlky na adaptáciu 1h, ale nerád tam chodí, mám pocit že ho tam neprijímajú a býva smutný. On je verbálny autista, ale porozumenie ešte nieje úplne dobre takže svoje pocity myšlienky mi nevie povedať. Takže v najbližšej dobe ani neočakávam že by chodil do škôlky na dlhšie. A kto má autistu asi pozná aké to je. Nielenže rodičia nemajú čas na nič iné okrem starostlivosti o dieťa, ale často je to veľmi náročné psychicky. Teda my máme takého čo stále niekam lezie, nechápe čo je to nebezpecenstvo, nic samostatne nechce spraviť, a nedokáže byť sám, žeby sa pohral 5 minút v izbe. Spánok ani nehovorím. A posledné asi 3 mesiace to nezvládam. Stále večer plačem a najhoršie je že sa nevydržím a kričím na maleho, pri tom viem že za nič nemôže, ale už sa neviem ovládať. A potom to veľmi ľutujem. Život len prežívam, už nieje nič čo by mi urobilo radosť okrem toho mať zdravé dieťa. Partner pomáha, ale stále žije v bubline a tvrdí, že malý je len iny, náročný. Potrebovala som sa len vykecat prípadne mi napíšte si máte skúsenosť ako ste to riešili. Ďakujem
@anjelicek26 krásne si to napísala. Obdivujem ženy ako si Ty
@anjelicek26
"Doslapni si na tu skolku, musia ho vziat na dlhsie. " MUSIA? myslíš že na sK niekto niečo musí? toto je Slovensko, kde o autistov a "iných deťoch" nikto nejaví záujem...
nie sú Mš, nie sú školy . nie sú centrá .... inklúzia je len väčšinou na papieri...
Potrebuješ pomoc♥️inak sa zničíš.Co ja viem ,poznám dvoch autistov v mojom okolí a navštevovali denný stacionár.Pottebovala by si pár hodín denne byť od neho preč.Skus vyhľadať skupiny na fb, skupina vo vašom meste,prípadne si daj na vlastný fb profil,že hľadáš to a to...možno niekto sa ti ozvem a z vlastnej skúsenosti dá tipy .Inak ku vyhorenie nechýba veľa a ......nemusí to zakončiť dobre🫤sa zrutis
@deti95060810 nie je dovod vyclenovat tento typ autistu, nie je to diagnoza, ktoru nie je mozne v skolke zvladat, hlavne sa jedna o verbalne a nie agresivne dieta. Ano vybuchy, vybuchy su (ale to ma kazde ine troj-stvorrocne dieta priebezne tiez... je to o komunikacii zo skolkou, zhanani asistentky, ponuknut sa ako personal do danej skolky na vymenu (aj ked v inej triede ci do kuchyne ci administrativa).. tu to tiez neslo samo, vlastne nic s toho, vsetko je to vytelefonoavane, vybehane, milion papierovaciek za tym... tiez ti nikto nepovie, ze takto a toto sprav a bude to pre tvoje dieta skvele... Nepisem, ze neboli noci, kde som si nehovorila, preco my a ako to vsetko zvladneme, co z neho vyrastie, co my budeme robit... vdaka bohu preslo uz vela casu a to najhorsie je za nami... chcem ju len povzbudit, ze bude, bude lepsie... toto je vekovo to najtazsie obdobie, ktore bolo... lebo sa citia mega nepochopeny v kolektive a vlastne vsade, kazdy pozera na svet uplne inak a co povie mysli inak a to ich strasne frustruje... skolku sme mali 15, skolu 40km daleko... lebo ta spolupracovala s centrom, lebo tam vedeli zohnat asistentky... lebo tam boli ludia, co nerobili s deti "problem", ale hladali riesenie...ucitelku, ktora nemala problem ho vypustit na chodbu vyvetrat hlavu, ked toho na neho bolo vela... co vzdy hovorila, ze je viac prinosom (aj ked rusi), ale ake ma rozsiahle vedomosti je aj tak stale v pluse u nej... kym budeme tolerovat, ze tie deti vyclenuju, nic sa nezmeni... a viem, ze to chce vela tolerancie zo vsetkych stran... dnes (syn ma 11) jeho diagnozu nevidis, nevnimas, zistis len s velmi drobnych odchylok v spravani, vypracoval sa s nasou pomocou (a vlastnou pracou) na uplne ineho cloveka...az na to urazanie lebo som sllnko a vy len planety, to mu ostalo 🙄
@anjelicek26 ďakujem za podpornú odpoveď. Nevzali ho na dlhšie lebo strká do detí a ked postavia vežu tak im ich zbúra. Na upozornenie nereaguje, mám pocit že ho to ešte viac dráždi a potom robí naprieky. Cvičili sme TSMT, ale začal cvičenie úplne odmietať . To ho nakoplo v reči aj porozumení. Chodíme momentálne k logopedičke a k špeciálnej pedagogicke, na KT, do hyperbarickej komory. Ale mám pocit že robíme toho málo. Snažíme sa byť väčšinu dňa vonku a vždy aby mal nejakú aktivitu lebo len čo sa mu nevenujem chvíľku je zle.
Po pravde on má záujem len o rozprávky a hry. Rozprávky má dovolené obmedzene, ale hry vôbec to videl len u suseda a odvtedy nám s tým pilí uší. Ale môj má práve dokonalú pamät, mám pocit že si naozaj spomína na udalosti ktoré sa stali keď mal asi 2 roky. Vie povedať do od koho dostal, do mu priniesol Ježiško. Aku farbu trička mal nejaký panáčik a podobne. Je detailista. asi budem musieť vyhľadať psychológa. Lebo ja som doteraz vedela byť rozumná a vždy som si hovorila že ako má môj syn naučil trpezlivosti, bola som na seba pyšná 😀a teraz vybuchnem kvôli všetkému. Opatrovateľku by som prijala, ale myslim že by to boli veľmi vysoké náklady. A neviem si predstaviť, k malému niekoho, kto by to zvládol a mohla by som mi veriť. Ale práca a zmena by mi určite prospela
@deti95060810 presne aj ja mám pocit že je to len na papieri a potom su to len výhovorky prečo sa to nedá
@leonakr skúšala som zháňať niekoho z nášho okresuns podobnou situáciou ale je to náročné. Poznám jednu mamku s ktorou som v kontakte a majú to podobne
Syn ma vybornu dlhodobu pamät, ale ta kratkodoba ako keby neexistuje...su to pre neho nepodstatne nedolezite veci a vymiznu akonahle ide novy podnet okolo neho... no neviem strkanie do deti ci buranie, staci, ked bude ucitelka par dni pri nom a prestane... neni to dovod nechat ho tam len hodinu, ja mam casto pocit, ze oni si "dovoluju" taketo kusky len kvoli tomu, ze je diagnoza a dietata sa elegantne "zbavia", k inym rodicom by si to nedovolili...
Co popisujes moze byt dokonaly softwer inzinier do buducna, neboj nic... rozvijaj ho v oblastiach, ktore ho bavia, miesto hier zacnete hned ako to pojde s programovanim a dotiahne to velmi daleko... u nas ma syn vyhranene zaujmy ako matematika, biologia, medicina, vie viac, ako budem ja v zivote vediet 😅
@anjelicek26 tak to bud rada ze u vas to takto funguje. Tu na slovensku je situacia okolo tychto deti na zaplakanie.. moj siel minuly rok do skoly a sme si mysleli ze ved spadova skola ho MUSI vziat, ale prd makovy.. tu proste kazdy vyuzije nejake skuliny v zakone kedy nemusi.. dieta ma pravo na vzdelanie....potom je velke ALE kde si dopln vsetko preco sa to neda a voilaaa, vitaj na slovensku. Skoly nie su, specialne triedy niesu, centra vcasnej intervencie si rada ak dostanes termin 1x za mesiac, logopedia detto + cakacka min. pol roka.. opatrovateliek co zvladnu auti deti je ako safranu. Tu je pomoc zo strany statu nula cela nula nic. Ale vsetci sa chvalia ako tu super funguje a rozvija sa inkluzia.. ano, ale jedine na papieri.. uz sa zacina diat to ze ked sa v nejakom meste otvori aj skola pre nase deti,tak je podmienkou trvaly pobyt v danom meste.. a kruzky? Povies ze chces zapisat autistu tak davaju ruky prec.. tot skusenost z tej slovenskej strany.. ani nechci vediet ako mame pozliepane to "pravo na vzdelanie".
autorka - kto nežije na sk tak nemá potuchy aké to na sk je...
a porovnávať sa s Nemeckom ti nepomôže. Nemecko ani keby nám išlo oproti tak ho nedobehneme - asi v žiadnej oblasti. 😉
na faceb. sú skupiny autisti , ale aj iné podobné. pozri si, vedia pomôcť aspoň radami...
@xsuzannex ja mam pocit, ze uz tu je to tazke, u vas ale asi fakt este horsie 🙄 Kruzky som prve roky musela byt pritomna aj ja, inak by ho nevzali. Ale on je uplne nekonfliktny a kontaktny, takze tam problem nebol... len sutazit trvalo roky, kym zacal, pritom bol casto najlepsi v time... on proste tvrda palica nebude robit nic, co on nechce...
@deti95060810 ja som ju len chcela povzbudit, ze z jej syna urcite vyrastie sikovny mlady muz, aj ked zaciatky su omnoho narocnejsie, ako pre inych rodicov.
@xsuzannex super si to zhrnula... 👍👍👍
@anjelicek26 ja nič v zlom, len tu je proste Slovensko.
na papieri jedna vec a skutočnosť je úplne iná...
Je nejaky vaznejsi dovod, preco ho nevzali na cely den? Moj chodil od 1,5 roka dva dni v tyzdni k opatrovatelke a od 3 rokov 4 dni v tyzdni naplno do skolky.. Syn je hypermobilny autista (4 mesacny stvornozkoval, 6 mesacny chodil pri nabytku, 9 mesacny mi vyruckoval 3m smyklavku hore...), dieta, co okrem toho, ze od 1,5 roka nespavalo cez den, byvalo namesacne aj v noci, od malicka musi robit sport, aby sa vylietal a bol schopny si vecer ako-tak v klude sadnut... Ono priznat si, ze je to vela, je tazke, ale take nutne... ja som v tej dobe chodila kvoli nemu k psychologicke (po case viem, ze hlavne kvoli sebe), velmi mi pomohla zvladat niektore veci a aj prijat, ze proste si este najblizsie roky na zadok pri nom nesadnem a vzdy budem musiet okoliu vysvetlovat, preco sa moje dieta sprava a reaguje inak...
Ani neviem, co ti napisat, len, ze svetlo na konci tunela existuje.Moj syn mal logo, ergoterapiu, centrum vcasnej intervencie 2x v tyzdni, odklad (chodil do nulteho rocnika), dva roky asistentku, od tretej triedy funguje sam... teraz je piatak, ma skvele znamky, ma milion kamaratov, hovorca triedy, chodi na kruzky (hadzana, tenis, plavanie, poziarnici), vytvarku a jazykovku. Stale ho treba zamestnavat na dvesto percent, ci hlavu, ci ruky, inak by ho asi vyplo... stale skace ucitelom do reci, stale je otravny, vlezly, stale ma pocit, ze je slnkom vo svojej galaxii a vsetci sa tocia len a len okolo neho v dobrom ci zlom... stale ma kratkodobu pamät vevericky a nikdy si nezapamata ulohy, povinnosti, zabudne co ma doniest z kuchyne 3x po sebe...
Ale je to uzasny, empaticky, inteligentny, sportovec... vies dieta nerobi len par jeho charakterovych crt, ktore su problematicke, zameraj sa a podporuj tie dobre...syn chce byt zachranar, osetrovatel, alebo biolog (vedec)... a bude uzasny... len tomu daj cas
Ked si unavena, potrebujes oddych. Doslapni si na tu skolku, musia ho vziat na dlhsie. Nie je dovod ho vyclenovat len kvoli diagnoze. Ak nie skolka, tak opatrovatelka, mal by ti chodit stale rodicak, mali by ste to vediet uplatit. Ty na ten cas do prace. Aj keby ja neviem co, ale proste potrebujes zmenu v hlave, oddych, klud, cas pre seba a mne teda praca zachranila sedu mozgovu koru vtedy...nie ste v tom sami.